Výzva slovenských ekonómov vláde SR
Vážený pán predseda vlády Robert Fico, vážení členovia a členky vlády SR,
s veľkými obavami o ekonomickú a celkovú budúcnosť Slovenska pozorujeme domácu a zahraničnú politiku vlády a kroky vládnych predstaviteľov. Tie podľa nás nebezpečne posilňujú vládne intervencie, autoritársky populizmus a zároveň podkopávajú civilizačné základy našej spoločnosti: princípy a inštitúcie trhovej ekonomiky, liberálnej demokracie a právneho štátu.
Upozorňujeme, že odkláňanie Slovenska od týchto základov civilizačného priestoru Západu spôsobí vážne negatívne dôsledky na podnikanie, ekonomickú výkonnosť, životnú úroveň a slobodu ľudí. Ešte viac to zhorší ekonomickú situáciu v našej krajine. K tomu už pritom dochádza viac ako desaťročie. Slovensko dlhodobo stagnuje alebo sa prepadá v medzinárodných rebríčkoch porovnávajúcich konkurencieschopnosť a kvalitu života.
Za osobitne nebezpečné považujeme otváranie náruče dnešných politických zástupcov Slovenska autoritatívnym režimom, dokonca aj putinovskému Rusku, ktoré rozpútalo vojnu proti Ukrajine. Súčasťou toho je ich otvorenejší príklon ku kultúrno-spoločenským vzorcom správania relativizujúcim základné princípy a spoločenské inštitúcie Západu a nedávne spochybňovanie členstva Slovenska v Európskej únii (EÚ) a v Severoatlantickej aliancii (NATO).
Uvedomujeme si, že EÚ aj NATO v súčasnosti stoja pred nevyhnutnosťou riešiť vážne problémy. V záujme Slovenska je prispieť k posilneniu obidvoch medzinárodných organizácií, ktorých je členom, nie ich destabilizovať zvnútra. Akékoľvek spochybňovanie členstva Slovenska v EÚ a NATO je proti našim ekonomickým záujmom.
Upozorňujeme, že prípadné vystúpenie Slovenska z EÚ by napríklad ovplyvnilo:
Životy občanov Slovenska, ktorí dochádzajú za prácou do zahraničia. Podľa aktuálnych informácií sa to týka 116 500 občanov Slovenska, pričom tí pracujú takmer výlučne v krajinách EÚ – 33 000 v Nemecku, 30 000 v Rakúsku, 22 000 v Česku, 8 000 v Maďarsku a vyše 5 000 v Holandsku. Títo ľudia sa snažia uživiť svoje rodiny, keďže na Slovensku nemajú dostatok pracovných príležitostí alebo je pre nich finančne výhodnejšie pracovať v krajinách EÚ. Odchod Slovenska z Únie by takmer s istotou znamenal, že prídu o prácu alebo budú nútení emigrovať aj so svojimi rodinami. V Ruskej federácii žije približne 200 Slovákov, čo je tretina z počtu Slovákov žijúcich na Islande.
Zahraničné investície. Až 88,5 % všetkých priamych zahraničných investícií na Slovensku pochádza z krajín EÚ, čo predstavuje 49,5 miliardy eur z celkových 56 miliárd. Najväčšími investormi sú Holandsko (23,5 %), Rakúsko (13,5 %), Česko (12,3 %) a Nemecko (9,6 %). Firmy so zahraničnými vlastníkmi patria medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Odchod z EÚ by pravdepodobne prispel k tomu, že mnohí investori by prestali na Slovensku investovať, prípadne by svoje aktivity utlmili alebo úplne presunuli do iných krajín.
Zahraničný obchod. Až 74 % slovenského zahraničného obchodu prebieha s krajinami EÚ. Krajiny V4 spolu s Nemeckom tvoria viac ako 42 % celkového obchodu Slovenska. Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorej zahraničný obchod dosahuje 180 % HDP. Rizikom odchodu z EÚ je aj to, že by mohol spôsobiť pokles obchodných aktivít, možné zavedenie ciel a iných obmedzení, čo by viedlo k poklesu hospodárskej aktivity, zníženiu HDP a nárastu nezamestnanosti.
Finančný sektor a dôchodky. Slovenské domácnosti majú uložených 19,5 miliardy eur v II. a III. pilieri, ďalších viac ako 14,5 miliárd eur vo fondoch kolektívneho investovania, 3,5 miliardy na individuálnych účtoch cenných papierov a 3,5 miliardy eur v životnom poistení a anuitách. Tieto aktíva sú prevažne investované do zahraničných cenných papierov. Odchod Slovenska z EÚ by vážne ohrozil prístup k zahraničným kapitálovým trhom – nielen v Európe, ale aj v USA a Spojenom kráľovstve – a negatívne by ovplyvnil finančné bohatstvo slovenských domácností.
Verejné financie a štátny dlh. Slovensko potrebuje tento rok refinancovať dlhopisy v hodnote 13 miliárd eur. Slovenský štátny dlh vlastnia prevažne zahraniční investori z krajín EÚ, ktorí držia 33,5 miliardy eur slovenských štátnych dlhopisov a poskytli nám úvery vo výške 6 miliárd eur. Znížená schopnosť predať slovenské štátne dlhopisy sa odrazí na zásadnom náraste rizikovej prirážky a môže viesť k neschopnosti predať štátne dlhopisy.
Už aj samotné spochybňovanie členstva v EÚ a NATO tak oslabuje dôveryhodnosť Slovenska voči našim partnerom, narúša dôveru zahraničných investorov a môže viesť k vážnym ekonomickým problémom.
Preto vyzývame predsedu vlády, členov vlády, osobitne ministra financií, ale i guvernéra Národnej banky Slovenska a predsedov a poslancov strán vládnej koalície, aby:
1. Nespochybňovali členstvo Slovenska v EÚ a NATO a v súlade s vlastným programovým vyhlásením rešpektovali záväzok Slovenska zostať členom EÚ a NATO.
2. Ozdravili verejné financie, najmä na výdavkovej strane a zabezpečili dodržiavanie maastrichtských kritérií a Paktu stability a rastu.
3. Rešpektovali ekonomické, finančné a iné záväzky Slovenska.
4. Chránili a podporovali hospodársku súťaž a dodržiavali ústavné princípy v oblasti ekonomických práv.
5. Presadzovali štrukturálne reformy, ktoré zastavia negatívne trendy v slovenskej ekonomike.
6. Pripravili privatizáciu štátnych podnikov, s cieľom použiť výnosy na zníženie štátneho dlhu a realizáciu nevyhnutných reforiem.
7. Ukončili šírenie konšpiračných teórií a atmosféru vnútorného ohrozenia.
8. Podporovali princípy voľného trhu a univerzálne pravidlá slobodnej spoločnosti, posilňovali trhovú ekonomiku a právny štát.
Dúfame, že odpoveďou na našu výzvu budú činy a úsilie vedúce k zvyšovaniu prosperity obyvateľov Slovenskej republiky.
Bratislava, 5. februára 2025
1. Martin Mlýnek, ekonóm, finančný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti
2. Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI)
3. Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)
4. Ján Oravec, predseda Inštitútu slobody a podnikania
5. Pavol Suďa, hlavný analytik FinStat.sk
6. Dalibor Roháč, senior fellow, American Enterprise Institute
7. Ivan Mikloš, bývalý podpredseda vlády a minister financií
8. Dušan Zachar, riaditeľ INEKO
9. Lucia Šrámková, ekonómka, Klub ekonomických analytikov (KEA)
10. Lívia Vašáková, bývalá podpredsedníčka vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov
11. Richard Ďurana, riaditeľ INESS
12. Roman Scherhaufer, predseda predstavenstva European Investment Centre
13. Drahoslav Lančarič, profesor, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre
14. Peter Pažitný, ekonóm a lektor na FM VŠE v Prahe
15. Eugen Jurzyca, ekonóm
16. Martin Lindák, Ekonómia ľudskou rečou
17. Juraj Karpiš, analytik INESS
18. Martin Polek, manažér
19. Róbert Chovanculiak, analytik INESS
20. Martin Vlachynský, analytik INESS
21. Andrej Révay, čestný prezident Slovenskej asociácie finančníkov (SAF)
22. Anton Ondrej, prezident SAF
23. Tomáš Meravý, ekonóm, MESA 10
24. Peter Švec, bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR
25. Martin Sinčák, ekonóm
26. Martin Lábaj, vedúci Katedry hospodárskej politiky, Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
27. Radovan Potočár, energetický analytik
28. Lukáš Čelinák, špecialista na ekonomické vzdelávanie, spolupracovník KI
29. Vanda Maráková, ekonómka, Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
30. Mojmír Vedej, predseda predstavenstva, CEO poisťovne PREMIUM Insurance Company Ltd.
31. Boris Jankovský, investičný manažér
32. Zsolt Gál, ekonóm a politológ, vysokoškolský učiteľ
33. Daniel Hetényi, podnikateľ
34. Ivan Švejna, ekonóm
35. Miroslav Kňažko, credit risk manager
36. Jozef Dúcky, bývalý predseda Slovenskej spoločnosti aktuárov
37. Jozef Vašák, Európska komisia, DG ECFIN
38. Peter Papánek, podnikateľ, CEO
39. Jakub Šimek, ekonóm, spolupracovník KI
40. Ľubomír Koršňák, ekonóm
41. Peter Krištofóry, ekonóm, spolupracovník KI
42. Peter Daniel, člen Správnej rady SAF
43. Peter Andrišin, člen Správnej rady SAF
44. Ján Figeľ, člen Správnej rady SAF
45. Vladimir Zlacký, ekonóm, LookingEast.eu
46. Miroslav Bielčík, člen Správnej rady SAF
47. Robert Kočkovský, manažér v bankovníctve
48. Viliam Páleník, ekonóm
49. Karol Zimmer, ekonóm
50. Ján Dinga, poradca v hospodárskom a menovom výbore Európskeho parlamentu
Martin Mlýnek a kol. Kontaktujte autora petície