Jedna otazka? Milujem zvierata,ale Vy vsetci ruku na srdce.Kym ste nemali vasich domacich milacikov,ste ani jeden z Vas za cely svoj zivot nehodili jednu petardu,alebo sa nezucastnili oslavy,kde bola petarda hodena??? Mysleli ste vtedy na nejakych stvornohych tvorov?Myslim,ze taky z Vas nie je nikto,zacali ste si uvedomovat skodlivost petard,az po ziskani svojich milacikov.Smutne a myslim dost falosne.

#77: -  

 Ja osobne som mala rada zvierata aj predtym,nez som sa stala majitelkou psika a macicky a preto mi vzdy bolo luto volne zijucich zvierat,ktore museli trpiet a celit nebezpecenstvu nezmyselnemu pouzivaniu tzv.zabavnej pyrotechniky.A preto som nikdy ziadnu petardu ani nehodila.

#77: -  

 Možno sa budete čudovať,ale nikdy som nijakú petardu ani delobuch nehodila, vždy som mala pred tým rešpekt a bála som sa toho.

#77: -  

 Keď som nemala psov, mala som malé dieťa, ktorému to tiež vadilo. Ruku na srdce, nikdy som žiadnu petardu nehodila, sama sa toho bojím. A okrem toho, mám pocit, že tie delobuchy sú z roka na rok silnejšie. Už nejakú tú svetlicu by sme prežili, ale toto sú už detonácie, ako keby front prechádzal. Tak to načo je dobré? Ostreľovači si sami vykoledovali túto petíciu, lebo je to z roka na rok horšie a ja by som im dopriala, aby bola úspešná, keď nevedia, kde sú hranice.

#77: -  

 Preco si myslite, ze nam to zacalo vadit az, ked sme si obstarali psa alebo macku? My mame psa od kedy sa pamatam, a predtym tj pred rokom 1989 s tymto ziaden problem nebol, pretoze s vybusninami bolo zakazane manipulovat mimo vojenskych zon. Nikde sa petardy a delobuchy neponukali a nedali kupit...to len kapitalizmus zaraba aj na ludskej hluposti a nestasti, nestiti sa predat 10 rocnemu decku hoci aj raketu zem vzduch. Nikdy vo svojom zivote som ja osobne ziadnu petardu ci delobuch nekupila a ani neodpalovala nic netusiacim ludom pod nohy...

#77: -  

 Za cely svoj zivot som nehodila jednu petardu a ani sa nezucastnila takejto oslavy....

#77: -  

 ten záver má zlý predpoklad - ja som napríklad nehodil jednu jedinú petardu (a neukazoval a nedovolil som to ani svojim deťom) a na žiadnej oslave som nebol (kde by sa bolo strieľalo). Netušil som, že napr. psík sa dokáže tak báť. Teraz mám psíka - má panický strach, behá po byte, chce sa niekde schovať, ale nevie kde. Ísť s ním von je nemožné. Pes veľmi dobre počuje - na vzdialenosť (ak je to po vetre) hádam aj desiatky km. Som proti používaniu pyrotechniky, petárd, delobuchov, diel , . . .  
Takže ja som jeden (ale určite nás je veľa), čo nepasuje do Vašej schémy: "Myslim, ze taky z Vas nie je nikto"  (nesúďte podľa seba všetkých).
No a myslím si, že človek rieši problémy vtedy, keď sa objavia. Ja napr. momentálne neriešim problém, ako sa kozmickou ľoďou vrátiť na Zem - neviem o tom probléme, neprežívam ho, nie som nútený ho riešiť, tak ho neriešim. Riešim tie problemy, ktore som objavil - ktoré stoja predo mnou - a to je bezuzdné strieľanie počas vianoca a Silvestra.
A VÔBEC SA PRITOM NECITIM FALOŠNÝ

#77: -  

 my sme mali a mame psov snáď od kedy som sa narodila a pamatám si že keď som ako dieťa mala si dva tri roky, to ešte takéto ohňostroje nebývali, lebo za starej éry sa nedali zohnať, a robievali si ich zrejme ľudia len po domácky, tak vždy keď niečo vybuchlo, som sa zľakla, že mi začalo tak búchať srdce, že som mala strach výjsť vonku. Možno si mnohí rodičia ani neuvedomujú, keď malé dieťa zažíva čo to robí s jeho srdcom, či sa mu to páči alebo či sa vo vnútri trasie. Také dvoj troj, štvor, pať ročné dieťa to nevie povedať. Myslí si, že to čo sa robí v jeho tele je normálne a pritom môže mať traumu na celý život, prípadne nejaké závažné ochorenia aj srdca môže dostať.

#77: -  

 petardy nikdy, iba perskavky a steľbu z kapsovej pištole vo veku 10 rokov, a aj to  iba asi 2x

petardy pripomínajú vojnu a tú zažiť netúžim, je to nenormálne, primitívne, slabomyseľné a nepríjmené