Petícia proti vládnej Stratégii ľudských práv

#739: beautiful - Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re:  

Martensen-Larsen (1957), Saghir a Robins (1973). Novsie uz nie su?

Ku studii Tomeo, M., Templer, D., Anderson, S., Kotler, D. Does Childhood Sexual Abuse Influence Later Sexual Orientation? Comparative Data of Childhood and Adolescente Molestation in Heterosexual and Homosexual Persons. - 68% homosexualnych muzov a 62% homosexualnych zien sa ako homosexualni identifikovali PRED zneuzitim. 942 ludi nie je dostatocna vzorka. A vacsina z vzorky homosexualov bola z gay pride, heterosexualna kontrolna skupina bola z univerzity. Z univerzitneho prostredia boli len 3 gayovia a 7 lesieb. Z tohto vyskumu sa ziadne logicke zavery urobit nedaju.

Presne tento komentar som videla uz aspon 5-krat vsade mozne po sieti, ci uz slovensky alebo anglicky.

#741: - Re:  

Chvalite osobu, ktora do toho odborne nevidi ani k teme odborne nepristupuje.

Tiež vidia viac do toho čo sa nám tu snaží LGBT predstierať že majú na niečo právo. No fuj, ze sa nehanbite. Ja nepredstieram nic. Som rovnako clovek ako vsetci ostatni. A ano, mam mat rovnake prava ako vsetci ostatni.

Tiez sa mi nepaci, ako cele LGBTI hadzete do jedneho vreca. Dieta nechcem ovladat a kupovat. Dieta chcem vychovat v laske a tolerancii. Toleranciou myslim to, ze sme Ludia. Rasou som clovek, narodnostou som ludska. 

A mohli by sme uz riesit aj tu strategiu, proti ktorej je peticia. Pretoze o to teraz ide, nie o povod homosexuality, ani o adopcie, ani o nahradne materstvo.

Vcera sa mi stalo, ze ma vyhodili z baru. Spokojne som sedela, bola mozno polnoc, mozno jedna v noci. S dvoma kamaratmi sme boli na pive, uz trochu spolocensky unaveni. Este jedno-dve a ideme domov. Vsak to poznate aj vy. Musela som zadriemat, pretoze zrazu som sa prebrala na to, ako ma niekto trha z gauca, strasny huriavk okolo, nadavky... A ja ze co sa stalo? Kde mam veci? Kde je moja kabelka? Nic. Ziadna odpoved, len aby som vypadla. Barmanka nic, nikto nic jednoducho. Veci som si nasla hodene pod schodami dole (bar bol na poschodi). Aspon, ze nic nechybalo a nic nebolo pokazene/rozdupane...

Preto potrebujem extra ochranu. Lebo vacsina ludi sa na mne len zasmeje, ale najdu sa aj taketo hovada hnusne ako vcera. A raz za cas vidim aj uprimny usmev, ale to sa stava fakt len vynimocne.

Inak, co hovorite na Irsko? Pekne im to ide, ze? Co ma na manzelstvach/partnerstvach na Slovensku udivuje je, ze heterosexuali by radi mali pristupnu formu spoluzitia menej zlozitu ako manzelstvo, zatial co homosexuali tuzia po manzelstve alebo niecom co najpodobnejsom. Trava je vzdy zelensia na druhej strane :)

#365: Andrea -  

katarina, nevyjadrila si sa k prvému odseku môjho príspevku pod číslom 738. Keď som ti prvýkrát písala, odpísala si, že si sa rozplakala. Máš veľkú ranu na duši a čím viac sa budeš utvrdzovať v tom, že ju nemáš, že to nič nie je, tým to bude pre teba horšie. Netreba, aby si to priznala tu, dôležité je, aby si si to raz v tichu a samote priznala sama pred sebou. Neviem, ako si to myslela, že nemáš ženské telo. Nemáš prsia, ženské pohlavné orgány? Máš namiesto nich mužské? Je už na pohľad na teba vidno, že nie si žena, ale ani muž - preto ťa vyhodili z baru a preto píšeš, že sa ti druhí smejú a potrebuješ extra ochranu? Bolo to tak s tebou už od detstva, od základnej školy? 

Aj keď budeš žiť so ženou, aj keby si s ňou mala rodinu, vychovávala deti - bola by si šťastná? Lebo ten svoj vlastný vnútorný problém, problém samej so sebou, ak by si sa nerozhodla niečo s ním urobiť, by si si nosila v srdci až do smrti. Uznanie homozväzkov tvoj problém nevyrieši, len ho obíde. Ak sa nevieš prijať ty sama, ako by si naučila svoje deti, aby sa prijali oni samé? 

Mrzí ma, čo sa ti v živote stalo a čím prechádzaš.  

Čo sa týka stratégie - pôvod homosexuality je podstatný. Lebo ak je homosexualita choroba, celá agenda stratégie nových ľudských práv padá. Ak je to choroba, nie je žiadne "právo" na homosexuálne manželstvo a na adopciu a výchovu detí. 

#755: beautiful -  

 Neviem uz ako to mam napisat. Mam muzske telo. Co na tom nechapes? Vlastne... fakt asi vela nie. Velmi malo ludi je natolko empatickych, ze by to pochopili v plnom rozsahu. Skus si predstavit odpudzujuceho chlapa, nepaci sa ti jeho tvar, jeho pokozka, jeho vlasy, pri predstave, ze by si sa ho mala co len dotknut ta striasa. A teraz - zajtra rano sa zobudis v jeho tele. A ostanes tam navzdy... Neviem, ci je to vobec vhodne prirovnanie, pretoze to opomina rodove rozdelenie uloh v spolocnosti. To, co ludia ocakavaju od zien a od muzov. 

Cely zivot zijem v tele, ktore nemam rada. Takze ano, ziadne paradenie sa a potvrdenie zenskosti, ale skryvanie sa sama pred sebou, pokusy zapadnut medzi muzsku cast populacie, plac, samota vnutri aj navonok, vysmech pre moju jemnu povahu, nepochopenie, strach, depresie, myslienky na smrt, smutne basnicky s rozmazanym pismom...

Nikde netvrdim, ze ranu na dusi nemam. Moje srdce je zjazvene ako Kruegerov ksicht. Skus si este raz precitat, co som napisala. Nebudem vsetko opakovat znova a znova. Iba za posledny rok a pol sa moj psychicky stav zlepsuje. Zacal sa zlepsovat, ked som si povedala, ze nema cenu snazit sa byt muzom, ktorym som nikdy nebola a ani nie som schopna byt. Bud podstupim tranziciu, premenu mojho tela na zenske, hormonmi, operaciami, proste ako to pojde, alebo zomriem pri snahe dosiahnut to. To rozhodnutie, o ktorom pises, som uz urobila. Prijala som fakt, ze som zena a nie muz, napriek svojmu telu.

Ano. Budem stastna, ked sa mi to podari a najdem - ci uz popri tom alebo potom - svoju najmilsiu a budeme spolu. Takze ano, registrovane partnerstva medzi osobami rovnakeho pohlavia mi pomozu.

A nie, homosexualita nie je choroba. Preco by ju inak vyskrtavali z americkeho aj svetoveho zoznamu chorob? Tolko renomovanych lekarov, psychologov, psychiatrov a sexuologov sa myli a iba par zasvatenych pozna pravdu, ktoru zufalo siria cez pochybne weby a komentare na internete?

Nepochopila som, myslela som, že keď píšeš, že si bola dievčatkom, že máš ženské pohlavie a otec chcel mať z teba chlapca a tým ťa zranil. Nechápala som to o tých elasťákoch a pod. 

Katarina, nie je možnosť, že tvoja identita je v skutočnosti mužská a je v súlade s tvojím mužským telom? Nebola tvoja identita chlapca / muža zranená do tej miery, že si sa identifikoval/a so ženou? Čo si pamätáš, nebolo hoci len krátke obdobie v tvojom živote, keď si sa cítil byť chlapcom - napr. keď si mal 3 roky, v jasliach, na nič také si nespomínaš?

Klasická homosexualita znamená sexuálne spolužitie osôb rovnakého pohlavia - napr. muži, ktorí sa cítia byť mužmi, žijú sexuálne spolu. Ty si trochu iný prípad, lebo máš mužské biologické pohlavie a chceš žiť so ženou. Zásadné je mať istotu v tom, či to máš geneticky podmienené a teda od narodenia, alebo k tomu konfliktu medzi cítením identity a pohlavím došlo vplyvom nejakých faktorov až po tvojom narodení príp. počatí. Je to akési príliš komplikované - trans a lesba. Ako žena by si mala túžiť po mužovi. Ty však z nejakého dôvodu odmietaš aj seba ako muža, aj muža ako partnera pre seba ako ženu. Radikálne odmietanie mužského tela, mužskej povahy, mužského správania... Za tým musí niečo byť. Určite by bolo dobré poznať názor psychiatra. Myslím to teraz v dobrom, nechcem ťa viac zraňovať, ako už si. Len treba spoznať pravdu o sebe, nech je už akákoľvek. Či to, čo cítiš je naozaj tak, alebo je tam ešte niečo, o čom nevieš a čo ovplyvňuje tvoje cítenie a správanie.

Na tvojom  mieste by som ešte pokúsila opatrne získať info o okolnostiach svojho narodenia a detstva od okolia - od rodičov, od starých rodičov, od tiet a ujov, od priateľov a známych rodičov. Či sa niečo neodohralo v ranom detstve, o čom nevieš a čo možno pred tebou s dobrým úmyslom zamlčali... Začala by som u mamy. 

#757: beautiful -  

Nikdy vo mne ziadna muzska identita nebola. Autoritou na moje vlastne pocity som tu stale ja :P Nikdy som sa nespravala naozaj muzsky. Ani v predstierani muzskosti som nebola nikdy dobra - aj ked som sa snazila. Nemozes ist proti sebe samej, tvoja identita ta aj tak dobehne.

Moje odmietanie muzskych veci nie je az tak radikalne, ako sa zda z toho, co som doteraz napisala. Sex s muzom - to nie, dakujem. Myslienka na to je mi neprijemna. Nemam na to spravne pohlavne organy a analny sex... nie, kdeze. Zabudnite. Ale do jedneho som tak platonicky zamilovana... ked som to opisala bratovi, povedal mi, ze som prave definovala friendzone. A ked si vsimnem pekneho chlapa, tak si poviem, ze je zlaty a v mysli mu zazelam, aby si nasiel zenu, s ktorou bude stastny - teda, ak nejaku este nema, pripadne ak nie je gay. Navyse... ked sa za mnou nejaky obzrie, potesi ma to. Nohy mam pekne, dlhe az po zem, zadok tiez... teda, ten nie az po zem :D Potvrdzuje mi to moju zenskost, aj ked zatial nemam hormonalnu terapiu ani nic ine.

Sex vlastne vobec neriesim. Ked vidim peknu zenu, tak sa snazim vsimnut si, cim na mna tak zaposobila, rozmyslam, ako sa vola, ci je s zivotom spokojna, co by si pomyslela o mne... V zivote sa mi nestalo, ze by som si povedala "Tak tuto chcem do postele" alebo nieco podobne. Ked uz na sex pomyslim, musim ju poznat dlhsie, musim k nej nieco citit. Jednonocne stretnutia nie su pre mna. A aj tak to ostava len v myslienkach, pretoze sex pre mna nie je az taky zaujimavy. Akurat tak masturbujem, aj to hlavne preto, aby mi ta svojhlava vec nekazila den svojimi vystupmi.

Trans a lesba je zaujimava kombinacia. Nuz co... nie som jedina na svete. Tu je dobre si uvedomit, ze identita a orientacia su dve rozdielne veci. Az tak velmi spolu nesuvisia. Temu vsak nemam nastudovanu, takze ostanem len pri tomto konstatovani.

#758: Katarina - Re:  

 Možno hlúpa otázka, ale : myslíš si, že mať telo muža a cítiť sa byť ženou je v poriadku? Že to tak má byť a je to pre teba dobré?

#759: - Re: Re:  

 Samozrejme by som sa radsej bola narodila v zenskom tele. Ako zena sa vlastne ani necitim - zenou jednoducho som. Ci je to pre mna dobre? Je. Nikdy predtym som sa necitila lepsie. Nemusim svoju zenskost skryvat. Uz neplacem v posteli nad vecami, ktore nezmenim, namiesto toho sa tesim na to, co sa zmenit da. Predtym som ledva vysla z domu, teraz milujem, ked sa pekne upravim a vyjdem si na prechadzku po meste zaliatom zlatym slnieckom.

Takze, ano, podla mna je to v poriadku. Tak to ma aj musi byt - pretoze inak existovat nedokazem.

#753: Katarina -  

A presne toto vadí mne. Ožereš sa v bare tak, že zaspíš na stole. Samozrejme, že ťa vyhodia. A ty namiesto toho, aby si si uznal/a chybu, začneš okolo seba dupať, že diskriminácia, že netolerantnosť...

#761: - Re:  

 4 piva za vecer je ozratost? Bola som unavena, vsak bolo uz dost hodin. Navyse, nie som jedina, komu sa tam podarilo zaspat... a nikdy nikoho z toho baru nevyhodili. Len mna. A ano, je to netolerantnost - tie ich reci by ste si mali vypocut sami.

To milujem. Nepoznate okolnosti, len ma odsudzujete. Alebo si snad myslite, ze po tom vsetkom, co som tu napisala, citim potrebu o tejto jednej veci klamat?

#762: Katarina - Re: Re:  

Ja nikoho neodsudzujem, len sa snažim dívať na vec triezvo. (Super žena, čo si zájde o polnoci na štyri pivka do baru a zaspí na stole.)

Zaspať na stole je ožratosť. Každý ma vypiť len toľko, koľko znesie. A ak som unavený, idem spať domov. Ak ťa niekde triezveho/vu nebudu chcieť pustiť do podniku, potom sa o tom môžme baviť.

A aké reči? V bare po polnoci niet triezveho človeka. Podľa toho sa tam aj rozpráva. Ak chcete uhladené reči a jednanie, choď do divadla.

#763: - Re: Re: Re:  

Vidim, ze uz ste si nazor utvorili a nezmenite ho. Takze pre mna nie je v poriadku, ked zadriemem, nazvete ma ozratou. Uznavam, ze som si radsej mohla dat kavu. Pre ostatnych je v poriadku, ked su opiti, zoberu mi kabelku, smaria ju z poschodia dole na beton - aj s telefonom a vsetkymi vecami - a budu mi vykladat aka som zvratena a nechutna. Este ze mi ju nejaky dobrak neukradol zo zeme.

Vy tvrdite, ze si za to mozem sama. No hej, mohla som ist domov a nestalo by sa to. Tak isto by sa nic nestalo, keby mi to ti galgani neurobili. ONI mi zobrali veci a hodili ich dole. Neviem, preco ich branite, ked sa evidentne spravali nepriatelsky a to prave kvoli tomu, ze som transgender. To bolo to, co im na mne vadilo a vraveli - ci skor kricali - to oni sami.

Opravim sa este - mysleli si, ze som gay muz, nie transzena. Co ma privadza na myslienku, ako by to cele dopadlo, keby vedeli pravdu. Asi len horsie.

                            www.jezis-kristus-varovanie.net

#760: Katarina - Re: Re: Re:  

 Nie Katarina, takto to nie je v poriadku. V poriadku je, ak človek zažíva hlbokú jednodu duše a tela v oblasti sexuality. Keď jeho pociťovaná sexuálna identita a biologické pohlavie si neodporujú. Takto to je u min. 98 - 99 % populácie. 

To, že inak nedokážeš existovať ešte neznamená, že tak to má aj musí byť. Urobila si si zlý záver.

A takto to pre teba nie je dobré. Vidíš to pre seba ako dobré len z nutnosti, lebo nevidíš inú možnosť ako prežiť. Zmierila si sa s tým a po rokoch trápenia a plaču si presvedčila samú seba, že je to OK. Tento názor si neprijala v skutočnej slobode, ale z donútenia okolnosťami.  

Nie je to dobré už len pre to, že svoju ženskosť vidíš iba ty, okolie tú ženskosť nevidí. Je mi ľúto, že ti musím hovoriť takéto bolestné, ale pravdivé slová. 

#766: beautiful - Re: Re: Re: Re:  

 odkial mas tu istotu, ze tvoje slova su take pravdive?

mas na tie tvoje "profesionalne posudky" aj nejaku kvalifikaciu alebo to vychadza len z tvojho zivotneho presvedcenia a nazorov?

#766: beautiful - Re: Re: Re: Re:  

 Ale ano, je to pre mna dobre. Lepsie ako teraz som sa este necitila. Roky som sa z donutenia okolnostami snazila presvedcit seba samu o tom, ze som muz. Ved mas muzske telo, tak sa snaz, si chlap... A potom nastal zlom, ked som sa prestala odmietat. Prestala som zapierat, kym som, a urobila som to slobodne, pretoze som si konecne uvedomila, ze ta druha cesta, kde by som sa snazila zit ako muz, by ma nakoniec zabila. A ja mam zivot celkom rada.

Okolie tu zenskost vidi. Stretla som - uz sice davnejsie, mozno tak pred rokom - kolegynu z byvalej roboty a ta si to vsimla hned. "Si take dievcatko, uz len ta namalovat" - to mi povedala hned na uvitanie. To bolo tusim v prvy den, ked som si vonku zobrala damsku bundu. Este som sa hanbila o tom rozpravat, tak som to nijak nerozvadzala - ale potesilo ma to. Dufam, ze ju este stretnem, fakt by sa mi zisiel niekto, kto by ma tym farbickam naucil.

V poslednom case som zacala byt otvorenejsia k okoliu, teraz mi nerobi problem porozpravat sa o svojej identite aj s niekym, koho nepoznam. Ak vidim, ze nechce na mna utocit, len ho to naozaj zaujima, kludne. Minuly tyzden som takto hovorila s jednym chlapikom, ten potom dokonca aj uhadol ze som lesba. Asi po desiatich minutach ako sme spolu sedeli prehlasil - "Ty si fakt baba". Pytam sa, ze podla coho to vie, okrem mojich slov. Prehlasil, ze proste mam zensku rec tela. Ako sedim, hram sa s vlasmi...

A kamaratova manzelka mi povedala, ze mam super postavu. No este aby nie, schudla som kvoli nej 10 kil. Kvoli postave samozrejme. Nie manzelke :)

Neboj, tvoje slova ma nebolia. Jednoducho to nechapes v plnom rozsahu. Jedine, cez co ma ako-tak poznas, je tato diskusia. A to asi nestaci na pochopenie takejto zlozitej veci.

Vcera som narazila na velmi zaujimavy clanok. Je na humoristickej stranke, v anglictine, a je pravdivy. Ide o transzenu ako ja, tiez si uvedomila pravdu o sebe dost neskoro.

Inak, ak vam anglictina nerobi problem, ta stranka stoji za to, aby ste si ju dali do zaloziek. Clovek sa tam dozvie vela zaujimaveho a aj sa pri tom nasmeje.

Ľudia spametajte sa!:

                                                www.jezis-kristus-varovanie.net

Ľudia spametajte sa,kým ešte môžte!

Zachovávať starostlivo,pozorne a dennodenne pravidlá modlitby a držať sa ich verne,láskyplne a vytrvale - to proste nie je iba povinnosť,ktorú si nútený plniť a Bohu dávať časť svojho času,síl - a nič viac.Keby bol rytmus modlitby iba povinnosťou,Kristus by nás nenabádal k modlitbe tak naliehavo.

Ale za svedomitosti a vytrvalosti  v modlitbe možno objaviť mimoriadne cenný dar,vzácnejší než čokoľvek,čo by človek mohol potrebovať alebo čo by mu mohlo prísť na myseľ,dar dokonca drahocennejší než všetka svetská sláva.Tým darom je Duch svätý,ktorého Boh túži ponúknuť človeku, a to nie ako odplatu,ale ako odpoveď na modlitbu a vytrvalosť v prosbe.  ,,O čo skôr nebeský Otec dá Ducha svätého tým,ktorí ho o to prosia!"/Lk.11,13/.Dobre zvaž,ako je modlitba dôležitá,a uvažuj,prečo je vhodné,aby si tento pravidelný poriadok modlitby svedomite a vytrvale zachovával-môžeš vďaka nemu prijať Ducha svätého.

Práve Duch svätý vlieva do srdca lásku,vyučuje pokore,daruje srdcu pokoj,posilňuje tvoju vieru v Boha a tvoju nádej na večný život,osvecuje tvoj pohľad,aby si mohol rozlišovať pravdu a Božiu vôľu,roznecuje srdce duchom modlitby a povzbudzuje ťa k bdelosti s takou silou a horlivosťou,ktoré prekračujú možnosti tela!Keby si to vedel,uvedomil by si si,aké vzácne plody modlitby môžeš nadobudnúť.A to je tajomstvo ukryté za naliehavou Ježišovou výzvou k modlitbe.Hodnota modlitby spočíva v tom,že sa nám dostáva Ducha svätého,bez neho človek nič neváži.Modlitba teda predstavuje najdôležitejšie pravidlo v duchovnom živote.Práve modlitba skrýva tajomstvo plodného duchovného rastu a korunuje každú námahu na ceste k Bohu.Práve modlitbou človek získava Ducha svätého ,ktorý zdokonaľuje duchovný rast každého človeka.

Matta el-Meskin  ,,Rady k modlitbe".

#771: hosť -  

#771: hosť -  

https://www.youtube.com/watch?v=TuZfs68_-2k

#771: hosť -  

Vas prispevok sa veriacemu urcite cita dobre, ale je dost mimo temy. Tak som si povedala, ze vam tiez nieco mimo temy napisem :)

Nesmiem sa bat. Strach zabija myslenie. Strach je mala smrt prinasajuca uplne znicenie. Budem svojmu strachu celit. Dovolim mu prejst okolo mna a skrze mna. A ked prejde a zmizne, otocim sa a pozriem, kade siel. Tam, kade strach presiel, nebude nic. Ostanem len ja.

Frank Herbert, Duna

Uz su to cele veky odkedy som Dunu citala, ale toto mi uviazlo v hlave navzdy. Je to jedina "modlitba", aku potrebujem.

Pozrite sa, kolko nabozenstiev existute. Su desattisice bohov, v ktorych neverite. Uvedomte si, preco v nich neverite vy. Potom pochopite, preco vo vasho Boha neverim ja.

Tiez som velakrat rozmyslala nad tym, ze Boh vravi, aby sme sa ho bali. Zaroven chce, aby sme ho lubili. Nemozem lubit niekoho, koho sa bojim.

Je este vela dalsich veci ktore nedavaju zmysel - aspon mne nie - ale to by nebolo na komentar, lez na celu knihu. Skoncim tym, ze som agnosticka. Nevidim dokazy za ani proti, jednoducho neviem, ci existuje. To vsak neznamena, ze sa na veriaceho cloveka budem pozerat zvrchu a vtlacat mu do hlavy svoje vlastne videnie sveta. Verte, ked vam to pomaha. A bola by som rada, keby sa aj mne dostalo tolerancie z opacnej strany a nemusela sa preberat nabozenskymi dogmami zakazdym, ked je rec o LGBT, partnerstvach a manzelstvach ludi rovnakeho pohlavia.