PETÍCIA NA OCHRANU DETÍ PRED ZNEUŽITÍM SOCIÁLNYM SYSTÉMOM ŠTÁTU

Systém juvenilnej justície v praxi zo zahraničia

Juvenilná justícia je nadnárodný systém, ktorý pomocou tzv. sociálnych pracovníkov doslova brutálne kradne a bezdôvodne odoberá deti z normálnych a zdravých rodín. Štátny sociálny úrad unesie rodičom deti fyzickým násilím z domu alebo zo škôlky a pod. Bez dôvodu alebo zo smiešneho, nedokázateľného a neoveriteľného dôvodu, len na základe svojvôle sociálnych pracovníkov. Nemáte nárok na súdny proces, pri ktorom by bolo vedené dôkazné konanie, že ste sa vôbec niečoho voči deťom dopustili. Štátna moc vyhlásila dokonca  trest pre novinárov, ktorí by chceli o týchto problémoch písať, aby sa verejnosť o ničom nedozvedela a nemohla tlačiť na riešenie tohto problému.

Zákon o sociálnoprávnej  ochrane detí a sociálnej kuratele zavádza systém profesionálnej  pestúnskej starostlivosti  ako  zamestnania  za  odmenu,  namiesto  umiestňovania   detí  v  detských  domovoch. Z profesionálneho prostredia detských domovov sa budú vytláčať deti do opatrovníctva ľudom, ktorí sa ako pestúni zaregistrujú z čisto zištných dôvodov. Pretože tí, ktorí chcú skutočne pomáhať opusteným deťom, to robia už dnes.

Ďalším veľkým problémom je to, že nie len pestúni, ale aj sociálni pracovníci v tomto biznise dostávajú odmeny za odobratie dieťaťa v nemalej čiastke (niekedy aj niekoľko tisíc eur za jedno dieťa). Podľa nového systému sa na každom ukradnutom dieťati nabalí ešte celý reťazec expertov, psychiatrov, sociálnych pracovníkov, úradníkov, posudkárov, až po tzv. náhradných pestúnov, podnikateľov školiacich budúcich pestúnov, atď. Najväčšiu  ťarchu pritom musia niesť práve rodičia  odobratých detí, ktorí sa zadlžia aj na niekoľko rokov, len aby ochránili svoje ratolesti. Žiaľ, v drvivej väčšine sa im deti ani po rokoch nepodarí dostať naspäť. Dovolia sa Vám s nimi stretávať raz mesačne, na pár hodín, až kým nevyroníte prvú slzu, vtedy Vám návštevy zakážu úplne. Dieťa často ani neostáva v jednej náhradnej rodine, ale putuje ako nomád od jedného pestúna k druhému, pričom nikomu už na ňom nezáleží. Majú ho len na poberanie benefitov od štátu. Nie je preto ojedinelé, že deti páchajú samovraždy, sú fyzicky aj psychicky týrané, sexuálne  zneužívané  a  žiaľ  tie,  o  ktoré  rodičia  záujem  nemajú  vôbec,  teda  ozajstné  sirôtky,  končia na pitevnom stole v sieťach obchodu s orgánmi. Tak, ako to bolo v prípade ruských detí, ktorých adopcie do USA nedávno obmedzil sám prezident Putin.

Tento problém sa však týka aj Slovenska, kde je nezvestných 158 detí adoptovaných do Talianska, o ktorých živote a mieste pobytu dodnes neexistujú vierohodné správy. Dokonca sám taliansky prezident vyjadril podozrenie, že európske deti adoptované do Talianska sa stávajú obeťami obchodu s orgánmi. Vziať dieťa milujúcim rodičom a zanechať ich v strachu alebo sa bezbranne pozerať na jeho utrpenie, je najhoršie zverstvo, akého sa štát mohol dopustiť voči svojím občanom, ktorí ho živia, nehovoriac o tom, keď dieťaťu zoberú milujúcich rodičov a nechajú ho bezdôvodne napospas osudu cudzím ľuďom. Mnoho rodín v zahraničí, ktorým mali odobrať deti, spáchalo zo strachu v predstihu radšej rodinnú samovraždu. Dôkazom  týchto  tvrdení  sú  mnohé  bolestné  prípady  a  hrôzostrašné  štatistiky,  ktoré  tu  z  dôvodu prepuknutia paniky nebudem radšej uvádzať.

Snáď každý už počul o prípade Boórových z Anglicka, ale o tom, že deti odoberajú už aj na Slovensku, vie málokto.  Poukážem  preto  na  jeden  prípad,  kedy  boli  slovenským  rodičom  odobrané  slovenské  deti na Slovensku! Ide o rodinu Spáčilových a to v čase, keď ešte kontroverzný zákon u nás ani nie je prijatý. O tomto prípade je natočený dokument s názvom „Ukradnuté Vianoce". Krajina, ktorá príjme tento systém za svoj, vyhlasuje takto rozsudok smrti nad celým národom, lebo budúcnosť národa je v jeho deťoch. Naše deti však budú traumatizované, nebudú poznať rodinu, budú vyrastať v domnienke, že ich vlastní rodičia ich opustili a oni sa stali tovarom. Budú do smrti psychicky poznačené týraním, znásilňovaním, absenciou lásky, starostlivosti a výchovy a nebudú preto chcieť mať vlastné rodiny a deti tak, ako to už teraz nechce mnoho rodičov zo strachu pred bezcitnosťou úradov a sociálnymi podmienkami v štáte. Ochráňme naše deti pred týmto šialenstvom. Takýto systém je v priamom rozpore s prijatým Programovým vyhlásením vlády a mandátom získaným po voľbách  roku 2012 vyplývajúcim i z programového zamerania strany SMER  pred  voľbami  v roku  2012.  Napriek  tomu  sa  náš  premiér  Róbert  Fico  podľa  posledných medializovaných informácii vyjadril že sa môžeme britským modelom sociálnej starostlivosti inšpirovať.

(Táto stránka je len informatívna, nie je súčasťou petície)