Petícia proti vládnej Stratégii ľudských práv

#731: beautiful - Re: Re: Re: Re: Re: Re:  

 Nie, odmala sa mi pacia zeny. Na chlapa ani nepomyslim. V tom prispevku som vsak nehovorila o orientacii, ale hlavne o identite. U mna je to cele zle... Prvy prispevok mam asi #703, radsej si prejdi celu stranu 29.

O vplyvoch po narodeni pochybujem. Vzdy som bola zenou, za mladi dievcatkom, vzdy som tuzila, aby tak ku mne pristupovali aj vsetci ostatni. Len to moje telo klame, lebo je ake je. Po dome som chodila v maminych elastakoch, az kym mi rodicia nepovedali, ze som na to uz velka.

Placem, ked citam tvoj prvy odstavec. Nie preto, ze prve tri roky mi otec chybal, ale preto, ze nic z toho, co tak nadherne opisujes, neprislo ani nikdy potom. Mal ma sice rad, ale velmi to neprejavoval. Akurat ma nutil chodit na karate, kde som s kazdym prehravala. Snazil sa vychovat chlapca, ale nikdy si neuvedomil, ako velmi som od chlapcov odlisna. A ja sama som to rodicom nikdy nepovedala... az nedavno. Ich reakcia ma zase len sklamala, ale co uz...

Ano, tuzim tvorit rodinu s inou zenou. Moje telo mi trochu ulahcuje situaciu, pokial ide o pocatie. Lenze moj odpor k tomu telu je az taky, ze sa mi vobec nepozdava moznost pouzit na to vlastny geneticky material. Ale nad tym je zatial priskoro rozmyslat. Zmrazit sa to vzdy da a staci sa rozhodnut, ked budem mat jasno. Aj ked - asi radsej svoje ako cudzie...

K umelemu oplodneniu - geneticky material je stale biologicky. Nejde o "vyrobu" pohlavnych buniek, ale len o to, ze oplodnenie prebieha mimo maternice bez sexualneho styku. Oplodnene vajicko sa do maternice vlozi a tam pokracuje uz normalne. Tema je pravdaze trochu zlozitejsia, ale toto je zaklad. Hovorit o dietati pocatom umelym oplodnenim ako o produkte, vyrobku, je uplne dehonestujuce, necitlive a bridi sa mi to. Je to clovek? Je. A to je vsetko, co mi staci vediet.

Umele oplodnenie nieco stoji. A plati sa za to. To je normalne. Lekari tie peniaze tiez potrebuju, maju tiez svoje rodiny, ktore musia zivit... Za co sa dnes neplati?

Co sa tyka nahradnej matky - to sa mi az tak nepaci. Ale preco nespomenut, ze sa tento institut vyuziva napriklad po roznych zraneniach a ochoreniach, ked nadejna matka uz nie je fyzicky schopna vynosit dieta? Preco kazdy clovek pri tom spomenie len "bohatych gejov, co si kupuju matky ako v supermarkete"?

Asistovana reprodukcia vobec nie je hlboka rana na dostojnosti cloveka. Naopak, je to zivot, ktory je tu, aj ked tu byt nemusel.

- "Na bolesti detí sa však nehľadí, na ich psychiku, na to, čím prežívajú, to nie je dôležité pre LGBTI dôležité."

Toto tvrdenie je jednoducho loz.

To, aky clovek z dietata vyrastie, je ovplyvnovane prilis mnohymi faktormi na to, aby niekto povedal, ze vdaka umelemu oplodneniu alebo homosexualnym rodicom bude nestastny a bude trpiet bolestnymi ranami. Akoby deti pocate pri sexe heterosexualnych manzelov boli univerzalne stastne, ze? Nie som nahodou ja sama vcelku dobrym prikladom?

Deti budu stastne, ked ich budete brat take, ake su. Budu stastne, ked sa im nebude nikto posmievat. Budu stastne, ked im rodicia daju najavo, ze ich lubia. Budu stastne, ked preziju prvu lasku. Budu stastne, ked im nikto nebude nadavat do buzerantov a horsie, ak ta laska bude s niekym rovnakeho pohlavia. Budu stastne, ked ich otec ci mama nebudu chlastat, ale budu sa venovat im. Budu stastne, ked ich objimete. Ked im poviete rozpravku na dobru noc... a da sa pokracovat donekonecna. Ziadna z tychto veci nie je zavisla na pohlavi a orientacii rodicov.

Schvalne, kolko rodicov vedie svoje deti k univerzalnej tolerancii, bez ohladu na orientaciu, farbu koze, narodnost, ci nabozenstvo? Sme predsa len jeden narod, len jedna rasa. Sme Ludia. Keby nebolo tolko predsudkov, nic z toho, o com sa tu diskutuje, by nebol problem. Ani by to nestalo za zmienku v novinach.

K poslednemu odstavcu - Vseobecne sa nikdy nehladelo na to, co som prezivala. Ani teraz sa nehladi, ale o to nejde. Moje rany budu vyliecene, ked na mna prestanu ludia pozerat ako na pomylenu a/alebo choru osobu, pripadne nieco horsie. Budu vyliecene, ked sa na mna ludia cestou do obchodu prestanu pozerat ako na atrakciu. Budu vyliecene, ked sa nebudem musiet bat toho, kto mi co povie a ako a do coho mi vynada. Pripadne ked mi nejaky chlap bude chciet napravit nos. Lebo vsetko z tohto som uz zazila, a niektore veci z toho prichadzaju so zeleznou pravidelnostou. Vlastne vsetky, okrem tej poslednej. Ta iba obcas, a to beriem nohy na ramena.

A ku psychologicke uz chodim. Je uzasna. Jedina osoba, ktorej sa nebojim povedat uplne vsetko. Aj som sa asi zalubila... nemyslim tym vobec sex. Lubim ju, lebo je prijemna, vzdy mi dokaze pozdvihnut naladu, nazorovo sme si celkom blizke. Len je o dost razantnejsia vo vyjadrovani. Radsej nechcem vediet, co by tu napisala ona...

Tolko o mne a mojich naivnych nazoroch.