Petícia proti vládnej Stratégii ľudských práv

#778: beautiful -  

 Ano, vychovavala ma ako chlapca. Autickam som sa tesila. Babiky mi pripadali vzdy tak nejak smutne. Nie nezaujimave, ale vyvolavali vo mne smutok - vzdy som si pomyslela ze ake su pekne... Neviem teraz, ci ma uz vtedy napadlo, ze taka pekna nikdy nebudem, tazko sa mi oddeluje to, co poznam dnes, od toho, co som poznala vtedy, na svoj vek som bola velmi inteligentna. Ale je to dost mozne. A tiez tam su spolocenske normy. Pre chlapca je spolocensky neprijatelne aby mal rad ruzovu farbu, hral sa s babikami a tak. Male dieta to nepovie tak sofistikovane, ale tento spolocensky tlak som citila velmi skoro. Trochu mi pomohlo to, ze s jednou susedkou sme boli velmi casto spolu a spolu sme sa aj hravali. Aj na kiahne sme ochoreli naraz a mohli sme sa liecit spolu. Dokonca s nou sme sa prvy raz pobozkali. Len tak, na licko. Inak, navrhla to ona :) Skoda, ze ked sme zacali chodit do skoly, uplne sme sa odcudzili. Chodila totiz na inu skolu, takze sme sa uz nevideli kazdy den.

Elastaky som zacala nosit sama od seba. Pacili sa mi na dotyk a citila som sa v nich lepsie ako v obycajnych teplakoch.

Pamatam si, ako si raz rodicia vysli vonku - mohla som mat tak 5-7 rokov. Robila som sa, ze spim, ale ostala som hore. Ked odisli, namierila som si to do kupelne, vyskusala som si par maminych veci. Dala som si ruz a aj som sa navonala. Musela som sa postavit na vedro otocene hore dnom, aby som sa videla v zrkadle. Nevedela som sa na seba vynadivat. Bola som v kupelni uz dost dlho, ked som zrazu mala pocit, ze musim ist, aby na to nikto neprisiel. Este chvilu, vravela som si... ale strach z odhalenia bol neunosny. A intuicia ma neklamala. Ledva som sa prikryla perinou, zacula som strngot klucov.

S mamou som chcela mat dovernejsi vztah ako som naozaj mala. Napriklad ked som bola zamilovana a odmietnuta, nedostalo sa mi pohladenia ani objatia, ktore som potrebovala. Vzdy to skoncilo tym ze "Neboj, najdes si inu." Ja som sa potrebovala vyplakat v jej naruci, ale - chlapci neplacu, ze? A ja som nevedla, ako sa k nej dostat blizsie. Tak som to sa o to nakoniec prestala pokusat. Ale inak vychadzame spolu velmi dobre, aj vtedy, aj teraz. Len som chcela byt blizsie.

Tym padom by som povedala, ze citovo upnuta nie som na nikoho. Teraz asi najviac na psychologicku, ku ktorej chodim. A na najlepsieho kamarata. S nim som sa spoznala na vysokej, spajala nas metalova muzika, hry a potoky alkoholu. Ked sa tak obzriem spat, bolo to strasne obdobie. Teraz si dam tak par piv a dost. Mam ho rada preto, lebu je mu jedno, ci som muz, ci zena. Prenho som proste dobrym clovekom. A on tiez uz tolko nepije, co je len dobre. To mame asi stastie, lebo mnohi by sa po takom "vykone" stali alkoholikmi.

Metal pocuvam doteraz. Ten ma sprevadza uz od doby, ked som kedysi davno videla klip Slipknotu na MTV. Vtedy, ked to este naozaj bola Music TV, nie ten bordel co vysielaju teraz. Myslim, ze som mohla byt stvrtacka na ZS? Nie som si ista. Ale nikdy som nepocuvala inu hudbu. Inak, aj baby su metalistky. Najviac pocuvam prave skupiny, v ktorych spievaju zeny. Da sa povedat, ze ony su mojimi idolmi. Angela Gossow (ex-Arch Enemy), Laura Nichol (ex-Light this City), Alyssa White-Gluz (Arch Enemy, ex-Agonist), Mallika Sundaramurthy (Abnormality)... a dam este jeden jemnejsi priklad s krasnym hlasom, Heidi Parviainen (ex-Amberian Dawn). Ale to uz sa zacinam rozpisovat o niecom uplne inom ako tu rozoberame... tak zatial koncim :P