Pri sledovaní petície som smutným ale zároveň mi svitá aj nádej. Nádej z toho, že práve v konflikte sa intenzívnejšie hľadá pravda. Smutný z toho, že ma strašia slová ako: pasivita-ľahostajnosť, nezáujem, neinformovanosť, obavy - strach, a im podobné... Možno práve preto sme tam, kde sme... ľahostajní, neinfoprmovaní, nevediaci o čo ide a tak podobne...
Najprv tebe, milý zbabelec, vážim si tvoj záujem, ale zarmucuje ma tvoja neinfomovanosť nielen v týchto kauzách... Vime vlastne čo zvestujeme, ke´d hovoríme že zvestujeme evanjelium nášho Pána Ježiša v duchu reformačného odkazu? Ak to vieš, potom nechápem - keď píšeš, že takmer nikto nie je v tvojich očiach autoritou, lebo na každom je nejaká chyba, či previnenie, či zlyhanie.... čo by si tak povedal na apoštola Pavla, ktorého minulosť bola poznačená prenasledovaním (vraždením) kresťanov? Bol by pre teba autoritou. Isteže, stredobodom je pre nás Pán Ježiš Kristus a my sme "len" ospravedlnení hriešnici... alebo nie? Poznáš aj spravodlivých? Ja sám seba nemôžem považovať za spravodlivého, keďže viem toho na seba dosť veľa...
Obavy a neinformovanosť a pasivita a - čo s tým? Po prečítaní materiál na Facebooku ešte viacej stojím na strane brata Šefranku. Na jeho strane stojím najmä preto, že ho poznám ako horlivého služobníka cirkvi a nášho Pána Ježiša Krista a človeka, ktorý sa usiluje naozaj všetko robiť transparentné a uvážlivo a v dobrej mysli...
To, čo tu riešime sa mi javí len ako "vrcholec ľadovca" a mali by sme ísť hlbšie. Odkiaľ sa to všetko v nás berie a prečo. Môj pocit po skončení farárskej služby a pár rokoch dôchodkovej meditácie je ten, že sa máme zamyslieť nad tým, čo zvestujeme - už som to naznačil v predchádzajúcom príspevku, - aj vyššie: zvestujeme evanjelium Pána nášho Ježiša Krista v duchu reformačného odkazu? Ak áno, prečo potom neriešime spôsob nášho zvestovania, aj jeho obsah tak, aby ho lepšie porozumeli poslucháči?... Prečo neoslovujeme živšie, Prečo máme obavy prijať niečo nové, prečo sa bojíme dať priestor aj tým, ktorí sú "iní", možno poznačení dobou?...
Veď sa len pozrime na prácu s mládežou - v CZ i v celocirkvi... Je to dostačujúce? Nemali by sme sa viacej aktivizovavť, viacej si navzájom poradiť, povzbudzovať sa?
A nemali by sme múdro a rýchlo riešiť aj bohoslužobný priestor, ktorý nám je daný už takmer 25 rokov? Prečo sa musíme striktne držať tradície, ktorá bola dobrá v danej dobe, ale dnes je v nejednom ohľade prekonaná? Taktiež liturgický priestor a prejav... oslovuje dostatočne. A Spevník - prečo nám mladí nespievajú zo Spevníka, ale vyhľadávajú iné piesne? Aj so spevom by sme mali niečo urobiť.. A tak ďalej - to sú veci, ktoré by sme mali riešiť a potom by sme ľahšie riešili aj podobné veci, ako v tejto petícii...
Veď sa dostávame do situácie 1Kor 1 kapitoly, kde jeden je Pavlov, druhý Apolov a tretí Kristov... Vytvárame skupiny, jednu proti druhej... namiesto toho, aby sme vytvárali jednotu Ducha vo zväzku pokoja... Náš boj predsa nemá byť proti telu a krvi, ale proti mocnostiam zla, zlým duchom... to je aj biblický aj reformačný odkaz... Asi sme na nesprávnom bojisku...
Buďme horliví, zamýšľajme sa, hľadajme pravdu... o tom prosím aj vedenie cirkvi, aj všetkých... doterajšia reakcia predsedníctva ECAV sa mi zdá veľmi nedostatočná...Prenesme naše spory na správne bojisko..(Ef 6,10nn) Jozef Grexa, ev. farár v.v.

#63: -

Brat farár, veľmi som vďačná za Vás a Vaše postoje aj v tejto veci. Je to vzácne, že sú medzi nami ľudia ako Vy, ktorý aj napriek tomu, že ste už na dôchodku, máte úprimný záujem o dianie v cirkvi, že Vám záleží aj na mladých ľuďoch a ste otvorený aj pre nové formy práce. Takýto záujem a ochotu mnohokrát nie je vidieť ani pri Vašich o dosť mladších kolegoch, kde by to človek akosi predpokladal už len preto, že sú mladší a malo by im záležať na mladých ľuďoch. Stotožňujem sa s Vami aj vo veci brata farára Šefranka. - Prajem Vám veľa síl a zdravia a radosti z Božieho diela, ktoré Pán Boh koná medzi nami aj napriek naším slabostiam. Ľ. Budajová (Dudášová), Bratislava