Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Hospitalizácia manželky na psychiatrii bola možno posledná kvapka v celoživotnom trápení, možnosti zlepšenia zhodnotené po 24 rokoch žiadne, koniec chlapca v starobe rodičov strašne smutný. Pán nezložil hippokratovu prísahu, aby za každú cenu proti zdravému rozumu udržiaval v stave biedneho prežívania milovanú osobu, najmä, keď sa blíži koniec ľudských síl! Snáď ešte prežije pár kľudnejších rokov, lebo napriek všetkému mudrovaniu si uvedomme, že nie každý si vie rady so zložitými životnými situáciami a systém rezignoval možno z preťaženia, z nedostatku financií, nezachytil a neznal neúnosnosť ich osudu. Zatiaľ som sa nestretla ani s jedným názorom, žeby si tento človek zaslúžil trest a ja sa pridávam so súcitom k jeho trápeniu. Kto má právo odsúdiť človeka na celoživotné väzenie a otroctvo? Podotýkam, že ponechať človeka v podobnom prípade NEPOVAŽUJEM za eutanáziu! Som proti eutanázii, toto bol dôstojný skutok milujúceho a zúfalého rodiča pre syna neschopného samostatne existovať (24 rokov-žiadna ďalšia pochybnosť o zmene!)