Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Pretože ten otec urobil to jediné a najlepšie pre svoje trpiace dieťa. Chceli by ste takto roky žiť Vy? Ako ten chlapček? A to ani nehovorím, že od štátu mal nulovú podporu, sa skor divím, že nezabil zo zúfalstva seba aj celú rodinu, že mu z toho nepreplo. Nech si každý skúsi nemať žiadny súkromný život, lebo každý deň 24 hodín supluje to, čo by mal robiť štát. A miesto pomoci /aj finančnej/ len naráža na múr a vie, že nemá východisko. Nech si to každý skúsi prežiť a potom súdi. Spravila by som to isté. Taktiež som za eutanáziu, ak si to ten človek želá /želal, a nechal v tom zmysle pokyny/, alebo ak trpí a niet mu pomoci...čo sme to za zvery, že každého necháme vychutnať si to do posledného okamžiku...stačí pobudnúť v nemocniciach, domovoch dochodcov, veď to je des, ako tam tí úbožiaci ležia,nemajú na nich čas, prebalia ich, ošetria preležaniny, vidieť tie ich oči a vedieť, čo ich čaká...nespávam, keď na to myslím, sme krutejší ako zvieratá