Nebuďme psími rasistami

Mám dobermana, ktorý je skvele socializovaný, teda maximálne priateľský voči všetkým psom, deťom, korčuliarom, vozíčkárom atď, atď... Na cvičák nechodíme. Pozná povely, ktoré sú pre mňa dôležité pre jeho ovládateľnosť a nevyžadujem hlúposti, ako predsadanie, či rovné státie lopatkou pri mojom kolene pri povele "k nohe" a podobne, ako to od psov chcú na skúškach športovej kynológie. Výcvik je dôležitý, ale podstatne dôležitejšia je socializácia šteňaťa a výchova.
Ešte pred zaobstaraním psa by mal každý záujemca absolvovať psychotest a základný kurz kynológie, ktorý by mohli organizovať kynologické kluby a až potom by mal dostať možnosť vlastniť akéhokoľvek psa. Poplatky za tieto služby by boli tabuľkovo ošetrené samotným zákonom. Zamedzilo by sa tak nielen útokom, ale aj týraniu psov a ich vyhadzovaniu na ulicu. Plus som za to, aby na školách bežali prednášky a semináre pre deti, ako sa majú správať k cudzím psom a v ich prítomnosti, pretože aj tu často nastáva problém. Psov máme tak veľa, že podľa štatistík pripadá jeden pes na každého piateho až šiesteho občana....je preto veľmi smutné a nezodpovedné, že ľudia často ani len netušia, ako s nimi treba komunikovať....a žiaľ, nielen nepsíčkari :(