Petícia proti vládnej Stratégii ľudských práv

katarina, nevyjadrila si sa k prvému odseku môjho príspevku pod číslom 738. Keď som ti prvýkrát písala, odpísala si, že si sa rozplakala. Máš veľkú ranu na duši a čím viac sa budeš utvrdzovať v tom, že ju nemáš, že to nič nie je, tým to bude pre teba horšie. Netreba, aby si to priznala tu, dôležité je, aby si si to raz v tichu a samote priznala sama pred sebou. Neviem, ako si to myslela, že nemáš ženské telo. Nemáš prsia, ženské pohlavné orgány? Máš namiesto nich mužské? Je už na pohľad na teba vidno, že nie si žena, ale ani muž - preto ťa vyhodili z baru a preto píšeš, že sa ti druhí smejú a potrebuješ extra ochranu? Bolo to tak s tebou už od detstva, od základnej školy? 

Aj keď budeš žiť so ženou, aj keby si s ňou mala rodinu, vychovávala deti - bola by si šťastná? Lebo ten svoj vlastný vnútorný problém, problém samej so sebou, ak by si sa nerozhodla niečo s ním urobiť, by si si nosila v srdci až do smrti. Uznanie homozväzkov tvoj problém nevyrieši, len ho obíde. Ak sa nevieš prijať ty sama, ako by si naučila svoje deti, aby sa prijali oni samé? 

Mrzí ma, čo sa ti v živote stalo a čím prechádzaš.  

Čo sa týka stratégie - pôvod homosexuality je podstatný. Lebo ak je homosexualita choroba, celá agenda stratégie nových ľudských práv padá. Ak je to choroba, nie je žiadne "právo" na homosexuálne manželstvo a na adopciu a výchovu detí.