Rod vždy vytváral muž a žena. Usporiadaný vzťah tvorí manžel a manželka. Anatómia a genetická výbava, ktorú sme si sami nedali nás v spoločnom diele spája. Každé funkčné spojenie, aj to mechanické tvoria dva odlišné diely (napr. skrutka a matka; v zámke vložka a kľúč...). Šialenstvo doby chce chorobnými snahami zľahčovať rolu vzťahu v prirodzenej rodine na rodiča s číslom.
Vždy som vnímal rozmanitú jednotu mamy a otca pozitívne a ani po 60-tich rokoch života neviem, ktorý bol jednička, či dvojka! Som za presné pomenovanie a nie paušalizovanie, či znehodnocovanie hodnôt získaných ťažkým životom a životnými skúškami až podnes. Musíme si chrániť prirodzené hodnoty kvality života od splodenia, cez výchovu, vzory, formáciu, čnosti, formy ochoty a obety navzájom aj cez kvalitu staroby a odchod do nového osláveného života.
Je to sila LÁSKY.
Slabosť lásky, tzv. „opičia láska“ dovolí aj krivenie a ohýbanie charakteru nízkym, poplatným, či špekulatívnym záujmom a toto rázne odmietam svojim postojom pre zachovanie vysokej kvality genofondu a metainformatiky mojim potomkom!
Veď sa len obzrime, koľko svetských zákonov ničí naše životné prostredie, vzťahy a postoje, úctu a rešpekt k životu a kvalite života raz k nenarodeným, potom k narodeným, neskôr k pracujúcim, k nedobrovoľne nezamestnaným a potom k seniorom!
:-) ♥

PS: Myslím si, že genetické modifikácie svojou produkciou zanechávajú dielo skazy, zúfalstvo, plač a škrípanie zubami... Dokedy ešte?

Ľubomír Varačka
14.1.2014 03:42

#22: Ľubomír - Ľubomír

definovali ste to presne. Zdieľam Váš názor