Petícia za aktualizovanie i textovej časti hymny SR

Otvorený list ministerke kultúry od Erika Markoviča pri príležitosti blížiaceho sa uvedenia novej verzie hymny SR. 

KRATŠIA VERZIA:

Vážená pani ministerka kultúry Slovenskej republiky.

Obraciam sa na Vás v mene nižšie podpísaných občanov. 

Vyjadrujeme spoločne svojimi podpismi spolu s úvodným textom petície svoju nespokojnosť s následovnými skutočnosťami a súčasným stavom týkajúcim sa štátnej hymny SR.

Rozhodli ste sa bez vypísania konkurzu objednať vypracovanie novej verzie slovenskej hymny, jej nového hudobného aranžovania.

Chceli by sme Vás týmto naliehavo požiadať, aby sa rovnako aktualizovala aj textová časť hymny Slovenskej republiky ako jedného z jej štátnych symbolov.

A to podľa nižšie uvedeného návrhu jej básnickej inovovanej renovácie.

S úctivými pozdravmi

Mgr. Erik Markovič, PhD. 

DLHŠIA VERZIA - s dôkladnejšie prepracovanou argumentáciou:

Vec: Nový text štátnej hymny Slovenskej sovietskej republiky od precedu.  

Vážená pani miňisterko!

Uvažájema továrišč Miňisterka Kuľturístiky Martína Šikmovicóva!

(pardon, izviníte, ošíbka - Miňisterka Kultu russistiky)

i uvažájemij továrišč Luháš Machačkala!

Azda sa nepohneváte, že som sa pokúsil prihovoriť rečou vášho kmeňa, to v záujme intenzívne práve prebiehajúceho mierového procesu porozumenia medzi aj nami a našej slovanskej vzájomnosti. 

Dovolil som si napísať vám tento otvorený list,  nielen o akútnych problémoch tráviacich či skôr kváriacich našu ťažko skúšanú kultúru, ale najmä o probléme najpokútnejšom,  pardon, najakútnejšom, a to je, ako všetci veľmi dobre vieme, nová verzia hymny SR.

Oskar Rózsa teda bol poverený či zazmluvnený vytvoriť novú verziu slovenskej štátnej hymny.

A už sa v zápätí podklady hymny nahrávajú vo veľkom:

Fujary trombity už fujarujú, drubľa drumbľujú a aj Ďumbierujú, rujú už aj jelene, od netrpezlivého očakávania aj medvede ručiac huliákajú po horách - spodobených vo ateliéroch vašich, v sálach hradných vystavené vernisážujú, monetujú. I konsolidačne monetarizujú. A všetci sa už už nevedia dočkať Silvestra, kedy v rámci všetkých silvestrovských osláv - v momente štátotvorného náhle všetkých stíšenia sa - zaznie nové či vynovené spracovanie štátnej hymny!

Jedným z hlavným dôvodom bolo, že staršia hudobná verzia je zastaralá, stará hudobná forma nezodpovedá novému duchu doby

Ak je však hudobná verzia zastaralá a nezodpovedá požiadavkám súčasnej doby, tak keď som sa s Vaším dovolením zamyslel, a to aj za našu  celú kultúrnu obec a aj za vaše ministerstvo, tak sa mi - ako filozoficky rozmýšľam, tak trudne rozmýšľam - no stále sa mi nedarí pochopiť, prečo sa rovnaké kritéria inovácie a aktualízácie nevzťahujú nielen na hudobnú, ale rovnako aj na textovú zložku slovenskej štátnej hymny?

Takže rozhodne k novej hudobnej verzii treba inovovať aj text hymny, básnicky ho aktualizačne prepracovať a vylepšiť.

No ako som pozeral okolo seba aj po všetkých spisovateľských organizáciách, ktorých máme požehnane, i akokoľvek som sa snažil a úporne hľadal, preberal som rôzne poetiky, fakt snaženlivo, no nemohol som si nakoniec fakt pomôcť, musíme čisto a rýdzo úprimne povedať, čo si o tom v skutočnosti myslíme -  no a skrátka nepodarilo sa mi nájsť vhodnejšieho kandidáta na túto náročnú úlohu - ako samého seba.

Uvažoval som síce pôvodne aj zo svojej pozície precedu AOSS o vypísaní konkurzu, no nakoniec som sa rozpomenul na to, že veď vlastne mi funkčné obdobie už uplynulo v roku 2021, tak som to následne zavrhol. A toto by ani nebol až taký problém, ja by som bol schopný vypísať konkurz i tak, ale hlavne som sa chcel a cítil záväzne inšpirovať novou kultúrnou politikou Vášho Miňisterstva. - zadaním úlohy stvoriť novú verziu hudobnej úpravy hymny bez konkurzu. Pretože jednoducho spôsoby novej kultúrnej politiky Vášho Miňizderstva Kufftúry - majú byť, ako iste očakávate, pre celú našu kultúru svetlým príkladom - a to predovšetkým a najmä pre Vami nanovo dizajnovaný FPU (Fond na prezekúciu umelcov). Nech mi kolegyne a kolegovia z poézie odpustia, azda sa nebudú cítiť perzekvovaní mojím rozhodutím podujať sa na túto neľahkú úlohu:

No a tak som v pote tváre spotvoril,  pardon, stvoril novú verziu textu hymny.

Veď stará už naozaj nezodpovedá novému duchu doby.

Veď už i len ten začiatok, že “nad Tatrou sa blýska” - ako to, že nad Tatrou, veď teraz sa blýska hlavne nie nad, ale za Tatrou, a to smerom na východ, kde nad Ukrajinou ani nie hromy a blesky, ale denne i nočne bomby a pumy a rakety bijú. 

Alebo ste chceli tvrdošijným zotrvávaním na starej romantickej verzii textu akoby nebodaj predvídať či až predosielať, ako by tomu bolo a mohlo byť, keď by už priamo aj nad Tatrou začali biť bomby a pumy? No veď teraz už nieto dôvodu, veď: 

No ale veď vaším neochvejným víťazstvom voľebným nad ľiberaľizmom a dekadentňie zahnívajúcim západom rozprestierajúcom sa od Nežnej močaristo v nás a následnou vládou kolalície zla, pardon - HlaSnSmeru na východ nastala už nová realita:

R. fiCOLAborant, ako som mu túto prezývku vymyslel už pred rokmi,  v ruskej Tv propagadistickej relácii, pred celým udiveným svetom preukazujúc odvahu nevídanú, neskôr už priamo rokuje s Putinom, pozýva ho na Slovensko vraj rokovať o mieri, hoci nás Rusko stále drží na listine svojich úhlavných nepriateľov, hoci sme mu nič neurobili, a teda podľa Fisa-Tica treba vraj rokovať o mieri, a zachrániť tak svet, rokovať, hoci Putin stále tvrdí, že ich ciele na Ukrajine stále zostávajú nezmenené, čiže stále dobyť celú Ukrajinu, čiže ame v podstate by nešlo o rokovanie o mieri a o zmierení, ale o ďalšom a presnejšom zamierení, ako som to napísal v jednej básni už po Nežnej.  A všetko už bolo predpripravené, Blanár šťuka bystrá sa stretal už vopred i stretá s Lavrovom, no a Bľaha, válcovač plechov a proletár, … - no aj škoda reči pre tú mätež slov. 

A Danko Hraško, pardon, Andrej Dumko odpovedal, že by nebojoval proti Rusom, ale proti Slovákom, ktorí vraj konflikt s Ruskom vyvolali,  teda preceda akože najnárodnejšej strany by nebránil vlastnú krajinu ani národ, veď vlastne aj na mítingoch Smeru vedenie tejto strany skandovalo s davom "Nikdy proti Rusku!”

Čiže z tohto a aj zo slovenskej tradičnej povahy a miery jej odvahy sa dá pomerne jasne predvídať, aj domyslieť,  že veľká časť národa holubičej povahy by veru zbraň nepozdvihla - ani na svoju obranu, ani keby im išlo doslova o púhy holý svojstojný život.

My si zvykneme zväčša len tak polihujúc lebediť, takmer nepohne to nami ani keď to búcha raketami tu hneď za rohom za našimi hranicami, a keď zrazu, nevídali, už zateká a horí, tak začíname zrazu  zrýchlene pobehovať, aby sme hľadali, kam zdupkať, alebo utekať k cárovičovi s prosíkom, alebo rýchlo rýchlo písať pozývacie listy, “veď pozvime ich bratia, nech sa oni vrátia”,  alebo osobne ich pozývať rýchlo rýchlo aj vo chvíli, keď už o invázii či aj len už i tak bolo dávno rozhodnuté a všetko už roky naplno prebieha -  používanie metód putinskej propagandistickej mašinérie spolu s príslušnými poradcami a agentmi.   

No a túto neľútostnú realitu dnešných dní je potrebné pravdivo odzrkadliť v novom texte hymny:

Veď v starej hymne už veky spievame, aby sme sa my Slováci už už konečne prebudili, no a stále nič a nič. No ale nesmúťme, nermúťme sa národnou beznádejou, pretože konečne až pod vedením tejto kolalície spiaci agenti sa už postupne čulo prebúdzajú a činia a i veď nás oni a ich prisluhovači už i tak dávne roky predtým vykonštruovane vyhadzovali z ústavov SAV i z redakcií, no ale sú už čoraz čulejší, čoraz viac ich počuť, rozkrikujú sa až takmer explodujú ako Bľaha v svojich plamenistých prejavoch na pódiách námestí.

Človek už pomaly ani nevie kam kročiť a kde všade ich už stretne, zrazu prebuddhených k mierotvornosti, sú už pomaly obrazne ako pohľadom dlho skryté nášľapné míny.  

Vážená ministierka kulturussistiky!

Tak neviem teda, či som sa svojej úlohy zhostil s dostatočným uspokojením pre kultúrnu verejnosť. Či i dostatočne dôstojne verný postati svojej národnej.

Neviem veru, či nebolo príhodnejšie umelecky angažovať radšej povereného prieskumne Ficovidom - Vládneho splnemocnenca Petra Kottlára, novozjaviaci sa talent experimentálnej poézie, keď v mramorových sálach miňisterstva Kufftúry z národným rodoľubným zanietením na vianočnom večierku bol predniesol svoje experimentálne verše a súčasne ich etymologickú sebaintepretáciu: “Mart je Mars, to je bojovnosť, mužský princíp, art je umenie alebo pôvab, ina je iná,   Mart Art Ina - Martina!”

 Ale vlastne jeho radšej nie, ľebo on sa to bou pomýliu,  pretože ako počítam tak počítam časomiery i významy i odčítam, ako sa môžeme presvedčiť všetci, stále  to skôr vychádza, bohužiaľ, takto: mATRina bez ART je bojovná putinská mína, deštruujúca kultúru. 

Takáto vojensky ostrá metaforika pripomína takmer až akoby časy SNP, no veď aj sa boli Ficolaborant, Bľaha i Dumko pokloniť a vzdať hold jednému z jej komunistických predstaviteľov a hlavnému normalizátorovi - Gustávovi Husákovi, ktorý toho času navrhoval pripojenie Slovenska k ZSSR, tak dochádza nevídane k snahám o napĺňaňnie dávnych komunistických snov o vytvorení Sovietskej slovenskej republiky. 

I to by si malo pochopiteľne nájsť svoj adekvátny odraz v texte hymny.

Už vyššia inštancia od triumvirátu Ficolaborant, Bľaha i Dumko - je okrem paralyzovaného parlamentu v súčasnej politickej hierarchii len tá prezidentská, ktorá by sa proti tomu mohla postaviť, avšak: 

 Nuž ale detské zbory, čo tiež budú kolorovať novú verziu hymny, čo kedysi od socializmu mávali nácviku spevov v Pionerskom paláci, dnes Grassalkovičovom - už prespevujú: “lenže na Hodžovom námestí sa nachádza Prezidentský pajác.”

To všetko by si malo nájsť svoj adekvátny odraz v inovovanom texte hymny.

Nuž teda, rýdzo nezmiešaným čisto slovenským slovesným umením som vytvoril, nuž - slyšme: 

 Starý text našej Slovenskej hymny, tak, ako by sa mala spievať 

1. Nad Tatrou sa blýska

hromy divo bijú,

nad Tatrou sa blýska

hromy divo bijú,

Zastavme ich, bratia,

veď sa ony stratia,

Slováci ožijú.

2. To Slovensko naše

posiaľ tvrdo spalo,

ale blesky hromu

vzbudzujú ho k tomu,

aby sa prebralo.

3. Ešte jedle rastú

na krivánskej strane

Kto jak Slovák cíti,

nech sa šable chytí,

a medzi nás stane.

4. Už Slovensko vstáva,

putá si strháva

Hej rodina milá

hodina odbila,

žije matka Sláva!

Aktualizovaný text našej Sovietskej hymny, tak, ako by sa mala spievať 

1. Pod Tatrou sa ležká

pumy divo bijú,

Za Tatrou sa blýska

Kaťuše už bijú,

pozvime ich, bratia,

nech sa oni vrátia,

Slováci dohnijú.

2. To Sovietsko naše

posiaľ tvrdo spalo,

ale blesky hromu

vzbudzujú ho k tomu,

aby sa prebralo.

3. Ešte bedle rastú

na krivákskej Strane

Kto jak Slopák nôti,

nech tu šabľu hodí,

a medzi nás vstane.

4. Mu Slovensko máva,

Putin ho strháva

Ťa Ródina milá

Russia dobila,

žije mlatka Slávian!

Za svoj básnický výkon požadujem horár v rovnakej výške, v akej ste vyplatili O. Rózsovi,

 avšak nevyplácajte mi ho na môj účet, ktorý Vám preto ani neposkytnem, ale prosím vyplatte ho podľa môjho priania na podporu Ukrajiny, keďže nielen že som pôvodom čiastočne aj z Ukrajiny aj ja, časť našej vzdialenejšej rodiny je z Mukačeva, ale hlavne duchom, dušou a myslením som Ukrajinec,  

Mgr. Erik Markovič, PhD.,

2018-2021 preceda Asociácie organizáciá spisovateľov Slovenska (AOSS),

vedúci štatutár Literánej nadácie Studňa.

17.11.-31.12.2024

PS.:

Pardon, tento text hymny som vymyslel už niekedy v októbri/novembri. Text petície som písal odvtedy až do Silvestra, pardon, ospravedlňujem sa, strašne sa mi nechcelo, tak som to dokončil až teraz cez celú noc do rána.

A tak si na záver zaspievajme:

Je ráno! Je ráno! …

Tak do toho šlápni

 ať vidíš kousek skřeta

Vzít do dlaně obálku 

zase jednou zkus

Telegrafní dráty 

bassujou Ti už léta

Nekonečně trapný monotónní blues

Je ráno! Je ráno! 

No hanba stíhá Roszu na vídeích ...

Erik Markovič    Kontaktujte autora petície