Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Som riaditeľka zariadenia pre podobne postihnutých mladých ľudí v Poprade a zároveň som matka syna ktorý je tiež ťažko zdravotné postihnutý. Viem čo je to starať sa 24 hodín o dieťa a nemať žiaden oddych. Viem čo je to bezmocne sa pozerať na svoje postihnuté dieťa a uvedomujete si že mu nemôžete nijako pomôcť. Ten kto to neprežil na vlastnej. koži to nikdy nepochopí ale Tí kto ho budú súdiť by si mali uvedomiť že človek aj keď je milujúcim rodičom je predsa len nemohúcim človekom a pre svoje dieťa chce len to najlepšie. Uvedomuje si niekto že rodina si musí celý svoj život prispôsobiť dieťaťu s postihnutím? Uvedomuje si niekto že všetko aj zdravý súrodenec sa musí prispôsobovať jeho potrebám? Žiadne dovolenky, žiadne kúpalisko, žiadne spoločné nákupy, posedenie v reštaurácií,žiadne krúžky, žiadny šport, priateľka, manželka, dieťa, rodina a všetko ostatne. S tým všetkým sa musí rodina stotožniť. Nikdy sa stým nezmieri, že ma dieťa s postihnutím, len sa stým naučí žiť.