Petícia proti vládnej Stratégii ľudských práv

#776: beautiful - Re: Re: Re: Re: Re: Re:  

 Budem rada, ked ma budes oslovovat v zenskom rode, tak, ako o sebe pisem aj ja. Je to elementarna slusnost. Uz som to chcela napisat aj skor, ked ma tu niekto oslovoval/a naraz oboma rodmi. Preco citis potrebu oslovovat ma v muzskom rode? Ak to nezvladas, mozes mi vykat. Aj tak mam radsej tykanie, znie mi to uprimnejsie.

Na tak stare udalosti si ani ja velmi nepamatam, iba par "fotiek". Okrem tejto prihody si este pamatam ako som bola v nemocnici s mamou a okolo tlacili chlapika v pruhovanom modro-bielom pyzame na lezadle. Oci mal zavrete a vyzeral dost biedne, tak som sa spytala "Mami, a ten ujo je uz mrtvy?". Chudak na mna len vystrasene pozrel...

Otec bol prisny, kvoli tomu som ho velmi nemusela. Mama sice tvrdi, ze ma mal velmi rad a ja sama som milovala, ked ma zobral na konika a mohla som vidiet svet z vysky. Ale ked som spravila nieco zle, tak mi nikdy nevysvetlil, co je zle a preco to nemam robit. Zbil ma. Typicka komunisticka vychova chlapcov ako z filmu. Nedochadzalo k tomu casto, ale vadilo mi to.

Nikdy ma za nic nepochvalil, iba skritizoval, ak sa mu nieco nepacilo. Nikdy sa so mnou naozaj neporozpraval, ani o svete vseobecne, ani o tom ako vyrastal on. Pre mna bol - a stale je - psychicky cudzi. Vzdy som zasla radsej za mamou. A nejake moje snahy o zblizenie? Nie. Radsej som sa mu drzala z dohladu.

Vsak aj dnes, pokial nemusim, ani sa s nim nerozpravam. On ma svoj svet, kde vsetko funguje tak, ako on povie a vznasa sa na oblaciku vlastnej dolezitosti. Nazory ostatnych su mu ukradnute. Minule mame povedal, ze vyzeram ako buzerant. Nemam zaujem rozpravat sa s clovekom, co toto povie a pritom ignoruje vsetko, co vravim ja. A on ignoruje aj omnoho jednoduchsie veci, ako moju identitu.

A kym toto pisem, stihol ma skritizovat za to, ze som minule na pizzu pouzila vsetok syr, co ostal v chladnicke. Lebo mi nemoze podakovat za to, ze urobim obed, on ma musi skritizovat za nedostatok syra v chladnicke. Nikdy v zivote mi nepovedal dakujem a ani ziadne moje jedlo nepochvalil. Pritom varim chutne. Vsetci ostatni, co tu pizzu ochutnali, mi ju vychvalili do neba, ze je lepsia ako z pizzerie.

Nikdy som vsak necitila nejaku zavist k otcom ostanych. Aj ked by bolo super mat otca, s ktorym sa da aspon normalne porozpravat. Pamatam si, ked som sa dozvedela o spoluziakovi na ZS, ze mu zomrel otec a zije s nevlastnym. Pravdaze, vsetko sa udialo davno predtym, ako som sa to dozvedela. Ale prislo mi to strasne smutne a dlho som kvoli tomu plakala. Ked sa rodicia pytali, preco placem, povedala som im to. A oni ze nad cim revem, ani sa ma to netyka. Ani naznak empatie. Ani pohladenie, ani objatie, nic. Iba nepochopenie.

Pokiaľ však nemáš 100 %-nú istotu, stále je tu možnosť, že v skutočnosti máš mužskú identitu, ktorá však bola veľmi vážne potlačená, a to až tak hlboko, že si ju vôbec nepamätáš a pamätáš si seba len ako dievča, ženu.

Mam istotu. Je to jedna z mala istot v mojom zivote.