Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

Rodič uvažuje vždy v dvoch rovinách. Jednou je jeho láska k vlastnému dieťaťu, ktorá je vždy úplná, spokojná a láskava. V druhej uvažuje racionálne a zvažuje + a - . To všetko však platí len v prípade, že dieťa, ktoré sa narodilo na tento svet je zdravé, vedelé a krásne a všetko okolo neho je na 100 percent. Ale ako ma uvažovať rodič, ktorému sa na tento svet narodí dieťa, ktoré je choré, zdravotne znevýhodnené a
prináša do rodiny len a len utrpenie zväčša vlastné a napriek láske rodičov k nemu občas aj ich neľahké postavenie. Bojujú s tým chcú pre dieťa určite len to najlepšie, snažia sa, aj keď sú určite zúfalí, zdravotný stav dieťaťa sa nemení, dieťa trpí a dni tak pomaly plynú. Ako to má vyriešiť rodič, čo vidí vlastnú bezmocnosť, bezmocnosť dieťaťa a jeho veľké utrpenie. A to sa deje 24 rokov.
Uvedomujete si to?
A nájsť v sebe odvahu to skončiť?
To chce veľkú silu, čo to dokáže, je to obdivuhodný a mimoriadne ľudský čin.
K tomu niet čo viac dodávať.
P.S. Veľmi držím palce panu prezidentovi pri jeho rozhodovaní o milosti ....

Fedor