Zákaz predaja tzv. zábavnej pyrotechniky (STOP petardám)

Zaujal ma článok o nebezpečných ťažkých kovoch v zábavnej pyrotechnike. Nakoľko (zatiaľ) nášmu právnemu systému pomerne dôverujem, uvedomil som si, že musí existovať nejaké zákonné opatrenie, ktorým sa bude postihovať takéto ohrozovanie ľudí jedmi. Dlho som našu právnu úpravu analyzoval a napokon som prišiel k záverom. Upozorňujem, že je to iba môj osobný právny názor a nemusí byť správny.

Podľa ods. 43 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu by mali členské štáty prijať všetky opatrenia s cieľom zabezpečiť, že pyrotechnické výrobky bude možné uvádzať na trh iba vtedy, ak neohrozia zdravie a bezpečnosť osôb. V súlade s touto smernicou sa prijalo nariadenie vlády č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu. Treba upozorniť, že podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možno povinnosti ukladať o.i. aj tzv. aproximačným nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Aproximačné nariadenie vlády je také nariadenie vlády, ktorým sa implementuje právo EÚ do nášho právneho prostredia (za určitých podmienok - aproximačným nariadením vlády nemožno upraviť každú právnu oblasť). Nariadenie vlády č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu je aproximačným nariadením vlády, nakoľko sa vyhlasuje podľa § 2 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. To znamená, že týmto nariadením možno ukladať povinnosti.

Podľa § 6 písm. a) nariadenie vlády č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu medzi povinnosti výrobcu patrí zabezpečiť pri uvedení pyrotechnického výrobku na trh, aby bol pyrotechnický výrobok navrhnutý a vyrobený v súlade so základnými bezpečnostnými požiadavkami. Tieto požiadavky sú uvedené v prílohe č. 1 daného nariadenia.

Podľa odseku 5, písm. a) bodu 2 prílohy č. 1 musí byť zábavná pyrotechnika vyrobená len z materiálov, ktoré minimalizujú riziko poškodenia zdravia, majetku a životného prostredia úlomkami. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sme našli opatrenie, ktoré sme hľadali. Ja tu však vidím dva teoretické problémy.

1. Riziko poškodenia zdravia, etc., o ktorom sa hovorí, nesmie podľa opatrenia nastať pôsobením úlomkov. Tu by sme mohli zvoliť viacero princípov a právnych výkladov, ako sa k pojmu úlomok postaviť. Ak by sme vzali do úvahy čisto gramatický výklad, pomohol by nám výklad pojmu úlomok podľa KSSJ. Podľa KSSJ je úlomok odlomený kúsok (úlomky skaly, úlomky horniny). Problém nevidím ani tak v pojme kúsok, nakoľko slovo kúsok je zdrobenia pre slovo kus. Dá sa uplatniť pre kúsky hornín, ktoré rádovo dosahujú priemer 2 cm, ale aj pre drobné čiastočky s priemerom menším ako 1 mm. Problém by som videl v slove odlomený. Odlomené čiastočky mohli vzniknúť iba pôsobením nejakej sily, ktorá ich lámaním oddelila od väčšieho kusu. Podľa doktora Rohovca z Geologického ústavu AV ČR, ktorý problém opisuje, však jedovaté častice vznikajú chemickou reakciou. Na druhej strane, teória práva nepozná iba gramatický výklad. Správny výklad má obsahovať všetky výkladové metódy a gramatický sa iba najčastejšie používa. Samozrejme, nie všetky výkladové metódy sa dajú vždy použiť a v tomto prípade sa dá okrem gramatického dobre využiť teleologický výklad. Pri teleologickom výklade zisťujeme objektívny účel právnej normy, čiže zisťujeme, aký účel má dané opatrenie priniesť. Možno konštatovať, že účelom našej právnej normy bolo uviesť základné referenčné požiadavky na ochranu zdravia pri manipulácii so zábavnou pyrotechnikou a teda ochrániť ľudí pred rizikami, ktoré spôsobuje zlý stav výbušných predmetov a zábavnej pyrotechniky. Tu by sme prišli k záveru, že je v princípe jedno, či nám otravu ťažkými kovmi spôsobí úlomok s priemerom 30 cm, alebo častica s priemerom 0,001 cm. Výsledok, teda poškodenie zdravia, bude rovnaký. Teleologickým výkladom by sme dospeli k presvedčeniu, že danú právnu normu na našu situáciu aplikovať možno. Tu teda dochádza ku konfliktu dvoch výkladových metód. Výkladové metódy treba vždy používať spolu a riadiť sa zdravým rozumom. Ja ako sudca by som sa priklonil k teleologickému výkladu, avšak sú sudcovia a prokurátori, ktorí za každých okolností presadzujú dominanciu pozitívneho práva (viď Štefan Harabin). Takže opäť sa môže výsledok líšiť od sudcu k sudcovi.

2. Druhý teoretický problém vidím v samotnej formulácii kriminalizovaného správania. Opäť tu môžeme uplatniť gramatický a teleologický výklad. Formuláciu minimalizujú riziko poškodenia ... úlomkami môžeme chápať tak, že neprijateľné je iba riziko poškodenia zdravia priamym pôsobením úlomkov a takisto aj tak, že neprijateľné je riziko poškodenia zdravia pôsobením úlomkov - avšak pôsobením nejakého prostredníka, receptora, ktorý škodlivú reakciu prenesie. Moje slová vyznievajú zložito, avšak poďme opäť do praxe. Opäť sa dostávame k pojmu úlomok. Tento pojem sa dá podľa mňa chápať iba tak, že ide o časticu (jej veľkosť nechajme bokom), ktorá sa uvoľnila (spôsob uvoľnenia nechajme bokom) z nejakej väčšej hmoty. Tou väčšou hmotou bude zábavná pyrotechnika; resp. petarda, z ktorej sa úlomok uvoľnil. Ak s mojou poslednou vetou nesúhlasíte, uvedomte si, že ak by sme pripustili, že úlomok môže byť aj z iného telesa, potom by sme za porušenie normy mohli označiť aj situáciu, kedy dôjde k poškodeniu zdravia pôsobením úlomku z úplne inej petardy. Je zrejmé, že pojem úlomok sa vzťahuje iba na petardu, z ktorej bol uvoľnený. Problém je v tom, že častice, ktoré poškodzujú zdravie (bárium, stroncium), nepochádzajú priamo z petardy. Za úlomok z petardy, teda časticu, ktorá sa nachádza priamo v petarde by sme mohli označiť železo a horčík. Keď železo a horčík vyletia do vzduchu a zhoria, vytvoria (zrejme nejakou chemickou reakciou) nebezpečné ťažké kovy ako bárium a stroncium. K poškodeniu zdravia dôjde až pôsobením týchto látok, nie priamo pôsobením úlomkov. Úlomok poškodenie zdravia priamo nespôsobí, spôsobí ho však procesom, ktorý vyvolá a bez ktorého by proces nenastal. Ak by sme použili gramatický výklad, prišli by sme k záveru, že k poškodeniu zdravia môže dôjsť iba priamym pôsobením úlomkov. Teda by k porušeniu normy zjavne nedošlo. Ak by sme však použili teleologický výklad, opäť by sme usúdili, že je úplne jedno, či sa nám zdravie poškodí takou alebo onakou chemickou látkou, výsledok bude rovnaký. Čiže výsledok sa môže líšiť od sudcu k sudcovi.