Zachráňme RTVS - Hromadná pripomienka k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase
HROMADNÁ PRIPOMIENKA K NÁVRHU ZÁKONA O SLOVENSKEJ TELEVÍZII A ROZHLASE
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predložilo 11. 3. 2024 do medzirezortného pripomienkového konania prostredníctvom portálu Slov-lex návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (LP/2024/112) https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/112
Návrh zákona predstavuje likvidáciu Rozhlasu a televízie Slovenska ako média verejnej služby a jeho nahradenie normalizovanou Slovenskou televíziou a rozhlasom, ktorú bude plne ovládať vládna moc. Z verejnoprávneho média sa stane vysielateľ poplatný vládnej väčšine. Takýto nástroj vládnej propagandy sme naposledy zažili v minulom totalitnom režime.
Hromadnou pripomienkou požadujeme:
- stiahnutie návrhu zákona ako celku z legislatívneho procesu
- zachovanie verejnoprávnej povahy a nezávislosti vysielateľa
- zachovanie funkčného obdobia súčasných orgánov verejnoprávneho vysielateľa a ich nezávislého postavenia a jednoduchou väčšinou
- vypustenie oprávnenia Rady Slovenskej televízie a rozhlasu odvolať generálneho riaditeľa aj bez uvedenia dôvodu
- zabezpečiť pluralitné kreovanie Rady Slovenskej televízie a rozhlasu tak, aby nereprezentovala len aktuálnu vládnu väčšinu, ale nezávislých odborníkov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, školstva, vedy, národnostných menšín, osôb zo zdravotným postihnutím, občianskej spoločnosti, zamestnancov, registrovaných cirkví, samospráv a novinárskej obce
- vypustenie inštitútu Programovej rady Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorá bude mať postavenie cenzorského politického orgánu
- dodržanie zákona o tvorbe právnych predpisov a riadneho legislatívneho procesu
Celé znenie hromadnej pripomienky:
Pripomienky Mgr. Kristiána Čekovského, bývalého novinára a mediálneho experta, Doroty Nvotovej, umelkyne a Mgr. Michala Kiču, advokáta, k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Návrh zákona bol dňa 11. marca 2024 predložený do legislatívneho procesu Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v legislatívnom procese LP/2024/112. https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/112
K návrhu zákona predkladáme tieto pripomienky:
1. Pripomienky k procesnej stránke legislatívneho procesu
Požadujeme stiahnutie návrhu zákona ako celku a zastavenie legislatívneho procesu. Požadujeme riadny postup podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, vykonanie riadneho legislatívneho procesu, vrátane konzultácií s verejnosťou, zverejnenie predbežnej informácie, predbežné pripomienkové konanie a následné riadne medzirezortné pripomienkové konanie.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Aj keď bol materiál zverejnený ako “iniciatívny”, jeho predkladatelia ho predložilina medzirezortné pripomienkovanie v skrátenom termíne iba 8 dní, pričom dôvodom má byť “naliehavosť v termíne“.
Takéto zdôvodnenie skráteného pripomienkového konania je úplne irelevantné z vecnej aj formálnej stránky a ani len sa nepokúša naplniť akýkoľvek vecnú dôvod pre skrátenie pripomienkového konania. Predkladateľ neuviedol vlastne ani o aký “termín” má ísť.
Predkladaný návrh zákona nerieši ohrozenie základných ľudských práv a slobôd ani bezpečnosti, rovnako nejde ani o odvrátenie značných hospodárskych škôd.
Takýto postup predkladateľa je hrubým zneužitím inštitútu skráteného pripomienkového konania na úkor práv verejnosti a porušením zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, v zmysle ktorého je cieľom tvorby právnych predpisov pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky.
V záujme zabezpečenia riadneho legislatívneho procesu požadujeme, aby predkladateľ pristúpil k novému legislatívnemu procesu v rozsahu novely zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ak to považuje za nevyhnutné, a to za dodržania všetkých štádií predpokladaných zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a Legislatívnymi pravidlami vlády SR, t. j. konzultácií s verejnosťou, zverejnenie predbežnej informácie, predbežné pripomienkové konanie a následné riadne medzirezortné pripomienkové konanie.
Upozorňujeme, že skrátenie lehoty na pripomienkovanie z 15 pracovných dní na 8 bežných dní pri takomto komplexnom právnom predpise, ktorý má závažný dosah na postavenie verejnoprávneho vysielateľa znamená, že verejnosť (laická i odborná) má obmedzený priestor a možnosti dostatočne sa oboznámiť s navrhovaným zákonom a pripraviť k nemu kvalitné a kvalifikované pripomienky v rámci pripomienkového konania.
Predkladaný návrh zákona nerieši ohrozenie základných ľudských práv a slobôd ani bezpečnosti, rovnako nejde ani o odvrátenie značných hospodárskych škôd. Naviac, predkladateľ mal časový priestor uskutočniť riadne konzultácie a rovnako tak riadne medzirezortné pripomienkové konanie.
Z hľadiska ostatných povinných častí legislatívneho procesu je zrejmé, že predkladateľ nevykonal predbežné pripomienkové konanie. Keďže materiál má mať podľa predkladateľa vplyv (pozitívny) na podnikateľské prostredie, zákon môže v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov nadobudnúť účinnosť len 1. januára alebo 1. júla príslušného kalendárneho roka, čo tiež spochybňuje naliehavosť vykonania skráteného medzirezortného pripomienkového konania a opomenutie obligatórnych častí legislatívneho procesu.
2. Pripomienka k prechodným ustanoveniam § 33 ods. 6 a 7 návrhu zákona
Tieto body požadujeme vypustiť bez náhrady, prípadne upraviť tak, že generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska a členovia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska vykonávajú svoju funkciu až do riadne uplynutia funkčného obdobia podľa zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Súvisiace ustanovenia sa primerane upravia.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Zánik funkcie generálneho riaditeľa RTVS a zrušenie Rady RTVS ku dňu účinnosti zákona je v rozpore nielen so slovenskou, ale aj európskou legislatívou. V schválenom Európskom akte o slobode médií sa jednoznačne hovorí, že pred uplynutím funkčného obdobia nie je možné odvolať vedenie verejnoprávneho média bez dostatočného zdôvodnenia.
Pred uplynutím funkčného obdobia môže byť vedenie odvolané len za výnimočných okolností, ak už nespĺňa právne vopred vymedzené podmienky požadované na vykonávanie svojich povinností stanovených vopred vo vnútroštátnom práve alebo z osobitných dôvodov protiprávneho konania alebo závažného pochybenia vymedzených vopred vo vnútroštátnom práve.
Funkčné obdobia generálneho riaditeľa RTVS a členov Rady RTVS majú zabezpečiť, aby žiadna vláda politicky neovládla vedenie aj kontrolné orgány RTVS. Vláda tento princíp obchádza a zrušením pôvodného zákona chce nielen vymeniť vedenie RTVS, ale aj nanovo vybrať všetkých členov kontrolných orgánov.
Prijatie návrhu zákona je účelovou zmenou, ktorej jediným cieľom je práve dosiahnutie výmeny legitímne ustanovených predstaviteľov verejnoprávneho vysielateľa. Pokiaľ by sa nejednalo o účelový krok len s touto jedinou motiváciou, predkladateľ by akceptoval pokračovanie výkonu funkcie doterajšieho generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a Rady Rozhlasu a televízie Slovenska aj ako príslušných orgánov novokreovanej Slovenskej televízie a rozhlasu.
3. Pripomienka k ustanoveniu § 20 ods. 5 návrhu zákona
Uvedený bod požadujeme vypustiť bez náhrady. Súvisiace ustanovenia sa primerane upravia.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Aj keď návrh zákona ustanovuje v § 20 ods. 3 a 4 rôzne dôvody, podľa ktorých Rada odvoláva generálneho riaditeľa, napokon Rade dáva možnosť konať bez akýchkoľvek obmedzení a podľa § 20 ods. 5 Rada môže odvolať generálneho riaditeľa aj bez uvedenia dôvodu. Návrh tak ukladá Rade absolútnu kontrolu nad vedením RTVS. To je v príkrom rozpore s vyššie uvedenými európskymi nariadeniami Aktu o slobode médií.
Hoci musí existovať možnosť odvolania funkcionára, ak tento zlyhal pri plnení svojich úloh alebo hrubo narušilo dôveru dozorného orgánu, je potrebné garantovať záruky proti politicky motivovaným odvolaniam. Voľnejšie interpretácie a jednoduchší postup pri odvolávaní otvárajú dvere k možným neprimeraným politickým vplyvom, podkopávajú úlohu dozorného orgánu, môžu viesť k autocenzúre, pokiaľ ide o redakčný obsah, a spôsobovať nestabilitu na úrovni riadenia.
Objektívnymi dôvodmi odvolania môžu byť objavenie sa nezlučiteľnosti s inou funkciou, konflikt záujmov, zjavné neplnenie si povinností; ďalším dôvodom tiež opakovaná nedôvera dozorného orgánu, pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, či strata bezúhonnosti. Ako poistka proti politickým zásahom sa v európskych podmienkach nezriedka na odvolanie z funkcie vyžaduje súhlas až dvoch tretín hlasov členov dozorového orgánu.
Podmienky pre odvolanie generálneho riaditeľa RTVS tak, ako sú nastavené dnes, majú zabezpečiť ochranu pred vonkajšími, najmä politickými tlakmi aj jeho bezdôvodným odvolaním.
Navrhovaná úprava je nezlučiteľná s nezávislým a verejnoprávnym postavením vysielateľa, vo vzťahu ku ktorému bude mať rozhodujúci vplyv aktuálna vládna väčšina. V prípade akceptovania navrhovanej právnej úpravy sa nebude jednať o verejnoprávneho vysielateľa, ale čisto o vládny informačný orgán poplatný aktuálnej vládnej väčšine, čo je neakceptovateľné.
4. Pripomienka k ustanoveniam § 20 ods. 3 písm. e) a f) návrhu zákona
Uvedené body požadujeme vypustiť bez náhrady. Súvisiace ustanovenia sa primerane upravia.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Tak, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode (pripomienka č. 3) - nejde o objektívne dôvody odvolania generálneho riaditeľa, ale o vágne ustanovenia, ktorými sa podriaďuje výkon funkcie generálneho riaditeľa akýmkoľvek rozhodnutiam Rady RTVS a programovej rady. Oslabujú tak ochranu manažmentu verejnoprávneho média pred vonkajšími, najmä politickými tlakmi aj jeho bezdôvodným odvolaním.
5. Pripomienka k ustanoveniam § 11 ods. 1 až 3 návrhu zákona
Požadujeme body upraviť tak, ako bude uvedené v odôvodnení. Súvisiace ustanovenia sa primerane upravia.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Dozorné orgány verejnoprávnych médií zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení ich nezávislosti. Ak nie sú zložené vyváženým a pluralitným spôsobom, len sotva môžu zabrániť tomu, aby politici získali vplyv na ich prácu. Na výber kandidátov majú vplyv zväčša rôzne štátne inštitúcie (prezident, parlament, vláda), ďalej profesijné, záujmové, náboženské, regionálne, odborové a iné organizácie a združenia občianskej spoločnosti, a tiež samotní zamestnanci. V Slovenskej republike podľa súčasného zákona č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska volí všetkých členov Rady RTVS parlament. Už to je zriedkavý prípad kreovania podobných orgánov, pretože dozorné orgány by mali zastupovať záujem spoločnosti vo všeobecnosti, nie tých, ktorí nominovali jednotlivých členov.
Navrhovaný zákon namiesto korekcie ešte viac politizuje výber členov Rady RTVS, keďže časť z týchto členov budú navrhovať priamo členovia Vlády SR (ministerka kultúry SR a minister financií SR). Dosah politickej moci na riadenie RTVS sa zvyšuje aj tým, že počet členov Rady RTVS sa zníži zo súčasných deväť na sedem, pričom až troch z týchto členov bude vyberať člen Vlády SR. Ostatných štyroch bude voliť plénum Národnej rady SR. Súčasná vládna moc tak rozhodne o personálnom obsadení celej novovzniknutej Rady.
Zároveň tým získa priamy dosah na výber generálneho riaditeľa verejnoprávnej Slovenskej televízie a rozhlasu.
V navrhovaných zmenách bude totiž na zvolenie riaditeľa stačiť nadpolovičná väčšina všetkých členov Rady, teda štyroch, pričom až traja z týchto členov budú nominovaní členmi Vlády SR. Ide o zásadnú politizáciu spôsobu voľby generálneho riaditeľa RTVS.
(V tejto súvislosti je relevantný prípad nemeckej ZDF. Nemecký spolkový ústavný súd v rozsudku z 25. marca 2014 rozhodol, že na posilnenie slobody a plurality médií je potrebné zabezpečiť nezávislosť a pluralitné zloženie dvoch dozorných orgánov ZDF - Televíznej rady („Fernsehrat“) a Správnej rady („Verwaltungsrat“). Súd predovšetkým požadoval, aby počet zástupcov štátu alebo jemu blízkych osôb (vrátane členov vlády, parlamentu, politicky vymenúvaných či volených funkcionárov a funkcionárov politických strán) nepresiahol jednu tretinu celkového počtu členov v každom z dozorných orgánov. Okrem toho rozhodol, že zákonodarca musí prijať účinné opatrenia na zabezpečenie pluralizmu v zastúpení príslušných skupín spoločnosti bez vplyvu štátnych inštitúcií.)
Väčšinu riaditeľov verejnoprávnych médií v Európe volia (vyberajú) členovia niektorého dozorného orgánu, iba v prípade Slovenska a Španielska ide o voľbu v parlamente. Pri vymenovaní riadiaceho orgánu by teda mali hrať hlavnú rolu dozorné orgány. Kľúčové je ich zloženie a spôsob voľby.
Navrhujeme preto nasledovné úpravy:
Odseky 1 až 3 sa nahrádzajú novým znením nasledovne:
„(1) Rada má 15 členov, ktorými sú
a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania volení národnou radou,
b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania volení národnou radou,
c) jeden člen za oblasť školstva nominovaný Radou vysokých škôl Slovenskej republiky,
d) jeden člen za oblasť vedy a výskumu nominovaný Slovenskou akadémiou vied,
e) jeden člen za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky nominovaný poradným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť ochrany práv osôb patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám,
f) jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím nominovaný komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím,
g) jeden člen za oblasť ochrany záujmov občianskej spoločnosti nominovaný poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti rozvoja občianskej spoločnosti,
h) jeden člen nominovaný zamestnancami STAR,
i) jeden člen nominovaný registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike,
j) jeden člen nominovaný zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce,
k) jeden člen reprezentujúci novinársku profesiu nominovaný celoštátnym reprezentatívnym výkonným orgánom samoregulácie na ochranu novinárskej etiky.
(2) Členov rady podľa odseku 1 písm. a) a b) volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady.“
6. Pripomienka k ustanoveniu § 16 ods. 4 návrhu zákona
Uvedený bod žiadame upraviť tak, ako bude uvedené v odôvodnení. Súvisiace ustanovenia sa primerane upravia.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Predkladateľ navrhuje, aby na zvolenie generálneho riaditeľa stačila nadpolovičná väčšina všetkých členov Rady, teda štyroch, pričom až troch z nich bude nominovať minister kultúry SR (jedného na návrh ministra financií SR). Ide o zásadnú politizáciu spôsobu voľby generálneho riaditeľa RTVS.
Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty navrhujeme úpravy, ktorými sa proces voľby generálneho riaditeľa odpolitizuje, stransparentní a zároveň sa posilní jeho nezávislosť tým, že o jeho zvolení rozhodne širšia zhoda členov kontrolného orgánu.
Odsek 4 sa nahrádza:
„(4) Rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou všetkých členov rady volí a odvoláva predsedu rady a podpredsedu rady. Hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa je verejné. Zvolený je kandidát, ktorý získal vo voľbe najmenej dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých členov rady.“
7. Pripomienka k ustanoveniam § 21 až § 26 návrhu zákona
Uvedené body požadujeme vypustiť bez náhrady. Súvisiace ustanovenia sa primerane upravia.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Návrhom zákona vzniká nový orgán Slovenskej televízie a rozhlasu - programová rada. Tá má podľa zámeru predkladateľa zodpovedať za dodržiavanie verejnoprávneho charakteru vysielania, zabezpečovať objektívnosť, nezávislosť a pluralitu v tvorbe a vysielaní. Okrem toho má dôsledne plniť úlohu spolutvorcu a kontrolného orgánu programov vysielaných vo verejnom záujme. V návrhu zákona sa doslova píše, že Programová rada posudzuje a kontroluje program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania.
Ak programová rada pri svojej činnosti zistí nedodržanie verejnoprávneho charakteru vysielania, vyzve generálneho riaditeľa na odstránenie nedostatkov vo vysielaní programu verejnej služby. Zákon zároveň ukladá Rade povinnosť, odvolať riaditeľa, ak nevykonáva nápravy vo vysielaní podľa rozhodnutí programovej rady.
Máme za to, že ide o neprimeraný zásah do slobody tvorby pracovníkov a RTVS a jej manažmentu. Zákon týmto priznáva programovej rade neprimerané kompetencie „úkolovať“ generálneho riaditeľa pod tlakom jeho odvolania. Vzhľadom na to, že veľkú väčšinu členov bude voliť plénum Národnej rady SR, vzniká politicky orgán na kontrolu vysielania RTVS, čo sa nedá nazvať inak, ako „cenzorský úrad“ aký nemá vo vyspelej Európe obdobu.
8. Pripomienky k návrhu zákona ako celku
Požadujeme stiahnutie návrhu zákona ako celku.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Návrh zákona a jeho dôvodová správa sú napísané vágne. Chýbajú argumenty a tie, ktoré predkladateľ uvádza, sú bez konkrétnych príkladov (napr.: „Navrhovaný zákon a úprava procesov reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, viacerých subjektov v oblasti audiovizuálnej tvorby, odborníkov v oblasti vysielania programov verejnej služby, zástupcov výkonných umelcov, producentov, zástupcov novinárskej obce, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, funkcionárov štátnej správy a územnej samosprávy, ako aj zástupcov mimovládneho sektora. Mnohé podnety laickej aj odbornej verejnosti žiadajú bezodkladne zlepšiť súčasný nedobrý stav plnenia základných funkcií verejnej služby a žiadajú, aby sa verejnoprávna inštitúcia opätovne priblížila k vyššej objektívnosti vysielania, najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, keďže podľa ich názorov RTVS nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a výrazným spôsobom upustila od všetkých atribútov vysielania programov verejnej služby. Pôvodné spojenie STV a SRO od roku 2011 neprinieslo očakávanú zmenu vo väčšine zámerov predkladateľov, a to ani po následných novelizáciách zákona č. 532/2010 Z. z.. Atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti deklarované v dôvodovej správe k návrhu zákona o zlúčení STV a SRO, ako aj lepšia efektivita využívania zverených verejných financií, sa vo väčšine deklarovaných zámerov nenaplnili. Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcii sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných elektronických masmédií tzv. hlavného prúdu. Spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, sa po zjednotení do Rozhlasu a televízie Slovenska, stali postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií pôsobiacich na slovenskom mediálnom trhu. Spravodajstvo RTVS sa nevyhýba ani bulvárnemu spracovaniu tém, vrátane osobných napádaní, ktoré mnohokrát hraničí s porušovaním ľudských a občianskych práv vo vysielaní RTVS.“ … „Z vysielania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa stratil kritický, širokospektrálny pohľad na javy a udalosti v spoločnosti. RTVS ako jednotná inštitúcia, sa sústredila len na hľadanie formálnych spojení oboch verejnoprávnych vysielateľov s okrajovým rešpektom k ich tvorivým, technickým, či technologickým špecifikám. RTVS v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii vytvorila názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením vnútornej oponentúry a tvorivej diskusie. Po rokoch pôsobenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v jednej inštitúcii na základe zákona č. 532/2010 Z. z. je možné konštatovať, že zámery a úmysly predkladateľov tohto zákona, sa minuli účinku.“ …„Pôvodný argument o ekonomickej výhodnosti spojenia televízie a rozhlasu do jedného celku bol od začiatku viac mýtus ako pravda. Ekonomika RTVS nikdy nebola lepšia ako ekonomika STV alebo SRO.“ a podobne.
Ide len o barličky, ktorými predkladateľ prekrýva svoj skutočný zámer pre ovládnutie verejnoprávneho média. Keďže navrhovateľ vecne nepreukázal potrebu legislatívnej zmeny, navrhujeme stiahnutie návrhu zákona ako celku.
Zástupcovia a zástupkyne verejnosti
Svojim podpisom sa stotožňujem s touto hromadnou pripomienkou. V prípade, ak Ministerstvo kultúry SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia a zástupkyne verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou:
Mgr. Kristián Čekovský, mediálny expert
Dorota Nvotová, umelkyňa
Mgr. Michal Kiča, advokát
Mgr. Kristián Čekovský, Dotota Nvotová, Mgr. Michal Kiča Kontaktujte autora petície
| Autor ukončil túto petíciu. |