Otvorený list na podporu rektora T. Zasepu

Vážený pán profesor Tadeusz!
"Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj..."
To boli slová, ktoré som si zapamätal po Vašej prvej hodine žurnalistiky.
Odvtedy už prešlo 16 rokov a vo Vás som objavil nie len dobrého učiteľa, ale predovšetkým priateľa s veľkodušným srdcom. Ďakujem Vám za Váš dobrý príklad, Vašu obetavosť, múdrosť a statočnosť, ktorou ste ma ako svojho študenta celé roky sprevádzali. Slovensko vo Vás získalo vzácny dar. Vedieť takýto dar objaviť a vedieť ho užívať si žiada dávku zrelosti. Žiaľ, tá nám Slovákom niekedy chýba. Preto mi je úprimne ľúto, že o Vašu rezignáciu sa postarali aj takí, ktorým ste v minulosti výrazne pomohli.
Dovoľte mi, aby som sa Vám za spôsobené krivdy ospravedlnil. Zároveň Vám ďakujem za všetko, čo ste pre mňa a pre mojich spolužiakov urobili. Ako Vás poznám, zlé si nebudete pamätať. Preto mam nádej, že pieseň o Slovensku si ešte raz spoločne zanôtime.
Ondrej K