STOP Veterným parkom Rohov a Popudinské Močidlany - Radošovce, hromadná pripomienka

Petícia STOP Veterným parkom Rohov a Popudinské Močidlany - Radošovce, hromadná pripomienka

My, dolu podpísaní občania Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve žiadame:

1-    odmietnutie zámeru na vybudovanie Veterného parku Rohov

2-    odmietnutie zámeru na vybudovanie Veterného parku Radošovce a Popudinské Močidlany

3-    záchranu prírodných, kultúrnohistorických hodnôt a krajinného rázu Chvojnickej pahorkatiny a jej širokého okolia

4-    ochranu zdravia obyvateľov dotknutých obcí

5-    doplnenie zámeru predkladateľa zapracovaním pripomienok

Petícia je adresovaná:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie 

Navrhovateľ Veterného parku Rohov: WSB Invest j. s. a., Šustekova 49, 851 04 Bratislava v zastúpení: Ján Lacko, predložil Zámer Veterného parku Rohov a Veterného parku Popudinské Močidlany - Radošovce podľa zákona NRSR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Výstavba veterného parku Rohov a Popudinské Močidlany - Radošovce Variant 1 a Variant 2 vzhľadom na svoj megalomanský rozmer zásadným spôsobom negatívne ovplyvní krajinu a dotknuté obyvateľstvo. Netýka sa však len katastrov dotknutých obcí. Vzhľadom na výšku veterných elektrární až 270 metrov a ich umiestnenie na kopcoch, ovplyvnia rušivým spôsobom široké okolie.

Medzi najzávažnejšie negatívne vplyvy zámeru považujeme:

-       dlhodobý a výrazný vplyv na scenériu a krajinný ráz Chvojnickej pahorkatiny a okolia

-       hluk a vibrácie vplývajúce na zdravie obyvateľstva

-       vplyv na faunu: rušenie hlukom, mortalita vtákov a netopierov spôsobená kolíziami s rotujúcimi časťami a stožiarmi, strata biotopov živočíchov vyskytujúcich sa  v dotknutej oblasti, nebezpečný bariérový efekt pre migrujúce druhy vtákov, strata hniezdnych, potravných a lovných teritórií

-       zníženie prírodnej rozmanitosti a kvality životného prostredia v už aj tak dosť poľnohospodárstvom a priemyslom ovplyvnenej krajine

-       ohrozenie vzácnych druhov živočíchov

-       elektromagnetický smog a možný vplyv na hmyz a včelstvá

-       dočasný a trvalý záber pôdy

-       lokálny vplyv na klímu

-       stroboskopický efekt: vrhanie tieňov a slnečných odleskov

-       odhadzovanie ľadu z lopatiek rotora počas námraz a ohrozovanie obyvateľov

-       vizuálny vplyv na kultúrne a historické pamiatky

-       vplyv na chránené územia

-       vplyv na archeologické náleziská

-       vplyv na cestovný ruch

-       nedostatočná príprava zámeru a hodnotenie jeho dopadov na krajinu a obyvateľstvo

-       nepresné, neaktuálne a opakujúce sa nesprávne údaje

-       neprijateľné rozmery veterných elektrární

-       nejasné financovanie a plánovanie zámeru na pozemkoch, ktorými predkladateľ nedisponuje

Pripomienky k Zámeru Veterný park Rohov:

II.5.3   Súčasné funkčné využívanie územia „Dotknuté územie je v súčasnosti z prevažnej väčšiny vedené ako orná pôda, no sú zastúpené aj pozemky vedené ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy“

Pripomienky:

Za dotknuté územie sa nedá považovať len miesto umiestnenia stavby, ale aj širšie okolie, na ktoré bude mať veterná elektráreň vplyv hlukový, vizuálny a bariérový.

Na dotknutom území sa nachádzajú aj trvalé trávne pozemky, lesné pozemky a vodné plochy.  

II.5.4, bod 1 Umiestnenie veterných elektrární mimo chránených území „Optimálny variant by nemal umiestnením veterných elektrární (VE) zasahovať do národných ani medzinárodných veľkoplošných alebo maloplošných chránených území a ich ochranných pásiem. Taktiež by VE nemali zasahovať do jednotlivých prvkov ÚSES. Od všetkých takýchto území by mal tiež dodržiavať dostatočný odstup.“

Pripomienky:

Variant 1 a 2 Rohov, plus plány investora na stavbu VE v katastroch obcí Radošovce, Popudinské Močidlany sa nachádzajú v blízkosti: CHKO Biele Karpaty, CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty, územia NATURA 2000, Území Európskeho významu Havran, Uchánok, Javorec, prírodných rezervácií Veterník, Šmatlavé uhlisko, prírodných pamiatok Chvojnica, Žalostiná, Chropovská strž, Raková, Ivanské rameno, Kátovské rameno, Šifflovské, chráneného areálu Štepnické rameno a ďalších...

Čo sa týka nezasahovania do ÚSES a dodržania dostatočného odstupu, zámer sa nachádza priamo v  navrhovanom ÚSES- biokoridor nadregionálneho významu- terestrický. Zároveň sú v lokalite a bezprostrednom okolí  navrhované ekostabilizačné opatrenia: E2- zvýšenie podielu nelesnej drevinovej vegetácie, E10- celoplošné vylúčenia používania chemických prípravkov, minerálnych hnojív a hnojovice, E22- zabezpečenie výsadby izolačnej hygienickej vegetácie, a protierózne a protipovodňové opatrenia: P2- zamedzenie vytvárania nepriepustných plôch.  

II.5.4, bod 5. Odstup od obytných domov „Optimálny variant by mal dodržať minimálny odporúčaný odstup (600 m) a všetky bezpečnostné a hygienické normy s dôrazom na hluk“.

Pripomienky:

Výrobu elektriny VE možno považovať za čistý a obnoviteľný zdroj, ktorý neznečisťuje ovzdušie, vodu, pôdu a neprodukuje odpad. VE sa  však v návrhu nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obytných zón. Minimálny odstup 600 m je minimálna vzdialenosť na dosiahnutie bezpečných a hygienických  noriem, nie však dostatočná pri rozmerných stavbách s  výškou až 270 m.

Umiestnenie a veľkosť elektrární bude u dotknutého obyvateľstva zvyšovať obťažovanie mechanickým a aerodynamickým hlukom spôsobeným strojovňou a prúdením vzduchu okolo listov vrtúľ. Zvýšené hladiny zvuku vedú k poruchám spánku. Pri dlhodobom trvaní môžu viesť k vážnym zdravotným dôsledkom. Podľa WHO by nočná hladina akustického tlaku nemala prekročiť 45 dB. Zároveň bude spôsobovať zrakové obťažovanie vrhaním tieňov a odleskov a vibráciami. Osoby citlivé k poruchám rovnováhy, závratiam a kinetóze môžu podľa RUVZ pociťovať nauzeu a poruchy rovnováhy. Dlhodobé vystavenie vyšším hladinám hluku spôsobuje kardiovaskulárne riziká, poškodenie sluchu, bolesti hlavy, stres, úzkosť, depresie, vyčerpanosť, nevoľnosť, závrate, hučanie v ušiach..

V zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „každý má právo na priaznivé životné prostredie!  

II.5.4, bod 6. Seizmicita územia a základové pomery pre výstavbu „Optimálny variant by mal zaručiť bezpečnosť prevádzky veterných elektrární z pohľadu rizika seizmicity územia“.

Pripomienky:

Optimálny variant nezaručuje bezpečnosť prevádzky veterných elektrární z pohľadu rizika seizmicity územia. Lokalita sa podľa údajov GFÚ SAV nachádza medzi najviac seizmicky ohrozenými časťami Slovenska v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnom podloží a makroseizmickej intenzity pre 475-ročnú návratovú periódu.  

II.5.4, bod 7. Umiestnenie veterných elektrární z pohľadu letovej prevádzky „Optimálny variant by mal rešpektovať platné normy v oblasti letovej prevádzky“

Pripomienky:

Stavba v navrhovaných výškach vyžaduje súhlas civilného letectva v zmysle § 28 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu výškových obmedzení musela byť znížená aj výška Jubilejného kríža v Rybkách. Ide pritom len o 27 metrov vysoký objekt v tesnej blízkosti plánovaných elektrární, ktoré budú umiestnené na protiľahlom kopci a len samotná výška stavieb je desaťnásobná- až 270 metrov!  

II.5.4, bod 9. Vplyv na faunu (najmä vtáky a netopiere) „Optimálny variant by mal mať minimálny vplyv na faunu, mal by znižovať všetky známe riziká v oblasti ochrany fauny s dôrazom na vtáky a netopiere (napr. zamedzenie bariérového efektu, odstupy od prípadných habitatov atď.)“.

Pripomienky:

Žiadny optimálny variant stavby v takomto rozsahu neznižuje riziká v oblasti ochrany fauny s dôrazom na vtáky a netopiere, ale práve naopak, ešte viac poškodzuje životný priestor týchto druhov. Priemer lopatiek rotora 190 metrov a ich obvodová rýchlosť sú doslova smrteľnou pascou.  

II.5.4, bod 11. Vplyv na vodu (podzemnú a povrchovú) „Optimálny variant by nemal predstavovať žiadny vplyv/riziko pre vodu (napr. znečistenie vôd)“.

Pripomienky:

V rámci ÚSES sú v lokalite navrhované ekostabilizačné protierózne a protipovodňové opatrenia a zamedzenie vytvárania nepriepustných plôch, čo je v priamom rozpore so zámerom navrhovateľa.  

II.5.4, bod 12. Odstup od vodných tokov a plôch „Optimálny variant by si mal zachovať dostatočný odstup od vodných tokov a plôch vzhľadom na možný výskyt vzácnych živočíchov a rastlín na ich brehoch a blízkom okolí“.

Pripomienky:

Optimálny variant nezachováva dostatočný odstup od vodných tokov a plôch a živočíchov na ne viazaných. V blízkosti sa nachádza Pasecký potok, Rybčiansky potok, Chvojnica, Pavlovský jarok, Smrdácky potok, Radošovský rybník, Vodná nádrž Radošovce, Koválovecký potok. Potoky majú zachované bohaté brehové porasty a sú dôležitým ekostabilizačným prvkom v poľnohospodárskej krajine.

V zámere sa vôbec nespomínajú dôležité prírodné prvky ako mokraď pri Rohove a je len zmienka o poldri pri Oreskom, ktoré budú výstavbou bezprostredne dotknuté. Považujeme ich za najvýznamnejšie ekologické prvky na danom území.  So svojim okolím sú domovom, súčasťou migračných trás (o ktorých navrhovateľ tvrdí že v lokalite zámeru žiadne nie sú) a zimoviskom napr. pre: myšiak lesný, kaňa močiarna, kaňa popolavá, bocian biely, bocian čierny, orliak morský, labuť hrbozobá, myšiarka ušatá, kuvik vrabčí, hus divá, húska štíhla, kačica divá, lyska čierna, kalužiak močiarny, kalužiak sivý, volavka biela, volavka popolavá, močiarnica mekotavá, bažant poľovný, jarabica poľná, prepelica poľná, užovka stromová, užovka obojková, rosnička zelená, skokan hnedý, skokan zelený, ropucha bradavičnatá, jašterica hnedá, jašterica zelená, bobor vodný a mnohé iné.    

II.5.4, bod 13. Scenéria krajiny a krajinný obraz   „Optimálny variant by mal zabezpečiť minimalizáciu vplyvov na scenériu a krajinný obraz po inštalácii veterných elektrární“.

Pripomienky:

Optimálny variant nezabezpečuje minimalizáciu vplyvov na scenériu a krajinný obraz. Vo svojom megalomanstve absolútne narúša scenériu a krajinný ráz. Trvalo by znehodnotil nie len priamo dotknuté územie, ale pri svojich rozmeroch aj široké okolie- Chvojnickú pahorkatinu, Unínsku pahorkatinu, Borskú nížinu, Myjavské kopanice, Pomoravie. Výstavba takto rozmerných VE nedokáže minimalizovať vplyv na scenériu a krajinu.  

II.5.4, bod 15. Dopravná dostupnosť lokality „Optimálny variant by mal umožniť prístup k veterným elektrárňam počas výstavby (najmä transport častí VE a stavebných mechanizmov) a prevádzky (pre pravidelnú údržbu servisným tímom). Prístup by mal byť možný v čo najväčšej miere po existujúcich komunikáciách“.

Pripomienky:

Optimálny variant počíta okrem existujúcich komunikácií aj s výstavbou ďalších prístupových komunikácií a obslužných plôch, čo je v priamom rozpore  so zamedzením budovania nepriepustných plôch a protieróznych opatrení v rámci ÚSES.  

II.5.4, bod 16. Umiestnenie veterných elektrární mimo lesnej pôdy „Optimálny variant by v ideálnom prípade nemal umiestnením VE zasahovať do lesnej pôdy resp. by mal byť v dostatočnej vzdialenosti od uceleného lesného komplexu“.

Pripomienky:

V lokalite sa nachádzajú pre krajinu dôležité malé lesnaté celky aj väčšie lesnaté územia a pobrežné porasty. Slová ako „v ideálnom prípade, by nemal, by mal“ sú úplne irelevantné. Faktom je, že stavby nebudú v dostatočnej vzdialenosti od lesov a budú vizuálne i zvukom rušiť faunu.  

II.5.4, bod 17.

Podpora projektu zo strany dotknutých obcí, ich účasť na projekte a možnosť vlastníctva alebo dlhodobého nájmu pozemkov „Dotknuté obce a obyvatelia by mali podporovať výstavbu VE a v ideálnom prípade by mohli byť zapojené do projektu. Optimálny variant musí umožniť realizovať výstavbu z pohľadu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov“.

Pripomienky:

Predkladateľ zámeru nepredložil dôkaz o podpore projektu obyvateľmi. Nálady obyvateľov dotknutých obcí sú skôr opačné. Prínos obciam a obyvateľom je v porovnaní so všetkými negatívami nulový. Slová ako „v ideálnom prípade by mohli byť“ nie sú zárukou žiadneho zapojenia do projektu a prípadných benefitov z toho plynúcich.  

II.5.4, bod 18. Možnosť ďalšieho rozvoja regiónu v súvislosti s realizáciou projektu (napr. cestovný ruch, zamestnanosť, miestny ekonomický rozvoj, rozvojové impulzy) „Optimálny variant by mal minimalizovať prípadný negatívny vplyv na iné odvetvia, mal by podporiť miestny rozvoj a priniesť regiónu nové rozvojové impulzy“.

Pripomienka:

Realizáciou projektu príde k zníženiu kvality životného prostredia v už  aj tak dosť poškodenej krajine. Takéto podmienky nepomáhajú rozvoju cestovného ruchu ani zlepšovaniu životného prostredia a podmienok na život u dotknutého obyvateľstva.  

II.5.5  Variantné riešenia

Pripomienka:

Variant 1 aj Variant 2 sú v predloženej forme neprijateľné z dôvodu ich nepriaznivého vplyvu na krajinu a práva na zdravé životné prostredie  

II.8       Opis technického a technologického riešenia

Pripomienka: Celková výška 270 metrov je neprijateľná a umiestnenie VE na kopcoch ich výšku  ešte viac zvýrazňuje.  

II.9       Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite „Hlavným pozitívom navrhovanej činnosti je zhodnotenie, v súčasnosti nevyužívaného, veterného potenciálu danej lokality na výrobu elektrickej energie“ pričom ako podstatný fakt pre výber lokality sa uvádza „umiestnenie veterných elektrární mimo chránených území, dostatočný odstup od obytných domov, vhodná seizmicita územia a základové pomery pre výstavbu, vhodné umiestnenie veterných elektrární z pohľadu letovej prevádzky, druhovo chudobné agrocenózy, veľmi dobrá spolupráca so samosprávami, vhodný výber lokality ako eliminácie vplyvu na krajinu a migračné trasy a lovné teritoriá vtákov, netopierov, dostatočná vzdialenosť od obcí, vodných tokov, stromoradí, docielenie pozitívneho efektu na faunu realizáciou kompenzačných opatrení v okolí navrhovanej činnosti, akými sú vytvorenie náhradných biotopov, výsadba zelene, pestovanie pre vtáctvo neatraktívnych poľnohospodárskych plodín, resp. atraktívnych plodín v jeho širšom okolí a pod .“

Pripomienky:

Zvyšovanie podielu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je rovnako dôležitá súčasť boja s klimatickými zmenami ako aj jej efektívne a úsporné využívanie. Odvolávanie sa na vhodnosť lokality z dôvodu jej umiestnenia mimo chránených území však nepostačuje na rozhodnutie o vhodnosti umiestnenia VE. Na takýchto miestach treba posudzovať zámer minimálne s rovnakou citlivosťou ako v chránených územiach nakoľko tu je už aj tak dosť ovplyvnené a znečistené prostredie ľudskou činnosťou  a jej ďalšie poškodzovanie je pre obyvateľstvo i krajinu neprípustné.

Navrhovateľ ďalej uvádza dostatočný odstup od obytných sídiel, ten je však len minimálny a pri tak veľkých stavbách nedostatočný.

Navrhovateľ spomína veľmi dobrú spoluprácu s dotknutými samosprávami. Neuvádza ale s ktorými a  ani konkrétne významné kompenzácie, ktoré by úplne eliminovali nežiaduci vplyv VE na okolie.

Seizmicita územia je nevhodná rovnako ako umiestnenie z pohľadu letovej prevádzky a blízkosti letiska v Senici.

Navrhovateľ zavádza tvrdením, že práve jeho činnosť v porovnaní s inými má málo významný negatívny vplyv na životné prostredie. Navrhované VE zásadným spôsobom zasahujú do migračných trás vtákov a lovných teritórií dravých vtákov, pre ktoré sa stanú smrteľnou pascou. Hluk, stroboskopický efekt  a vibrácie budú negatívne vplývať aj na ostatné druhy živočíchov a včelstvá. Kompenzačné opatrenia ako výsadba zelene preto nemôžu vyvážiť negatívny vplyv VE na faunu. 

Žiadateľ nepochádzajúca z dotknutého regiónu nemôže mať  ani minimálnu predstavu o potrebách miestneho obyvateľstva.  

II.10    Celkové náklady „Investičné náklady sú pre variant 1 cca 43,2 mil. EUR, pre variant 2 cca 50,4 mil. EUR“.

Pripomienka:

Investor sa so svojim zámerom spolieha na cudzie finančné zdroje a pozemky vo vlastníctve štátu. Ako daňoví poplatníci odmietame podporovať takýto megalomanský projekt a zníženie životných podmienok obyvateľstva a poškodenie životného prostredia a krajiny.  

III.1.1  Vymedzenie hraníc dotknutého územia „Dotknuté územie – pre účely posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti (veterného parku) na životné prostredie bolo určené vo vzdialenosti 800 m od každej veternej turbíny. V rámci tejto vzdialenosti je stanovená väčšina relevantných noriem a limitov (ochranné a bezpečnostné pásma, odstupy a pod.), ktoré je potrebné dodržiavať pri plánovaní a umiestňovaní technických diel vo voľnej krajine. Táto vzdialenosť zároveň dostatočne účinne eliminuje nežiaduce vplyvy technológie na životné prostredie a zdravie ľudí (hluk, biota, vizuálny efekt a i.)“

Pripomienka:

Zatiaľ čo vzdialenosť na dosiahnutie limitov a eliminovanie nežiaducich vplyvov na životné prostredie a zdravie ľudí je medzi samotnými turbínami určená na 800 metrov, vzdialenosť turbín od ľudských sídiel je stanovená na 600 metrov!!!  

III.1.3  Hydrologické pomery Vodné plochy „Prirodzené vodné plochy sa v dotknutom území a jeho širšom okolí nenachádzajú. Pri obci Oreské, na hranici dotknutého územia, je vytvorený suchý polder na zachytávanie povodňových vĺn, vodná plocha nemá trvalý charakter“.

Pripomienky:

V dotknutom území sa nachádzajú aj prirodzené vodné plochy! V bezprostrednej blízkosti je to malá vodná plocha ako súčasť mokrade pri Rohove, ktorá bola vytvorená v rámci kompenzačných opatrení a revitalizácie tejto lokality, ktorú predkladateľ zámeru vôbec nespomína!

V rámci suchého poldra pri obci Oreské bola vytvorená aj trvalá vodná plocha, ktorá sa stala v suchej odvodnenej krajine významným ekostabilizačným prvkom. Tvrdenie, že tam vodná plocha nemá trvalý charakter nie je pravdivé.

Pramene a pramenné oblasti

Pripomienky:

Úskova studnička- prameň Rybčianskeho potoka v lokalite Virovská sa nachádza na hranici KU Rybky a Smrdáky. Nie v KU Rohov.

V „širšom“ okolí dotknutého územia sa nachádza aj prameň Hoštecná studnička.  

III.1.8  Významné migračné koridory živočíchov „V území bol v minulosti (2007/2008) vykonaný monitoring vtáctva a netopierov, ktorý významné migračné koridory týchto druhov nepotvrdil“.

Pripomienka:

Biomonitoring územia z rokov 2007/2008 považujeme za neaktuálny a najmä nepoužiteľný vo vzťahu k tak drastickému zásahu do krajiny a migračným trasám vtákov ako je systém VE vysokých 270 metrov.  

III.2.2 Scenéria krajiny Jedinečnosť krajiny v rámci Slovenska, jej pôsobenie, celistvosť a charakter „V dotknutom území sa nenachádzajú historické krajinné štruktúry ani formy historického osídlenia (napr. roztratené sídla), ktoré by boli výnimočné v rámci Slovenska“.

Pripomienky:

Za krajinu považujeme veľký výsek geosféry; hmotný, priestorovo-časový systém prírodných a socioekonomických prvkov na zemskom povrchu, v ktorom sa uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy. Hlavným zámerom ochrany prírody a krajiny je zachovanie prírodnej rovnováhy a ochrana rozmanitosti podmienok a foriem života.

V dotknutom území sa nachádzajú aj významné historické krajinné štruktúry a formy historického opevnenia významné nielen v rámci Slovenska, ale i Európy. Hradisko Zámčisko datované do obdobia starej a strednej doby bronzovej, praveké sídlisko v Radošovciach z čias mladšej doby bronzovej, Hrad Branč z 13 storočia, Mohyla M.R. Štefánika na Bradle, historické mesto Skalica, Holíčsky Zámok, Veľkomoravský kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, sakrálne stavby prítomné v každej obci, Jubilejný kríž v Rybkách.

Výstavbou 270 metrov vysokých VE v KU Rohov a plánovaným rozširovaním veterného parku aj do KU Oreské a Radošovce bude zásadným spôsobom narušený krajinný ráz Chvojnickej pahorkatiny a širokého okolia.  

III.2.3  Ochrana a stabilita krajiny

Pripomienka:

Žiadateľom menovaný zoznam chránených území v dotknutej lokalite a jej okolia nie je kompletný. Žiadame doplniť zoznam chýbajúcich chránených území o územia z pripomienky v bode II.5.4. 1.  

III.3.11 Archeologické náleziská „V dotknutom území a jeho okolí sa nenachádzajú známe archeologické náleziská“.

Pripomienka:

V dotknutom území sa nachádza novoobjavené praveké sídlisko v Radošovciach a lokalita Zámčisko.  

III.3.12 Paleontologické náleziská a významné geologické lokality „V dotknutom území ani v jeho okolí sa nenachádzajú známe paleontologické náleziská“.

Pripomienka:

V dotknutom území sa nachádza paleontologické nálezisko PP Chropovská strž.  

IV.3.8  Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky „Navrhovaná činnosť nebude mať počas výstavby a ani počas prevádzky vplyv na kultúrne a historické pamiatky, keďže sa v dotknutom území nenachádzajú. Uvedené platí pre oba varianty“

Pripomienka:

VE budú mať počas prevádzky vizuálny vplyv na krajinu a tým pádom aj na okolité kultúrne a historické stavby vrátane sakrálnych stavieb.  

Žiadame zapracovanie pripomienok do zámeru a zmarenie/odmietnutie zámeru Veterného parku Rohov Variant 1 a 2 a Veterného parku Popudinské Močidlany - Radošovce, Variant 1 a 2.  

Zoznam použitých skratiek:

VE-  veterná elektráreň, KU-  katastrálne územie, PP-  prírodná pamiatka, PR-  prírodná rezervácia, CHKO- chránená krajinná oblasť, ÚSES-  územný systém ekologickej stability

Za Vašu podporu Ďakujeme.

Osoby pre styk s orgánom verejnej moci:

Michal Kalamenovič,  Rybky, kalamenovic zavináč gmail.com

Mgr. Ján Kalamenovič, Častkov, jan.kalamenovic zavináč gmail.com

Dr. Andrej Mošať PhD., Popudinské Močidlany, amosat+w zavináč gmail.com

Podpisom petície vyjadruje signatár súhlas so spracovaním osobných údajov v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“),v spojitosti so zákonom č. 85/1990Z.z.o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Zároveň svojimi podpismi vyjadrujú aj dobrovoľný súhlas na zostavenie petície určenej pre styk s orgánom verejnej moci.  

Michal Kalamenovič    Kontaktujte autora petície