HROMADNÁ PRIPOMIENKA - ZACHRÁŇME ZÁLOHOVANIE PET FLIAŠ PRED TARABOM (Michal Kiča a Karel Hirman)
HROMADNÁ PRIPOMIENKA k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (LP/2024/417) (Michal Kiča a Karel Hirman)
Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa rozhodol zničiť zálohovanie PET fliaš a prechoviek na Slovensku. Zabráňme mu v tom!
Zálohovanie PET fliaš je úspešný projekt nás všetkých, pretože funguje len vďaka Vám! Spoločne sme zálohovali skoro 2,5 mld. plastových fliaš a plechoviek. Sme v tomto doslova priekopníci a aj západné krajiny chcú ísť po vzore nášho systému. Ten už dnes dosahuje ciele návratnosti viac ako 90%, ktoré máme dodržať až v roku 2030. ♻️
To, čo chváli a vyzdvihuje napríklad holandský kráľovský pár, však nie je dosť dobré nášmu Tarabovi. Ten chce celý systém totálne zlikvidovať. 😡
Prečo? Nehľadajte za tým opäť nič iné, než ďalší chorý plán, ktorý dostane prednosť pred verejným záujmom.
Taraba chce získať manažérsku a finančnú kontrolu nad zálohovaním a dokonca chce mať moc svojvoľne meniť pravidlá hry. Nemá to nič spoločné s verejnou kontrolou, ako deklaruje. Komu to pomôže? Niekomu určite áno, no zálohovaniu nie... A celé to robí opäť v skrátenom MPK a nenápadne počas leta.
Preto požadujeme stiahnutie návrhu, dodržanie legislatívnych pravidiel a zachovanie efektívnosti a transparentnosti zálohovania.
Prosím, nenechajme si len tak zahodiť do koša celé naše úsilie, na ktoré môžeme byť právom hrdí.
Mgr. Michal Kiča, advokát, environmentálny expert,
Ing. Karel Hirman, konzultant v oblasti energetiky a podnikateľského prostredia,
Nasleduje text pripomienok, s ktorými sa stotožňujete:
Pripomienky Mgr. Michala Kiču, advokáta a environmentálneho experta a Ing. Karla Hirmana, konzultanta v oblasti energetiky a podnikateľského prostredia, k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol dňa 6. augusta 2024 predložený do legislatívneho procesu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v legislatívnom procese LP/2024/417 a je dostupný na tomto odkaze:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2024/417
(ďalej len “návrh zákona”).
K návrhu zákona predkladáme tieto pripomienky:
- Pripomienka k vecnej stránke návrhu zákona ako celku
Požadujeme stiahnutie návrhu zákona ako celku pre jeho nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Návrh zákona v komulatívnom pôsobení jednotlivých novelizačných bodov predstavuje nijako neodôvodnený a ústavne-nekonformný zásah do postavenia správcu zálohového systému a konzorcia obchodných spoločností, ktoré sa podieľali na jeho založení, keďže predstavujú praktické zoštátnenie (vyvlastnenie) správcu zálohového systému (ďalej len “správca”), ktorý má postavenie neziskovej organizácie poskytujúcej verejnoprospešné služby.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Kumulatívne pôsobenie jednotlivých novelizačných bodov, teda (i) založenie oprávnenia štátu prakticky z akéhokoľvek dôvodu meniť zakladajúce dokumenty správcu, jeho vnútorné pomery a spôsob prevádzkovania zálohového systému, (ii) navrhované oprávnenie štátu menovať a odvolávať členov správnej rady správcu, teda jeho výkonného orgánu s manažérskou kontrolou a (iii) ďalšie zúženie dispozície správcu s výnosmi z prepadnutých záloh, predstavujú masívny zásah do postavenia a činnosti správcu s účinkami jeho praktického vyvlastnenia.
Pritom, na takýto zásah nepredložil predkladateľ jediný vecný dôvod, ktorý by dokázal okrem všeobecných tvrdení akokoľvek preukázať. Navrhovateľ nepreukázal využitie postupov v zmysle zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”), teda kontrolnej činnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia a vlastných zistení ministerstva, z ktorých by vyplývalo porušovanie povinností správcu v zmysle zákona. Naopak, zálohový systém plní s výrazným predstihom záväzné ciele pre správcu stanovené zákonom, kedy miera návratnosti za rok 2023 predstavuje 92 %, pričom jeho povinnosť je dosiahnuť ciele návratnosti 90 % až v roku 2030. To nasvedčuje vysokej efektivite zálohového systému, ktorý tak napĺňa verejný záujem.
Preto je masívny navrhovaný zásah do zálohového systému a postavenia správcu s účinkami vyvlastnenia navrhovaný v návrhu zákona neodôvodnený a bez preukázania jeho nevyhnutnosti a rovnako tak bez preukázania verejného záujmu na tomto zásahu.
Predkladateľ neuviedol jediný argument, pre ktorý sú už súčasné kontrolné mechanizmy, teda transparentné zverejňovanie hospodárskych výkazov správcu na mesačnej báze, kontrolné oprávnenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, možnosť nominovať zástupcov štátu do dozornej rady správcu a oprávnenie štátu v odôvodnených prípadoch a v transparentnom participatívnom prístupe za účasti správcu a verejnosti meniť zakladajúce dokumenty správcu a samotný systém zálohovania, nedostatočné. Neosvedčil tak ani test nevyhnutnosti navrhovaného zásahu do postavenia správcu a jeho faktického zoštátnenia.
Podporujeme intenzívnu kontrolnú činnosť štátu, čo však má a môže štát vykonávať už v súčasnom právnom režime. Navrhované de facto zoštátnenie správcu zálohového systému a oprávnenie štátu svojvoľne meniť parametre zálohového systému spochybňuje legitímne očakávania nielen správcu, ale aj konzorcia obchodných spoločnosti pozostávajúceho z výrobcov, distribútorov a predajcov jednorazových nápojových obalov s podielom viac ako 70 % na trhu. Tieto subjekty založili správcu so súhlasom a po schválení štátu a na sprevádzkovaní zálohového systému sa podielali nákladmi, celkovo v desiatkach miliónov eur a vykonávali tak za predpokladu stability právneho prostredia. Pripomíname, že sa jedná o princíp tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov zakotvený v práve EÚ pre oblasť odpadov.
Podobné oprávnenia nie je možné nájsť ani v iných, častokrát silnejšie regulovaných oblastiach hospodárskeho života, vrátane monopolov.
Rozhodnutie štátu pristúpiť napr. k zoštátneniu zálohového systému môže byť predmetom legitímneho politického rozhodnutia, ale potom sa tak má vykonať v súlade s Ústavou SR a nie de facto zoštátnením kombináciou legislatívnych opatrení, aké sú predmetom zákona. Slovenská republika sa tak vystavuje riziku náhrady škody zo strany konzorcia, ktorá môže dosiahnuť desiatky miliónov eur, pričom dosiahnutie vyššej miery efektívnosti zálohovania je veľmi nepravdepodobné. Uvedené bude priamou zodpovednosťou predkladateľa, vlády SR a Národnej rady SR.
Navrhovaná právna úprava sa tak javí byť v rozpore s Ústavou SR, je úplne svojvoľná a čisto mocenská, bez preukázania verejného záujmu na jej prijatí, a preto vyzývame predkladateľa na jej stiahnutie z legislatívneho procesu.
- Pripomienka k procesnej stránke legislatívneho procesu
Požadujeme zastavenie legislatívneho procesu k návrhu zákona a vykonanie postupu v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, teda vykonanie riadneho legislatívneho procesu, vrátane konzultácií s verejnosťou, zverejnenie predbežnej informácie, predbežné pripomienkové konanie a následné riadne medzirezortné pripomienkové konanie.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Aj keď bol materiál zverejnený ako “iniciatívny”, t. j. nevychádzajúci z Plánu legislatívnych úloh vlády SR, jeho predkladateľ ho predložil na medzirezortné pripomienkovanie v skrátenom termíne iba 8 dní, pričom dôvodom majú byť “hroziace hospodárske škody v dôsledku uplatnenia sankčných článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Smernica ustanovuje limity pre vyzbieranie určitého percenta zálohových obalov v roku 2025 a tiež v roku 2030. Aj napriek tomu, že v súčasnosti plníme limity pre rok 2030 (vyzbieranie viac ako 90% zálohovaných obalov). Netransparentným a neefektívnym hospodárením správcu záloh nedôjde k udržaniu a kontinuite plneniu cieľov, ktoré pre Slovenskú republiku ustanovuje smernica, a tým dôjde k uplatneniu sankčných postihov a značným hospodárskym škodám”.
Tvrdenia predkladateľa o dôvodoch skráteného medzirezortného pripomienkového konania sú vymyslené a nijako nezdôvodnené alebo preukázané. Samotný predkladateľ uvádza, že už v súčasnosti, teda v roku 2024, plníme ciele návratnosti pre rok 2030 (90%), pričom nijako nezdôvodňuje dôvody, pre ktoré by sa ciele návratnosti pre rok 2030 nemali dosiahnuť. Predkladateľ naviac popisuje neexistujúci subjekt “správca záloh”, ktorému pripisuje bližšie nezdôvodnené obavy o netransparentné a neefektívne hospodárenie. Zo strany predkladateľa sa jedná o čisto politickú deklaráciu a úplne vymyslené skutočnosti, ktoré nemôžu odôvodniť skrátené medzirezortné pripomienkové konanie.
V záujme zabezpečenia riadneho legislatívneho procesu požadujeme, aby predkladateľ pristúpil k novému legislatívnemu procesu za dodržania všetkých štádií predpokladaných zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a Legislatívnymi pravidlami vlády SR, t. j. konzultácií s verejnosťou, zverejnenie predbežnej informácie, predbežné pripomienkové konanie a následné riadne medzirezortné pripomienkové konanie.
Upozorňujeme, že skrátenie lehoty na pripomienkovanie z 15 pracovných dní na 8 bežných dní spôsobuje, že verejnosť (laická i odborná) má obmedzený priestor a možnosti dostatočne sa oboznámiť s navrhovaným zákonom a pripraviť k nemu kvalitné a kvalifikované pripomienky v rámci pripomienkového konania.
Predkladaný návrh zákona nerieši ohrozenie základných ľudských práv a slobôd ani bezpečnosti, rovnako nejde ani o odvrátenie značných hospodárskych škôd. Naviac, predkladateľ mal časový priestor uskutočniť riadne konzultácie a rovnako tak riadne medzirezortné pripomienkové konanie, o čom svedčia jeho vyjadrenia z októbra a novembra 2023.
Z hľadiska ostatných povinných častí legislatívneho procesu je zrejmé, že predkladateľ nevykonal predbežné pripomienkové konanie. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, je vecne úplne nesprávny, keďže minimálne na správcu zálohového systému bude mať preukázateľne negatívny vplvy. To svedčí o neprofesionálnej kvalite predloženého návrhu, jeho vnútornej nekonzistentosti a nemožnosti overiť skutočný prínos regulácie na podnikateľské prostredie.
Keďže materiál má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, zákon môže v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov nadobudnúť účinnosť len 1. januára príslušného kalendárneho roka (čo napokon navrhuje aj predkladateľ), čo tiež spochybňuje naliehavosť vykonania skráteného medzirezortného pripomienkového konania a opomenutie obligatórnych častí legislatívneho procesu.
Takýto postup predkladateľa je hrubým zneužitím inštitútu skráteného pripomienkového konania na úkor práv verejnosti a porušením zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, v zmysle ktorého je cieľom tvorby právnych predpisov pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky.
Navrhovateľ pri zdôvodnení tak skráteného medzirezortného pripomienkového konania ako aj vecnej stránky návrhu vychádza zo svojich nijako nezdôvodnených domnienok o neefektivite zálohového systému, ignoruje potenciálne fatálne dopady na činnosť zálohového systému a bez jediného argumentu spochybňuje vykazovanie miery návratnosti obalov. Návrh neobsahuje ani vyhodnotenie vplyvov na podnikateľské prostredie.
- Pripomienka k čl. I bodu 1
Z čl. I požadujeme vypustiť novelizačný bod 1 bez náhrady.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Navrhovaná právna úprava na doplnenie ustanovenia § 6 ods. 12 do zákona je nadbytočná a neproporčná a požadujeme jej vypustenie.
V zmysle § 6 ods. 9 až 11 v spojitosti s § 7 ods. 3 a 4 zákona môže už teraz ministerstvo vykonať zmeny v zakladajúcich dokumentoch správcu, a to po predchádzajúcom prerokovaní so správcom, ak zo zistení opakovane vykonaného štátneho dozoru vyplýva, že správca pri plnení úloh podľa tohto zákona postupuje vo vzťahu k výrobcovi obalov alebo distribútorovi obalov diskriminačne alebo že nepostupuje v súlade s ich oprávnenými záujmami. Zmeny v zakladajúcich dokumentoch môže vykonať ministerstvo životného prostredia aj vtedy, ak správca nie je schopný zabezpečiť náležitú ochranu údajov, ktoré mu na plnenie úloh podľa tohto zákona boli oznámené výrobcom obalov alebo distribútorom obalov, pričom nedostatočná ochrana týchto údajov je spôsobilá výrazne poškodiť výrobcu obalu alebo distribútora obalu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti alebo v jeho postavení na trhu. Zmeny zakladajúcich dokumentov ministerstvo životného prostredia môže odporučiť alebo nariadiť aj po prerokovaní správy o činnosti správcu, najmä vo vzťahu k zmene nastavenia zálohového systému, ak je takáto zmena odôvodnená, aby bolo dosiahnuté a trvalo udržateľné plnenie účelu zálohového systému. Zmenu nastavenia zálohového systému odporúča ministerstvo životného prostredia aj na podklade zistení vykonaného štátneho dozoru alebo, ak je takáto zmena nevyhnutná, aj z dôvodu zmeny súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov.
Navrhované oprávnenie meniť jednostranne a svojvoľne bez primeraného odôvodnenia, bez účasti verejnosti a bez účasti samotného správcu predstavuje neodôvodnený mocenský zásah štátu do fungovania zálohového systému, ktorý môže viesť k nehospodárnemu nakladaniu s vyzbieranými zálohami či zníženiu efektivity zálohového systému.
Zároveň odkazujeme aj na dôvody uvedené v pripomienke č. 1.
- Pripomienka k čl. I bodu 2
Z čl. I požadujeme vypustiť novelizačný bod 2 bez náhrady.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Navrhovaná právna úprava na zmenu ustanovenia § 7 ods. 5 zákona je neodôvodnená a ohrozuje finančnú stabilitu zálohového systému.
V zmysle § 7 ods. 5 a 6 zákona môže správca nakladať s príjmami, ktoré nadobudol z nevyplatených záloh, najviac do výšky 50 percent za predchádzajúci kalendárny rok. Toto obmedzenie sa netýka použitia príjmov určených na financovanie prevádzkových potrieb zálohového systému a financovanie jeho dlhovej služby. Správca môže nakladať s príjmami nad uvedený rozsah len na základe súhlasu ministerstva životného prostredia s predloženým návrhom správcu. Ministerstvo životného prostredia pri jeho udelení zohľadňuje plnenie účelu zálohového systému s prihliadnutím na trvalú udržateľnosť a financovanie zálohového systému a zabezpečí, aby sa tieto nevyplatené zálohy nepoužili na úhradu sankcií za prípadné neplnenie cieľov návratnosti, neznižovali účinok sankcií a výrobcovia sa nezbavovali svojej zodpovednosti za financovanie systému.
Predkladateľ nezdôvodnil potrebu navrhovanej zmeny, nedostatočnosť súčasnej úpravy a ani dopady navrhovanej zmeny na prevádzkovanie a finančnú udržateľnosť zálohového systému a jeho efektivitu. Poukazujeme na to, že zálohový systém je naďalej deficitný a navrhované opatrenie by túto situáciu ešte zhoršilo, čo sa môže prejaviť vo zvýšených cenách nápojov. Z doterajšieho vystupovania predkladateľa je zrejmé, že jediným cieľom navrhovanej zmeny je vytvorenie tlak na de facto zoštátnenie zálohového systému prostredníctvom jeho finančnej kontroly. Pokiaľ predkladateľ zamýšľal zaviesť osobitný odvod pre správcu, má sa tak vykonať ústavne-konfortne v súlade s princípmi daňového a odvodového práva a tak, aby ostalo zachované efektívne fungovanie zálohového systému.
Zároveň odkazujeme aj na dôvody uvedené v pripomienke č. 1.
- Pripomienka k čl. I bodu 3
Z čl. I požadujeme vypustiť novelizačný bod 3 bez náhrady.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Navrhovaná právna úprava na doplnenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona je neodôvodnená a nesystémová.
V zmysle súčasného znenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona ministerstvo nominuje do svojich zástupcov do dozornej rady správcu. Prostredníctvom tohto oprávnenia vykonáva kvalifikovaný dozor nad činnosťou správcu. Predkladateľ však nijako nezdôvodnil potrebu nominovania zástupcov štátu nielen do dozorného, ale aj do výkonného orgánu správcu s manažérskou kontrolou. Štát sa nepodieľal na založení správcu, preto nie je opodstatnené, aby sa narúšal mechanizmus kreovania výkonného orgánu správcu. Naviac, v spojitosti s prakticky neobmedzeným oprávnením štátu meniť zakladajúce dokumenty správcu, ktoré sa navrhuje, môže štát získať úplnú manažérsku kontrolu nad správcom, keďže by si mohol určiť, ze bude nominovať všetkých členov správnej rady. Tento postup by predstavoval de facto zoštátenie správcu, čo je nesúladné s ústavou a jeho činnosť by moholo paralyzovať.
Zároveň odkazujeme aj na dôvody uvedené v pripomienke č. 1.
Zástupcovia verejnosti
V prípade, ak Ministerstvo životného prostredia SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou:
Mgr. Michal Kiča, advokát, environmentálny expert, Ševčenkova 901/31, 851 01 Bratislava
Ing. Karel Hirman, konzultant v oblasti energetiky a podnikateľského prostredia, Slnečná 1684/29, 040 01 Košice
Michal Kiča a Karel Hirman - Demokrati Kontaktujte autora petície