#711: - Re: Re: Re: Re:  Nie je pravda že vám tvorca niečo také nadelil,dosť možné že si to iba myslíte ale ste iná.Skúsme sa v pokoji zamyslieť nad sebou od detstva,či ste niečo nepríjemné na sebe nezažila. Hlavne v detstve je človek veľmi zranitelný a to ide s nami do dospelosti.Skúste mi uveriť a porozmýšľať či ste zažila niečo čo vás bolelo a vnútorne to vo vás zostalo skryté a ubolené.Tvorca nikomu nenadelí to,čo nie je v prirodzenom poriadku od stvorenia sveta.Človek si sám ubližuje nevhodným konaním alebo dostáva rany od iných.Toto ide s nami.

 V prvych rokoch som ani nevedela, ako vyzera moj otec, pretoze bol na vojne. "Mami, a toto je moj ocko?" pytala som sa vzdy, ked som zbadala vojaka v uniforme. Muselo to byt dost trapne... Je mozne, ze sa takto prejavi absencia otca v prvych rokoch? Podla mna nie, pretoze to by ludi ako ja bolo ovela viac.

V skolke som medzi chlapcov vobec nezapadala. Vzdy mi brali hracky a ja som nikdy nebojovala. Len som revala a bolo mi tam zle. Potom ma prelozili do inej, sukromnej skolky. Tam sa nam vychovavatelky venovali ovela viac, bolo to lepsie. Ale ak ma nieco ovplyvnilo, muselo to byt predtym. Pretoze to, co som zazivala, boli uz dosledky, nie priciny.

Mozno nieco pocas maminho tehotenstva? Poznate to, chcete chlapca - jedzte banany. Nejde to v kazdom individualnom pripade, ale statisticky je dokazane, ze to sancu na chlapca zvysuje. A preco prave ja? Mozno preto, ze o samovrazde som sice rozmyslala, ale nikdy som sa o nu nepokusila. Ini by to bremeno mozno neuniesli.

O tom, co je prirodzene - indiani v Severnej Amerike mali ich "two-spirit" ludi, v Indii "hijra" (neviem, ako to sklonovat, tak som nechala takto). To, ze homosexualita bola v starovekom Grecku a Rimskej risi normalna, je vseobecne zname. Pre homosexualitu ani nemali slovo - bolo to jednoducho sucastou sexu, pohlavie sa stalo nepodstatnym detailom. Teda, aspon pri sexe. V divadle muzi hrali aj zenske ulohy, lebo zeny tam nepustili. Este ze sa muzi a zeny v poslednom case zrovnopravnuju. To v minulosti az take prirodzene nebolo.

#722: Katarina - Re: Re: Re: Re: Re:  

 Katarína, pripúšťaš teda možnosť, že si sa narodila s heterosexuálnou orientáciou a vďaka vplyvom po narodení nastal od nej odklon? Ak je tak, nebolo by správnejšie hľadať ten dôvod a pracovať na tom, aby sa rany v tvojej duši vyliečili? Chýbal ti odmala otec, mužský prvok v tvojej výchove a to ťa poznačilo. Štatistiky hovoria, že ženy, ktorým chýbal v detstve otec, majú väčšiu pravdepodobnosť, že neskôr budú inklinovať k ženám. Bol to práve otec, ktorý mal u teba potvrdiť tvoju identitu ženy, mala si byť jeho dievčatkou, princezničkou, obdivovanom a milovanou dcérkou. Potrebovala si počuť z jeho úst, aká si pekná a ako ťa ľúbi. Mal ťa nosiť na rukách a ty jeho vo svojom srdci, on mal byť tvojou prvou mužskou láskou. Toto je v srdci každého dievčatka, s touto túžbou prichádza na svet. Tvoja túžba ostala nevypočutá, nesplnená. Hlboká rana. Neprestala si byť ženou so ženskou dušou. Ženou, ktorá túži prinášať svetu krásu, jemnosť a ... život. Túžba po materstve je v tebe, lebo si ženou. Ale spôsob, akým si ju chceš naplniť, nie je správny. Tak, ako si ty trpela v detstve neprítomnosťou otca, tak isto by trpelo tvoje dieťa. Lebo ty túžiš vychovávať dieťa s inou ženou. Tvoja túžba po rodine - neštandardnej s dvoma "mamami" a bez otca, však hlboko zraní dieťa a je väčšia pravdepodobnosť, že toto dieťa bude pokračovať v tvojich šľapajách - teda po čase bude opäť, vďaka tvojmu príkladu spolužitia so ženou - túžiť po lesbickom vzťahu. Veď aj jeho dve mamy takto žijú. Príklady priťahujú. 

A poďme ďalej. Určite vieš, že dve vajíčka dvoch žien sa nemôžu spojiť a teda k počatiu nemôže dôjsť. Chceš dieťa, ale ako ho získaš? Ak by si sa ty alebo tvoja priateľka premohla a vyspala sa nejakým mužom, to dieťa sa počne nie z lásky. To je niečo, čo si bude dieťa nosiť v sebe už od raného detstva. Aj keď si to nebude uvedomovať, bude pociťovať neistotu, nepokoj. Keď sa neskôr dozvie, ako to bolo, pocíti pocit menejcennosti: som tu, lebo mamy ma chceli za každú cenu a neváhali ísť do postele aj cudzím chlapom, ku ktorému nič necítili a rozhodli bezo mňa, že ho ani nepotrebujem poznať. Skôr či neskôr ho bude chcieť spoznať, každý túži spoznať svoje korene. Sú to dilemy a problémy, ktoré to dieťa bude riešiť, aj keď si pred tým vy "mamy" zatvárať oči. Vy máte právo na dieťa za každú cenu? A čo právo dieťaťa na otca a matku, na vyrastanie v ich bezpečnom náručí? Ani desať žien, ktoré budú vychovávať dieťa, mu nedá to, čo mu môže dať muž - otec. Dieťa vyrastajúce bez otca má väčšiu pravdepodobnosť, že skončí vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Otec potvrdzuje identitu muža v chlapcovi, ak chýba, je väčšia pravdepodobnosť, že chlapec bude hľadať potvrdenie svojej mužskosti u iného muža - v sexuálnom vzťahu s ním. 

Ak budete chcieť dieťa prostredníctvom umelého oplodnenia, situácia je ešte horšia. Také dieťa, neskôr dospelý človek sa len ťažko vyhne myšlienke, že je len produktom, že je vlastníctvom jeho "rodičov", lebo oni ho dali "vyrobiť" v skúmavke. Človek je dar a má právo sa počať a vyrastať v najprirodzenejšom prostredí - v náručí milujúcich rodičov, u ktorých má tak potrebný mužský i ženský vzor. Každé dieťa, ktoré vyrastalo bez jedného rodiča alebo v nefungujúcom vzťahu rodičov, je poznačené. Riešením však nie je útek od tradičnej rodiny s otcom a mamou, ale priznanie si, že rodičia v jeho konkrétnom prípade urobili chybu ale manželstvo a rodina s otcom a mamou sú ako také dobrou inštitúciou.

Katarína, chceš byť zodpovedná za tieto bolestné rany na duši tvojho dieťaťa? Toto nevedomky spôsobujú homosexuálne páry v zahraničí deťom, ktoré si adoptovali. Umelé oplodnenie, prenájom materníc, platba za tieto služby, ktorá je vlastne platbou za dieťa - to všetko je hlboká rana na dôstojnosti človeka. Bohaté páry gayov si kupujú maternicu žien v krajinách tretieho sveta, napr. v Indii, nechajú si vynosiť dieťa a potom ho po narodení odtrhnú od matky. Dieťa márne hľadá prsník matky, márne túži po tom, aby sa k nemu prihovorila - veď jej hlas počulo ešte v maternici, márne túži po bozkoch a objatí matky (to všetko je dieťaťu vrodené, sací reflex i upokojujúci vplyv biologickej matky i otca). Nemá na to právo, lebo jeho otec 1 a otec 2 majú právo na neho. Obdobne je to pri chýbajúcom otcovi. Otec ho nekojí, ale dáva mu pocit vlastnej sexuálnej identity, pocit bezpečia a ochranu. Na bolesti detí sa však nehľadí, na ich psychiku, na to, čím prežívajú, to nie je dôležité pre LGBTI dôležité.  

Katarína, nezačal sa tvoj problém rovnako? Že na to, čo si prežívala, keď ti chýbal otec, na to sa nehľadelo, nikto to neriešil, ostala si sama so svojím problémom? Chceš to posunúť ďalej, na ďalšiu generáciu v tvojom rodokmeni? Nebolo by lepšie urobiť kroky na to, aby sa tieto rany v tvojej duši vyliečili? Dá sa to. Sexuálna orientácia na ženy je u teba len dôsledkom. Odstráň príčinu, odpusť rodičom, otcovi, mame, využi služby psychológov, vyrozprávaj sa z tej bolesti. Keď odstrániš príčinu, odstrániš i následok. Všetko sa vráti do pôvodného stavu a tvoj pohľad na mužov a vzťah k nim sa zmení... A budeš šťastná, že si žena, milovaná mužom, žena, ktorá milovanému mužovi dieťa...