Tentokrát spolu zvíťazíme!
21. augusta 1968 vtrhli do bývalého Československa spojenecké vojská Varšavskej zmluvy vedené Sovietskou armádou. Pripomienka týchto udalostí na Slovensku máva takmer súkromný charakter, ako keby sa normalizácia, ktorá po okupácii nastala, Slovenska ani nedotkla.
Ak si verejne toto veľmi smutné výročie dostatočne nepripomenieme, či už kvôli tomu, že naň chceme zabudnúť alebo sme presvedčení, že sa to už nikdy nezopakuje, stačí letmý pohľad na našu východnú hranicu, aby bolo zrejmé, ako veľmi sa mýlime.
Po rokoch hybridnej vojny a ruskej propagandy sa akt okupácie slobodnej krajiny opakuje u našich najbližších susedov na východe našich hraníc v oveľa brutálnejšej podobe, ako bola tá naša v roku 1968.
Pomôcť vojenskou silou “denacifikovať” krajinu pripomína “bratskú pomoc” v ´68, ľudské obete okupácie na Ukrajine sú však mnohonásobne vyššie a hrozivejšie.
Hospodárske, morálne a ekologické škody, ktoré celých 23 rokov od augusta 1968 paralyzovali Československo, dopadajú dnes v oveľa agresívnejšej podobe na Ukrajincov; sprevádza ich krutá vojna. Milióny ľudí opúšťajúce Ukrajinu nám pripomínajú stovky tisíc emigrantov, ktorí utekali od nás. Obrovský tvorivý potenciál, ľudské životy, vnútorná aj vonkajšia emigrácia, podpisovanie vnútených dokumentov súhlasu, falošné referendá a zmanipulované voľby - to všetko sme tu mali aj my.
Okupačná armáda sa správala rovnako majetnícky a arogantne, my sme len mali šťastie, alebo málo odvahy sa jej postaviť. Len preto sa okupácia neprejavila tak brutálne, ako sa to deje na Ukrajine.
Naša skúsenosť by napriek tomu mala byť vodítkom nielen pri spomínaní a nezabúdaní, ale aj pri solidárnom postoji, humanitárnej pomoci a konkrétnej politickej a vojenskej podpore Ukrajiny.
Sme si plne vedomí, že ruský režim nielen v deklaratívnej, ale aj reálnej podobe pokračuje v podrobovaní si demokratických krajín vo svojom susedstve a neváha na to použiť všetky prostriedky vojny.
Máme tu ako na dlani, čoho sa dokáže okupačný režim dopúšťať. Nevieme, čo silnejšie ako je vojna na Ukrajine, by sa malo stať, aby sme konečne otvorili oči. Tvrdenia spochybňovačov nášho členstva v rodine slobodných demokratických národov o zaslúženej a vyprovokovanej agresii Ruska v čase, keď sa nám ono celkom otvorene vyhráža, sa rovnajú vedomej manipulácii s faktami.
Je našou povinnosťou stáť pri Ukrajine, ktorá bojuje za našu slobodu, za našu spoločnú budúcnosť v spoločenstve krajín Európskej únie a NATO.
Akékoľvek zľahčovanie a relativizáciu odpornej ruskej vojny na Ukrajine, nám pripomína pofidérny pozývací list z roku 1968. Je to dejinná hanba a potupa pre nás všetkých.
21. august 2022
Iniciatíva Mier Ukrajine a ďalší signatári výzvy:
Lucia Štasselová (text výzvy)
Marek Kapusta
Viera Dubačová
Rastislav Kalnovič
Sergio Danilov
Lucia Rosáková
Marián Kulich
Andrej Čierny
Ľudmila Miklušičáková
Zuzana Izsáková
Ladislav Resek
Nikita Slovák
Matej Števove
Grigorij Mesežnikov
Soňa Gyarfašová
Slávka Henčeková
Peter Konečný
Peter Kalmus
Radovan Kyrinovič
Waldemar Švábenský
Zuzana Suchová
Daniel Milo
Peter Zajac
Michal Burza
Mikuláš Sliacky
Martin Huba
Matúš Grznár
Peter Osuský
Martin Kríž
Peter Gonda
Sandra Polovková
Kamil Bodnár
Michal Sebíň
Monika Ďurajková
Pavol Krajčírk
Marek Pokrývka
Karolína Lupták Sigmundová
Vladimír Špánik
Marius Kopcsay
František Bolgáč
Lucia Venczelová
Peter Herceg
Tomáš Kriššák
Jozef Hašto
Ivan Leiman
Lucia Plaváková
Arpád Soltész
Martin Korčok
Ondrej Dostál
Anna Piskáčiková
Koloman Kertész Bagala
Eugen Korda
Michal Hvorecký
Eva Polakovičová
Ivo Brachtl
Ida Želinská
Radovan Kazda
Katarína Cíbiková
Filip Vagač
Vladimír Bilčík
Richard Kollár
Jakub Filo
Šimon Jeseňák
Andrea Cocherová
Monika Pascoe Mikyšková
Katarína Šimončičová
Marián Jaslovský
András Cséfalvay
Ján Šebík
Ján Levoslav Benčík
Štefan Peceň