Hromadná pripomienka: Zastavme škodlivé zmeny, ktoré pomôžu schránkovým firmám

Krátko po odchode Lucie Žitňanskej z postu ministerky spravodlivosti sa začala demontáž zákona, ktorý bráni obchodovaniu utajených majiteľov schránkových firiem so štátom. Na príprave zákona spolupracovala exministerka aj s predsedom SPOLU Miroslavom Beblavým, za jeho prijatie hlasovala koalícia aj opozícia. Prekvapivo prichádza táto iniciatíva priamo z gestorského ministerstva spravodlivosti. Navrhované zmeny v novele, ktorá je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sú prezentované len ako technické, avšak expert SPOLU Pavel Nechala prišiel na to, že sú zásadné. Podľa informácií, ktoré získalo SPOLU bude v pripomienkovom konaní protischránkový zákon čeliť ďalším vážnym pokusom o znefunkčnenie. Firmy, kde nie je jasný skutočný vlastník, sú u nás často zneužívané na rozkrádanie štátu a protischránkový zákon situáciu zlepšil. SPOLU - občianska demokracia je proti jeho vykastrovaniu a budeme ho brániť.  

Vec: Pripomienkové konanie k materiálu rezortné číslo 31054/2018/110, LP/2018/567 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony  

V zmysle článku 11 ods. 4 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky v znení neskorších zmien a doplnení, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 512 z 13. 6. 2001 (ďalej len „Smernica“) a osobitne v nadväznosti na účel sledovaný § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) a čl. 14 ods. 6 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 164 zo dňa 4. mája 2016 (ďalej len „legislatívne pravidlá“) zasielame hromadnú pripomienku k materiálu rezortné číslo 31054/2018/110, LP/2018/567 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.  

Znenie hromadnej pripomienky je zaslané prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov. Zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa s ňou stotožnili zašleme predkladateľovi iným spôsobom (mutatis mutandis § 10 ods. 4 tretia veta zákona a čl. 14 ods. 6 tretia veta legislatívnych pravidiel).  

Za splnomocnenca pre zastupovanie pri rokovaní o hromadnej pripomienke určujeme doc. Ing. Miroslava Beblavého, PhD., Koperníkova 47, Bratislava 821 04 a ako jeho zástupcu JUDr. Pavla Nechalu, PhD., Krasovského 13, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01 a Ing. Jaroslavu Lukačovičovú, Sitnianska 13, Banská Bystrica 974 11.  

Žiadame, aby v prípade, že predkladateľ úplne alebo čiastočne nevyhovie predmetnej hromadnej pripomienke verejnosti, uskutočnil rozporové konanie (čl. 11 ods. 4 druhá veta Smernice, obdobne § 10 ods. 4 zákona a čl. 14 ods. 6 legislatívnych pravidiel).

Túto hromadnú pripomienku považujeme za zásadnú.  

Znenie hromadnej pripomienky:  

1. K čl. I bodu 12 písm. h)  

Podľa predloženého návrhu nemá byť partnerom verejného sektora ani fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku.

Ako uvádza osobitná časť dôvodovej správy, pojem „bežný obchodný styk“ treba rozumieť s ohľadom na obsah uvedeného pojmu v rámci zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Používanie tohto nedefinovaného pojmu však prinieslo práve v aplikačnej praxi zákona č. 211/2000 Z. z. opakované problémy, na čo poukázali médiá, napríklad

- článok denníka SME z 8. októbra 2012 „Firmy taja aj miliónové zmluvy. Zo zákona“ [„(...) zmluvy o náteroch oceľových konštrukcií vedení za 1,4 milióny eur (...) zostanú utajené“],

- článok Plus 7 dní z 2. júna 2013 „Štátna spoločnosť platí firme milionára Brhela, zmluva je tajná“ [„(...) koncom apríla uzatvorila so štátnou spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) zmluvu o diele takmer za dvadsať miliónov eur bez DPH. Za túto sumu má vybudovať transformátor elektrickej rozvodne v Stupave a diaľkové riadenie celej stanice. Hoci je SEPS zo zákona povinná svoje zmluvy zverejňovať, jej právnici tvrdia, že nemusia zverejniť celé znenie zmluvy, ale iba jej torzo.“], alebo

- článok Denníka N z 3. novembra 2015 „Energetické firmy skryli zmluvy za stovky miliónov, aj brhelovcom“ [„Štátna SEPS a Bratislavská teplárenská napríklad taja miliónové obchody s firmami z konzorcia Jozefa Brhela. Štátne firmy tvrdia, že aj služby PR agentúr a nákup áut môžu schovávať za hlavný predmet podnikania a bežný obchodný styk.].

Po schválení výnimky v navrhovanom znení možno očakávať rovnaké interpretačné problémy, ktoré však budú mať vzhľadom na predmet zákona o registri partnerov verejného sektora ešte závažnejšie dopady než pri zákone č. 211/2000 Z. z.

Žiadame preto vypustiť z návrhu písm. h) z čl. I bodu 12.  

2. K čl. I bodu 12 písm. k) bodom 3 a 4  

Podľa predloženého návrhu nemá byť partnerom verejného sektora ani fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu (s výnimkou zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy), ktorej účastníkom je Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., a Exportno-importná banka Slovenskej republiky. Pri uvedených štátnych finančných inštitúciách ide o bilančnú sumu približne miliardu eur a veľmi rizikové obchodné vzťahy, kde už v minulosti práve tieto inštitúcie poskytovali štátne zdroje oligarchom či tzv. schránkovým firmám.

Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že pokiaľ kontrolu vrcholných predstaviteľov týchto inštitúcií zakotvuje právny predpis rovnakej právnej sily ako Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a to v čl. 2 ods. 1 písm. zh) v prípade Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a v čl. 2 ods. 1 písm. zb) v prípade Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. ako obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu), záujmom normotvorcu by nemalo byť oslabovanie ich verejnej kontroly prostredníctvom inštitútov zakotvených v zákone o registri partnerov verejného sektora.

Žiadame preto body 3 a 4 vypustiť.  

3. K čl. I bodu 33  

Predloženým novelizačným bodom sa umožňuje ukladanie trov oznamovateľom kvalifikovaného podnetu pri navrhovaní dôkazov, pričom sa odkazuje na Civilný mimosporový poriadok. Tento novelizačný bod oslabuje kontrolu pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod, ktorú dnes zákon predpokladá buď ex offo z podnetu registrujúceho orgánu, alebo na základe kvalifikovaného podnetu oznamovateľa. Nakoľko registrujúci orgán je zaťažený zákonnými povinnosťami, pravdepodobnejšou je kontrola cez kvalifikovaný podnet. Najväčšou hrozbou pre podvodníkov je práve to, že niekto znalý pomerov v danej spoločnosti nahlási nezrovnalosti, ktoré sú zapísané v registri. Pokiaľ sa bude oznamovateľ obávať uloženia trov, bez významného finančného zázemia nebude možné iniciovať náročnejšie procesy práve voči spoločnostiam s komplikovanými vlastníckymi vzťahmi.

Ministerstvo zároveň neuvádza žiadne príklady z aplikačnej praxe, ktoré by si navrhovanú zmenu vyžadovali.

Zmena je neodôvodnená aj v kontexte toho, že v záujme transparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami štát preniesol na podnikateľov náklady vo výške približne 10 miliónov eur, a rovnako investoval z vlastných zdrojov významné náklady do sprevádzkovania infraštruktúry na úseku registra partnerov verejného sektora: pokiaľ sa budú v zmysle vyjadrení hovorkyne ministerstva spravodlivosti náklady na zabezpečenie dôkazov pohybovať v desiatkach eur, pre štát ide v porovnaní s doteraz vynaloženými nákladmi o zanedbateľné sumy, ktoré sa oplatí investovať do funkčného systému nahlasovania podozrení.

Žiadame preto bod 33 vypustiť.      

Miroslav Beblavý, Pavel Nechala (SPOLU - občianska demokracia)    Kontaktujte autora petície