PETÍCIA za ZRUŠENIE vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých

Zdôvodnenie: Čierna kniha rodičovstva. Skutočné príbehy o porozchodovej starostlivosti o deti na Slovensku. Na Slovensku vládne krutá nespravodlivosť v porozchodovej starostlivosti o deti. Vedie sa tu doslova porozchodová vojna ktorá ničí životy detí, rodičov a celých rodín. Aj ľudia ktorí prežili teror či mučenie hovoria že to nie je nič oproti tomu keď vám siahnu na deti. A tu sa to deje denno denne. Deti vám bývajú niekedy pár minút od domova a vy ich nemôžete vidieť. Niekedy aj rok, dva. Napriek tomu že ste nič neurobili a povedzme vaša bývalá si našla novú známosť a odsťahovala sa. K tomu bránenia v styku, vymyslené choroby, neustále „párnovíkendové návštevy“, manipulácie, lži, syndrómy zavrhnutia rodiča, dlhý je výpočet nespravodlivostí a nekonečné utrpenie v srdci milujúceho rodiča. Krutosti ktoré sú v tejto knihe sú hrozivo reálne. Spoznáte smutné príbehy ľudí. Skutočných ľudí, ktorí majú mená a adresy, ktorých tvrdenia sú podložené dôkazmi, ktoré môžno overiť. Treba ukázať čo niekto ani netuší. Napriek tomu že riešenie je jednoduché – po rozchode rozdeliť starostlivosť rovným dielom na radosť detí a bez zbytočných naťahovaní – nič také sa tu nedeje. Máme skvelé zákony, ale tie sa v praxi vôbec nedodržiavajú! A napriek štátnym orgánom – sociálnej kuratele a súdom, ktoré platíme z našich daní na ochranu detí a spravodlivosti – dokonca mnohé tieto orgány porozchodový konflikt ešte viac vyhrocujú a nespravodlivosti či trápenie detí ešte podporujú. Veríme že aj s vašou pomocou o pár rokov budú takéto smutné príbehy na Slovensku minulosťou. “Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.” – Zákon o rodine. "Zakazuje sa poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať kohokoľvek na základe pohlavia." - Ústava SR, článok 12, ods. 2 Všetky prípady boli zaslané do poradne Ligy otcov. Prípady evidujeme pod uvedeným číslom, kontakty a spis máme v kancelárii. Pre účely tejto publikácie boli niektoré príbehy anonymizované, krátené a upravené. Máme krásny vzťah, styk bez problémov, no úrady mi bránia v rozšírení styku. Dobrý deň, Mám dvojročnú dcéru, doteraz bol styk umožnený súdnym rozhodnutím iba 2 hod. každú párnu sobotu, a to za prítomnosti matky. Doteraz dieťa navštevujem, dieťa za mnou krásne ide. Kolízny opatrovník však spolu s psychológom UPSVaR zastáva názor – styk nerozširovať; vraj to z pohľadu citovej väzby dieťaťa na matku a opačne môže poškodiť zdravý psychický vývoj dieťaťa. Podľa mňa to je úplný nezmysel, už neviem, ako argumentovať vo svojom už treťom návrhu zmeny – rozšírenia styku otca s dieťaťom. Iste to nemôže byť pravda, že až od 4 – 5 roku veku dieťaťa je možný styk bez matky a celý víkend (názor psychológa UPSVaR) a súd to tak rešpektuje. Stanislav Dolinský Dubnica n/v Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P115068. Skrachovaný podnikateľ mi vzal deti, bráni nám v akomkoľvek kontakte, manipuluje náš vzťah a ja neviem, ako Dobrý večer priatelia, Manžel sa rozhodol, že mi po rozchode vezme deti. Má ich predbežne zverené súdom do opatery, hoci som to bola ja, kto s nimi bol materskej 10 rokov. Vzorne som sa o deti starala, dbala na ich vzdelanie a zdravie, no napriek tomu všetkému dnes deti nevidím a nemám. Manžel bol podnikateľ, jeho hospodársky výsledok je však dlh vo výške cca 1 mil. Eur voči dodávateľom, strata na DPH atď. Pripravil nás už o dom, no nejako sa mu podarilo dosiahnuť spomínané predbežné opatrenie. Až po určitej dobe som zistila, ako to mal naplánované. Teraz deťom zakazuje dokonca aj telefonický kontakt so mnou, uráža ich, keď mi volajú, trestá ich za každý pozitívny prejav ku mne. Obvykle mi volajú z WC, alebo keď sú mimo dosah otca. Máte pre mňa nejaké rady, ako to riešiť – čo mám robiť? Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P115066. Otcovi dala matka kontakt s dcérkou zakázať a malá nesmie vidieť ani starých rodičov, či iných príbuzných. Dobrý deň, moja švagriná podala žiadosť o rozvod a dokonca aj trestné stíhanie na môjho brata, myslíme si, že kvôli tomu, aby bol zákaz stretávania sa s dieťaťom (už bolo vydané aj predbežné opatrenie). Trestné oznámenie je za tyraniu všetkého druhu, samozrejme, ide o veci vymyslené. Švagriná odišla ako zvyčajne k rodičom i s deťmi, no už sa nevrátila, ani len neodpovedala na mobil. Brat už potom dostal len návrh na rozvod, informáciu o podaní trestného oznámenia atď. Švagriná neodpovedá na moje emaily, preto som šla na jej adresu. Ani tentoraz neodpovedala na sms a nebola doma, telefón vypnutý. Potrebovala by som sa poradiť s niekým, čo najlepšie robiť ďalej. Malá bola veľmi šťastná doma, na východnom Slovensku a myslíme si, že jej otec a my – starí rodičia, ja, jej teta – jej určite chýbame. Aspoň nám (keďže otcovi to zakázali) by mohli umožniť vidieť malú do rozvodového konania, lebo to pravdepodobne bude trvať, odhadujeme na 2 až 3 roky... a čas beží... Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P115081. Chýba mi skutočný otec Alena vyrastala v kompletnej rodine s dvoma sestrami a rodičmi. To, čo zažívali doma, sa ani zďaleka nedalo nazvať rodinnou idylkou. Naopak, bolo to trápenie, plné úzkosti a strachu. „Kým moje spolužiačky chodievali do školy usmiate, tešili sa z každej chvíle prežitej s ich otcami, to moje bolo sprevádzané strachom z otca, obavami, nervozitou, panikou ba až depresiami a úzkosťou, ktorá sa po čase preniesla do môjho každodenného života.“ So sestrami sa vždy obávali príchodu otca, potichu sa schovávali a so zatajeným dychom a malou dušičkou čakali, ako príde otec domov naladený. Bude mať vypité, bude voči nim opäť agresívny? „Veľakrát sme sa v noci budili na otcov krik, vulgarizmy a buchot hrncov, nezabudol pritom teatrálnom vystúpení otvoriť vchodové dvere, nech susedia vedia. Srdcia nám bili od strachu ako splašené, nemohli sme zaspať, ráno sme nemohli vstať do školy.“ Potom otec od rodiny odišiel. Najprv sa všetkým uľavilo. Ale po čase sa rany zahojili a deti cítili, že im len predsa niečo chýba. Nechýbali im tie scény a teror, ale chýbal im otec. „Chýba mi otec ako osoba v živote človeka. Chýba mi otec ako inštitúcia, na ktorú sa môžete obrátiť, keď vás otravuje dotieravý nápadník, keď vás treba „hodiť“ na diskotéku, keď sa učíte šoférovať, keď vám nejde „matika“, keď neviete poskladať skrinku z domu s nábytkom. Prosto človek, ktorý pôjde na pivo s novým frajerom, aby si ho „preklepol“, človek, ktorý bude dojatý a hrdý, keď vás uvidí v šatách na stužkovej, ktorý skočí do obchodu po lieky, keď sa neviete od bolesti ani pohnúť.“ Otec spĺňa v živote dieťaťa nenahraditeľnú rolu. Ak dieťa vyrastá bez otca, stráca možnosť mužského pohľadu na svet, časť jeho života sa stáva neúplnou, ako osobnosť dieťa trpí, pretože mu chýba druhý rodič. Otec po odchode z domu už ani raz neprišiel. Neozval sa ani sviatky, na narodeniny poslal akurát sms správu. V súčasnosti už všetky tri sestry majú svoje vlastné rodiny. Dnes je to už niečo, čo patrí minulosti. Ale stratené detstvo im už nikto nevráti. „Už som si zvykla, už na nikoho nečakám. Všetko som mu odpustila. Všetko som pochopila. Občas to tak býva, že sa ľudia rozchádzajú. Len jednu vec mi doteraz nikto nevysvetlil. Ako je možné, že otec dal prednosť cudzím deťom pred svojimi, ako je možné, že nás vidí len ako požieračov peňazí, ako je možné, že má takú drzosť, aby nám klamal do očí, ako je možné, že nás nemiluje a nie sme preňho celý jeho život? Opravte ma, ak sa mýlim, ale ja si predstavujem rodičovstvo inak.“ „Závidím, zlá vlastnosť, ale ozaj závidím, všetkých tých skvelých otcov. Tých milujúcich otcov, ktorí by sa rozdali, predali na orgány, dali vŕtať do kolena, len aby ich dieťa bolo šťastné. Je veľmi smutné, že mnoho takýchto otcov je ukrátených o otcovstvo. Čo otcov, ale tých detí! A nikto z nich za to nemôže.“ Vierka, dcéra, študentka, 25 rokov Prešov Právo silnejšieho je u nás viac zákony a ústretovosť - deti si vzal a nehatene ich Môj bývalý manžel mi v poslednej dobe začal úplne brániť v kontakte s našou prostrednou dcérou. Začal sa vyhovárať na to, že dcéra nechce byť cez víkendy so mnou. So strednou a najstaršou sa po rozchode odsťahoval k svojim rodičom, najmladšia ostala so mnou. Medzitým boli stredná a najstaršia dcéra súdom zverené do jeho starostlivosti a najmladšiu dcéru zverili mne. Táto časť rozsudku OS BA IV však nie je právoplatná, nakoľko sme sa obidvaja voči nej odvolali a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie na KS Bratislava. Zverenie detí som sa po rozvode snažila riešiť tým, že som podala návrh na vydanie predbežného rozhodnutia o starostlivosti o deti, ktoré však bolo OS BA IV zamietnuté a návrhom na výkon úradného rozhodnutia, ktorý bol tiež zamietnutý. Momentálne teda styk rodičov s deťmi nie je upravený žiadnym súdnym rozhodnutím a môj manžel si "právom silnejšieho" uzurpoval naše dve staršie dcéry. Po nejakej dobe sme sa za prítomnosti pracovníčky ÚPSVaR BA s manželom dohodli, že si budeme naše deti striedať aspoň na víkendy. Táto dohoda fungovala niekoľko mesiacov, až do posledných troch víkendov. Myslím, že bývalý manžel dcéru proti mne manipuluje. To mu uľahčuje aj to, že dcéra je ľahko ovplyvniteľná a videla, ako mi niekoľkokrát fyzicky ublížil, takže má strach ho neposlúchnuť. Neviem, čo mám v tejto situácii robiť, prosím poraďte mi. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150103. Som obeťou nezodpovednej manipulácie syna na jednej strane a neschopnosti úradov zamedziť obštrukciám otca na druhej strane; najhoršie je, že hlavnou, nemou obeťou je náš syn! Predbežným opatrením naše dieťa zverili do starostlivosti ex-partnera, ktorý uvádzal ako dôvod moju domnelú duševnú nerovnováhu. Hoci tieto tvrdenia nijako nepodložil ani neboli nijako dokázané, dieťa predbežne zverili jemu a styk so synom bol a je dlhodobo veľmi obmedzený. Moje žiadosti o pomoc pri vymáhaní styku boli zo strany kurately odmietnuté, vraj to nie je v ich kompetencii. Zároveň som sa ich aj dotazovala, či pred rozhodnutím súdu budú skúmať aj moju domácnosť a spôsob (charakter, úroveň) mojej starostlivosti o syna, aby tak mohli objektívne posúdiť situáciu, no takému postupu sa bránia. Ako potom môžu objektívne rozhodnúť o starostlivosti, keď ma vôbec nemali možnosť preveriť osobne moje schopnosti vychovávať dieťa a všetko uzatvárajú len na podkladoch „jedna babka povedala“?! Veď oni vôbec nemajú prehľad, kde žijem, či pracujem a ako sa chovám k dieťaťu! Ex-partner so žiadnou kompromisnou dohodou o styku s dieťaťom nesúhlasil. Na pojednávaní dokonca bol vypočutý syn, aj napriek mojej námietke, že 8-ročné dieťa, ktoré už bolo dlhodobo zmanipulované zo strany ex-partner, sa môže o mne vyjadrovať iba negatívne. Sudkyňa, bez akéhokoľvek prihliadnutia na predchádzajúcu dobrú starostlivosť a potrebu zabezpečenia styku s dieťaťom, mi dokonca povedala: „Tak čo, pani, ako sa dohodneme? Dieťa bude zverené otcovi a vy budete mať styk, alebo trváte na zverení?“ Pripadala som si ako na trhovisku, kde sa dohadujeme o vrecko zemiakov, a nie o živú bytosť. Určili mi styk so synom jeden deň v týždni a jeden deň cez víkend (bez prespania). Táto úprava bola stanovená na základe výslovnej žiadosti syna, pod ktorú sa podpísala dlhodobá manipulácia zo strany otca a starej matky. Rozšírenie styku mi bolo zamietnuté, ani s náznakom záujmu o alternatívu riešenia (striedavka). Naše telefonické rozhovory sa buď nekonajú (nedvíha), alebo sú obmedzované (len 10 minút!) a každý hovor bol pod tlakom, odpočúvaný a nahrávaný. Otec by mal syna na styk pripraviť a – ako dobrý rodič dokonca i podporovať, no namiesto toho so synom hrá psychologickú hru otázok typu: ,,Chceš ísť k mame, alebo nechceš?“. Ako za týchto podmienok, kedy je celá moja osoba a starostlivosť o syna znevažovaná, potláčaná, alebo negativizovaná, môže dieťa rozvíjať, či vôbec uchovávať nejaký dobrý vzťah k vlastnej matke?! Už vyše 600 dní som nemala možnosť so svojim synom tráviť čas osamote, v pokoji a kľude sa podieľať na jeho živote a výchove. Skúšala som bránenie v styku riešiť zákonne, cez súd aj políciu – samozrejme, všetko neúspešne, dokonca s výsmechom súdu, že nekonám správne. Až po niekoľkonásobných žiadostiach som dosiahla nariadenie styku (5 trojhodinových stretnutí) do rozhodnutia súdu, a to bez prítomnosti otca, za prítomnosti tretej osoby (psychológa); no kým sa úradom podarilo vybaviť miestnosť a psychológa, z piatich stretnutí mi ostali iba 2. Znova som sa presvedčila, že štátne inštitúcie nevynakladajú žiadne úsilie a súčinnosť pri zabezpečení styku s dieťaťom, ba bezdôvodne ho odďaľujú. Naozaj nie je možné voči takémuto konaniu sa brániť?! Veď to je neskutočná diskriminácia rodičovstva! Prosím o radu, čo by som v tomto prípade mohla podniknúť, prípadne kde by som mala podať sťažnosť voči nečinnosti a prieťahom súdu, kurately a postupu psychológa, ktorý bol oboznámený s akútnosťou stavu styku. Táto situácia je pre mňa vysoko neúnosná a podpisuje sa aj na mojom zdraví. Angelika z Bratislavy Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P115094. Mali sme striedavku a všetko fungovalo veľmi dobre, no potom sa odsťahovala a teraz mi obmedzuje styk so synom. Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc, radu. Celý rok sme si nášho syna striedali na základe dohody, po 2 – 3 dňoch. Snažili sme sa aspoň 1 deň v týždni tráviť čas všetci traja spolu, podnikali výlety atď.; no po presťahovaní som bol takto nepriamo donútený tiež sa presťahovať k svojim rodičom, aby som bol bližšie k synovi. Syn a ja máme veľmi blízky vzťah a keď trávi čas so mnou, tak som sa mu vždy maximálne venujem, keďže je ešte malý. Za ten rok si už aj zvykol a vždy sa teší, keď preňho prídem. No najviac sa mu páči u mňa doma, kde sa narodil a kde strávil najviac času zo svojho života. Je mi jasné, že to pre syna nikdy nebude také ideálne, ako keby sme žili všetci traja spolu. Ex-partnerka asi pred dvoma týždňami požiadala o zverenie do jej starostlivosti. Zatiaľ mi neprišlo žiadne oznámenie. Odvtedy mi aj obmedzuje čas strávený so synom na dva dni v týždni. Vysvetľuje to tým, že syn potrebuje stabilitu (čo je určite pravda). No jej sťahovanie trikrát za rok mi až také stabilné nepríde. Syn má momentálne dobré zázemie aj u mňa a mojich rodičov, ale aj v mieste pobytu ex-partnerky. Ona sa však bude musieť zas do roka presťahovať. Chcem sa spýtať, ako to je so starostlivosťou, kým nerozhodne súd? Môže mi obmedziť stretávanie so synom? Aké sú šance, že syn bude zverený do striedavej starostlivosti? Čo môžem pre to urobiť? Veľmi sa bojím, že mi dovolia sa stretávať so synom len dva víkendy do mesiaca. Za radu a podporu vopred ďakujem. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150101.  Päť rokov sa starám o dcéru, no syna nemôžem mať v striedavke Volám sa Vlado, mám 36 rokov a už piaty rok žijem so svojou 14 ročnou dcérou Barborkou. Mesiac po mojom odchode od ex-manželky, prišla za mnou, že nechce ostať pri mame ale so mnou. Matka sa jej bez problémov na prvom pojednávaní ohľadom zverenia detí do výchovy zriekla, takže od jej 9tich rokov to s dcérou ťaháme spoločne. Kvôli nekonaniu trpí syn, trpí jeho sestra a trpím ja. Nik nechráni z kompetentných právo môjho syna na oboch rodičov, skôr naopak, napomáhajú tomu aby vyrastal ako polosirota a v konfliktnom prostredí. A to aj napriek tomu že som sa ako rodič osvedčil viac ako jeho matka. Mojím problémom však je, že mám ešte jedno dieťa, syna Mária, ktorý ostal bývať pri matke. V tom období mal len 3 roky a nebolo v jeho moci slobodne sa rozhodnúť s kým chce byť, bohužiaľ nie je mu to dovolené ani teraz, keď už ide mať o mesiac 8 rokov. Sám vo výpovedi na súde povedal, že chce bývať radšej s otcom ale ako keby boli všetci hluchí... Som klasický prípad dvojtýždňového, víkendového otca ale boli a aj sú s tým stále problémy. Ex-manželka sa neustále snaží mi tieto stretávania obmedzovať a dokonca žiada súd, aby mi toto stretávanie ešte skrátil len na jeden víkend v mesiaci. Kedže sociálne pracovníčky pracujú tak ako pracujú, výsledkom bolo napríklad aj to, že sa podpísali pod žiadosť ex-manželky, že si ho nesmiem zobrať na víkend ak ochorie. Súd bez akéhokoľvek podrobnejšieho skúmania vydal predbežné opatrenie len na základe ich tvrdenia. Je jasné, že potom bol môj syn chorý častejšie a ja som ho nevidel aj mesiac. Nejde len o mňa ale aj o moju dcéru a Máriovu sestru Barborku, ktorá jednoducho nemôže byť so svojim bratom častejšie, pretože matka si po ňu nechodí a nejaví o ňu akýkoľvek záujem. Navrch všetkého ešte na ňu dokáže neuveriteľne počas rôznych jednaní a pojednávaní špiniť. Matka našich detí vie, že mne už nemôže nijak ublížiť a dcére sa nemôže inak pomstiť za to, že sa rozhodla bývať so mnou iba tak, že nám bráni v styku s Máriom. Už niekoľko rokov bojujem o svojho syna s ex-maželkou, so sociálkou, so súdmi a moje spisy, čo mám doma by vystačili na dva romány ale nevzdáme sa. Ani ja a ani moja dcéra a budeme bojovať ďalej, aby sme mohli byť s našim milovaným Máriom častejšie... Vladimír A (36). operátor SCP Mondi, Ružomberok Uzurpuje si deti ako absolútny vládca, hoci sú so mnou šťastné a radi so mnou Po rozchode sa bývalá s našimi deťmi odsťahovala do Banskej Bystrice. V čase odchodu mala dcéra 2 roky a syn 5 mesiacov. Od tohto obdobia mám len veľmi obmedzené možnosti stretávania sa s deťmi (cca 2x mesačne, v piatok popoludní na 2 hodiny a v sobotu na 4 hodiny, plus nejaké sviatky spolu 2 – 3 dni, takisto po pár hodín). Stretávať sa s nimi môžem prakticky len v Bystrici, vždy iba v prítomnosti matky. Nemám možnosť si ich zobrať k sebe, hoci mám na to vytvorené podmienky; ba dokonca ani niekde sám, na výlet. Matka zašla až tak ďaleko, že navrhovala, aby sme sa s deťmi mohli stretávať počas sviatkov vždy len jeden deň, žiadna zmienka o o stretnutiach počas ich narodenín, resp. menín a každé stretnutie stále iba v jej prítomnosti, a to až do veku 6 rokov detí. Odôvodnila to výraznou citovou naviazanosťou detí na jej osobu, vekom detí, ako aj určitými zdravotnými problémami, ktoré má staršia dcéra. Súd potvrdil stretnutia za prítomnosti matky, no neviem si predstaviť situáciu, že by som si deti zobral k sebe (bývam so súčasnou partnerkou) a mala by tam byť prítomná i bývalá manželka. Čo však považujem za absolútne podstatné, je to, že i pri výrazne obmedzenej možnosti styku s deťmi sa nám podarilo vybudovať si podľa môjho názoru veľmi dobrý vzťah: napríklad dcéra sa vždy veľmi teší, keď prídem za nimi, pred všetkými ma na ihrisku vyobjíma, radostne kričí, aby oznámila svojmu bračekovi, že pozri sa, kto prišiel – oco!!! Vypytuje sa, či prídem aj ďalší deň, keď jej musím povedať, že nie (poviem jej, že nemôžem, lebo musím ísť do práce), je z toho smutná. Opakovane sa stalo, že pri mojom odchode chcela ísť so mnou apod. Obávam sa však, že ak nebudú v krátkej budúcnosti vytvorené podmienky na to, aby mohli deti so svojim otcom tráviť podstatne viac času, môže sa toto celé narušiť. Nerozumiem, prečo sa matka snaží tvrdiť, že deti nemôžu ísť so mnou, prípadne prespať u mňa, lebo by plakali a ktovie, ako by zaspávali. Nerozumiem, prečo sa musíme stretávať len v Bystrici, lebo inak by to narušilo ich prirodzený režim dňa, vývoj a čo ja viem, čo ešte. Nechápem argument, že keď budú chodiť do školy, budú sa musieť pripravovať na vyučovanie a teda bolo by najvhodnejšie, keby som sa s nimi počas víkendu mohol stretávať len v piatok a v sobotu, aby sa mohli pripravovať do školy. To akože s vlastným otcom sa nebudú môcť učiť??? A teraz – ako vyriešiť túto situáciu, keďže na základe postojov a správania sa matky je jasné, že k žiadnej rozumnej dohode nikdy nedôjde (možno len vtedy, keby som jej platil na výživné väčšinu svojho príjmu... a možno, že ani tak nie). Spoliehať sa teda na zodpovednosť matky a jej ochotu dohodnúť sa je úplne zbytočné. Spoliehať sa na rozhodovanie súdov je zase ako čakanie na Godota. Na koho sa mám obrátiť, aby sa tento problém riešil hneď – teraz, keď sú vzťahy medzi deťmi a ich otcom dobré, keď si ich budujeme a rozvíjame (prirodzene v rámci možností) a nie až vtedy, keď môže byť už neskoro?! Obraciam sa na Vás s prosbou o radu, akým spôsobom mám ďalej postupovať, keďže čas „letí“ neuveriteľne rýchlo a mám veľké obavy, že keď sa situácia nevyrieši v najbližšom čase, môže to mať ďalekosiahle negatívne následky a z našich detí sa môžu stať polosiroty, ktoré síce majú oboch rodičov, no jedného len na to, aby ich prišiel na pár hodín mesačne rozptýliť a hlavne na to, aby pravidelne platil čo najviac peňazí. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150106. Ale mať syna na pár dní v mesiaci, cez víkend, predsa nie je ani výchovou ani starostlivosťou – je to skôr výsmech ako rodičovské práva a povinnosti!. Dobrý deň želám, chcel by som si dať súdom upraviť styk s synčekom. Mám však obavy, že matka bude toto konanie pred súdom rôzne preťahovať a odďaľovať tak ako v minulosti, keď bola tehotná. Toho času je zase tehotná, svoj zdravotný stav môže využívať na predlžovanie pojednávania. Po rozchode sme sa dohodli, že sa môžem so synčekom stretávať každý nepárny víkend a počas prázdnin a sviatkov sa dohodneme ústne. Matka s tým súhlasila, aj s tým, že mi nebude brániť v styku. Sudca vravel, že on proti tomu nič nemá, že to necháva na našej dohode. Veril som, že našu ústnu dohodu o styku so synom bude matka rešpektovať. Nestalo sa. Bolo chybou, že som si túto dohodu nedal potvrdiť rozsudkom. Počas dvoch týždňov, čo je malý u nej, sa jej nemôžem dovolať. Nemám s ním toho času ani telefonický kontakt, matka má vypnutý mobil a argumentuje tým, že nemá na zaplatenie mobilu. Po právnej stránke nemá súdom nepotvrdená ústna dohoda žiadny význam! Pritom mám viacero dokumentov, ktoré potvrdzujú, že som minimálne rovnako dobrým rodičom ako matka. Tak napríklad správa materskej školy hovorí: „... starostlivosť zo strany oboch rodičov bola rovnaká. Od roku 2009 sa o mal. Olivera staral otec, ktorý spolupracoval s materskou školou. Medzi otcom a dieťaťom je veľmi silná citová väzba.“ Podpísané sú triedne učiteľky a riaditeľka školy. Ďalej vyjadrenie ÚPSVaR v Humennom, kde kolízny opatrovník skúmal názor dieťaťa: „... zistenia nasvedčujú, že dieťa ľúbi svojho otca a majú pekný vzťah.“ Polícia šetrením zistila: „... na uvedenej adrese bolo zistené, že starostlivosť zo strany otca je na dobrej úrovni, byt je čistý.“ Ďalej sestra a kamarátka matky vypovedali, že som sa o syna staral a je medzi nami veľmi pekný citový vzťah. V potvrdení detskej lekárky z 20. 4. 2010 sa píše: „Potvrdzujem, že dieťa chodilo na našu ambulanciu na vyšetrenie prevažne v doprovode otca. Dieťa sa s otcom cítilo bezpečne, nebolo na ňom vidieť známky stresu.“ A tu je celý záver psychologického znaleckého posudku: Zistiť aký je vzájomný citový vzťah medzi maloletým a rodičmi. Maloletý má rád oboch rodičov, žiadneho z nich pocitovo neodmieta. Podvedome si želá, aby rodičia boli spolu, hoci svoju rodinu vnovej konštelácii prijíma, neprežíva ju nijak stresovo, len prirodzene nevie žiadnej z nich dať emocionálnu prednosť, ako to urobila matka. V kresebných aj všetkých hravých technikách dieťa vníma svoju rodinu ako mamka, ocko, ujo Laco - táto konštelácia je pre neho v súčasnosti prijateľná, čitateľná, pokiaľ má zabezpečený kontakt s oboma rodičmi striedavo, je vnútorne spokojný. Na nového súrodenca sa vnútorne teší, nevníma ho ako náhradu za seba u matky. 2) Zistiť, aký je vzájomný citový vzťah medzi maloletým a manželom matky. K novému partnerovi sa maloletý citovo vzťahuje emocionálne veľmi živo, pozitívne, často ho oslovuje, ukazuje hračky práve jemu, poslúcha ho, má k nemu jednoznačne pozitívny citový vzťah. Dieťa do svojho zážitkového sveta zahŕňa aj Laca (nového manžela), dokonca mu niekedy povie ocko, čo ale matka a jej manžel odmietajú a zdôrazňujú maloletému, že svojho ocka už má. Tak, ako som odpovedala v otázke č. 1, ak má zabezpečený kontakt s oboma rodičmi striedavo, je vnútorne spokojný; prítomnosť manžela neprežíva nijako negatívne. Zistiť, ktorý z rodičov ma lepšie predpoklady k riadnej výchove maloletého. Lepšie predpoklady k riadnej výchove maloletého má matka maloletého. Vyšetrenie matky poukazuje na diferencovanú osobnosť bez známok výraznejšej psychopatológie, s dobre rozvinutou citovou oblasťou a materinskými citmi. Otec dokáže byť láskavým a kompetentným rodičom, v súčasnej dobe však jeho správanie je riadené emóciami, ktoré strhávajú jeho osobnosť. V úlohe otca však v bežných kľudných podmienkach dokáže byť láskavý, starostlivý, svojho syna má úprimne rád, vie byť ochraňujúci, miestami až majetnícky. Matka nášho synčeka však na následnom pojednávaní začala hrať divadlo, plakať, ako môj syn pri mne trpí, že je stále chorý, keď jej ho vraciam, že jej nejde o peniaze apod. Keď jej sudca povedal, že podľa tohto znaleckého posudku by mi každý sudca dal dieťa do striedavej starostlivosti (ak by som býval bližšie), tak sa trošku upokojila. Mám voči synovi pocit viny, že som oňho nebojoval viac; myslím tým oveľa širší styk, aký máme teraz (nepárne víkendy). Chcem si to dať do poriadku, veď ja nemám čo prosiť o syna, keď mi to zaručuje ústava, ZoR a Dohovor o právach dieťaťa čl. 3, čl. 9, čl. 18. Neviem ale, čo tam mám presne udať ako dôvod: viem, že prvý dôvod je už len to, že sa nedá s matkou dohodnúť. Ďalej sú ohrozené moje práva, zaručené ústavou a dohovorom o ochrane dieťaťa. Pritom je jasné, že styk typu „každý nepárny víkend“ nenapĺňa práva dieťaťa (a povinnosť rodiča) na výchovu a starostlivosť. Čítal som veľa článkov z Vašej stránky, aj článok „Dieťa v súdnej moci“, ktorý ma zaujal a ktorý sa týka aj mňa. Viem, že mám právo na viac, ako mám teraz, na svojho syna. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150109. Deti uniesla matka do zahraničia Dodnes nevie kde sú jeho deti. V roku 2008 si matka našla novú známosť a odišla bez udania miesta a dôvodu. V domácnosti sa nevyskytovali vážnejšie problémy, hádky, ani násilie.„Deti boli jedným zo stredobodov môjho života a sveta, poznal som ich od pôrodu. Spoločne sme sa hrali, učili sa chodiť, naháňali sa, neskôr som obe naučil bicyklovať sa a staršiu i jazdiť na kolieskových korčuliach. Staršia vedela čítať už hádam od štyri a pol roka , ba dokonca sme spolu i sem-tam varili alebo upratovali." Matka žila na Slovensku so zahraničným priateľom. S deťmi sa stretával iba občas cez víkendy - veľmi sporadicky.„Koľko piatkov a sobôt som však prišiel na dané miesto zbytočne? Koľko telefonátov ostalo bez odpovede? Koľko sms správ bez akejkoľvek odozvy? Nepomohlo ani súdom vydané predbežné opatrenie na aspoň minimálny styk – neustále bolo zo strany matky porušované. "Nedodržiavanie nariadenia súdu je beztrestné a styk s dieťaťom nevymožiteľný. Tým pádom ako právoplatný rodič prišiel o kontakt s deťmi a bol vždy podmienený len ochotou a súhlasom matky, ako keby to bol jej majetok. Štátne orgány nijako nepomohli a nezasiahli.V januári 2010 boli deti unesené do zahraničia. Bez oznámenia, bez súhlasu, bez ich názoru.„Chúďatká moje dievčatá! Nedokážem si ani predstaviť, ako musia trpieť každý deň odlúčenia, ako sú pretvárané, ako sa ich mysle, srdiečka a duše bránia. Ako bojujú so sebou, ako (možno) vyhrávajú, ako (možno) podliehajú... A ako – a to určite - vždy, tak či tak prehrávajú! Tým, že strácajú jedného z rodičov - proti svojej vôli.“Už viac ako rok nemá o deťoch žiadnu správu. Nevie kde sú, deti hľadal prostredníctvom Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže Bratislava, Červeného kríža, polície, Interpolu. No bezvýsledne...Neexistuje inštitúcia, ktorá by efektívne bránila a chránila deti pred zlovôľou jedného rodiča. Neexistuje žiadny zákon, ktorý by zabraňoval únosom detí rodičmi. Štát nerobí nič, aby zabránil okrádaniu detí o otca, znásilneniu detskej duše a srdca jedným z rodičov. Milujúci otec dvoch detí žije v beznádeji a smútku.„Zmietaný medzi útlakom štátu, bezmocnosťou a apatiou na jednej strane a vôľou, morálnou povinnosťou stále o deti bojovať ako ich otec, na druhej strane, potácam sa dňami, týždňami, mesiacmi. A predo mnou je perspektíva, strach, obava. Obava, že raz uvidím svoje vlastné deti, ktoré odo mňa budú utekať ako od úplne cudzieho človeka. Deti, ktoré možno ani nebudú poznať vlastnú rodnú reč. Deti, v ktorých len veľmi ťažko uvidím niečo z toho, čo som im chcel zo seba odovzdať. Nebudem mať pre ne žiadnu odpoveď, žiadne vysvetlenie – iba skoro vyhasnuté, obité, deravé srdce, v ktorom kedysi svietilo slnko a v ktorom sídlili - moji malí anjeli - moja Saška a moja Miška." Erik Bogdan, 36 rokov, asistent logistiky, Vinné , Dcéra Saša 7 rokov, Dcéra Miška 5 rokov Matka odišla, syna nechala mne. Potom sa zrazu „zobudila“ a neváha ma očierňovať, len aby syna zverili jej. Manželka odišla z domu bez dieťaťa (vtedy 6 r. syn) v 12.2009 a v ten istý mesiac podala o rozvod a samostatne aj úpravu styku s dieťaťom. Hneď nato začala s pokusmi o ,,únos“ chlapca s jasným plánom – odstaviť ho odo mňa a ak som chcel, aby chodil do škôlky, musel som škôlku strážiť (keď tam bol). V marci sme sa dohodli na styku matky každý druhý víkend od Pi do Ne + cez sviatky atď., čo funguje doteraz. KO však preferuje matku aj napriek tomu, že znalec uviedol o. i.: „... matka je labilná, nekoncepčná, nezrelá, nespoľahlivá, reaguje podráždene...“. V spise je tiež množstvo nepravdivých tvrdení a vyložených klamstiev od matky, ktoré ale nikto nepožaduje doložiť a ak ich ja prácne vyvrátim, nič sa nedeje. Matka vybavila dieťaťu pas, idú dovolenky a chce vycestovať – s čím by som problém nemal, len sme mali o tom komunikovať. Chlapec je zatiaľ stále u mňa (nie v starostlivosti, len je upravený styk). Teraz má 7 rokov a stále bol väčšinou so mnou a matka sa nikdy súvislejšie o syna nestarala, ani neprejavila nejaký skutočný silný záujem o to – starostlivosť nemá vo svojich pudoch... A takto si zatiaľ žijeme... Ale... dokedy...? Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150111. Kvôli práci som musel ísť do zahraničia, ale vzdialenosť jej nestačí – bráni mi s deťmi ešte aj telefonovať! Dobrý deň, som rozvedený od minulého roka, ale s ex-manželkou nežijeme spolu už dva roky. Máme dve deti – syna (7) a dcéru (4). Kvôli práci som musel vycestovať do zahraničia, kde som dva mesiace. Počas celej tejto doby mi ex neumožňuje komunikovať s deťmi; maximálne s nimi volám raz do týždňa prípadne týždňa a pol, čo je pre mňa veľmi málo. O to viac, že dnešnej dobe sa dá volať zadarmo cez skype. Keď som bol na Slovensku, jej prístup nebol o nič lepší, ale mohol som ich navštíviť každý druhý víkend podľa rozsudku. Teraz však z finančných dôvodov nemôžem cestovať každý druhý víkend na Slovensko a ona mi buď nezdvíha telefón, alebo mi zdvihne a povie, že nemajú čas, lebo... že sa ozve. Ale neozve sa a tak podobne. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150113. Prípad, akých sú stovky Ex-manželka mi bránila v styku s deťmi a až po viacnásobnom privolaní polície sa styk zlepšil. Do dnešného dňa cez sms-ky vyvíja na mňa psychický tlak a snaží sa zabrániť, aby sa mi podarilo s nimi stretnúť častejšie. S deťmi sa stretávame dva dni po dvoch týždňoch bez možnosti prespania. Domnieva sa, že je najlepšia matka na svete, a pritom si myslím, že deti psychicky ovplyvňuje proti mne a deformuje, deti sú pri nej zakríknuté a neustále im podáva rôzne lieky, aj keď to nie je nutné. Podal som žiadosť na súd o striedavú starostlivosť. Svoje deti nadovšetko milujem a chcem sa podieľať na ich výchove a podporovať ich v záujmových činnostiach. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150114. Krivé obvinenie zo sexuálneho zneužívania zničilo môj vzťah so synom a labilná matka mi naďalej všemožne bráni akémukoľvek kontaktu s ním Tento prípad je sám osebe taký rozsiahly, že by vystačil na celú knihu. Zhrnieme preto podstatné záležitosti: Matka podala na mňa, ako bývalého manžela, trestné oznámenie zo sexuálneho zneužívania vlastného syna – vyšetrovanie políciou, v rámci ktorého bolo nariadené aj  súdnoznalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie detí preukázali moju nevinu a vyšetrovanie bolo zastavené. 8 mesiacov po podaní trestného oznámenia a 4 mesiace po uzavretí prípadu bolo nariadené nové znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie dospelých, detí a psychológie sexuality a znalecké posudky znova potvrdili, že uvedené skutky sa nepreukázali. Znalec v posudku uviedol, že skutky, ktoré sa pracovníčkam ÚPSVaR javili ako reálne, boli v skutočnosti iba prepísané z trestného oznámenia a skutky, ktoré malo dieťa opísať, boli vykonštruované matkou. Cieľom matky bolo, v spolupráci s ÚPSVaR (!), dlhodobé marenie môjho stretávania sa so synom. Uvediem len niekoľko citátov z týchto posudkov: „V psychickom prežívaní a správaní dieťaťa nie sú prítomné symptómy, ktoré by poukazovali na potencionálne sexuálne zneužívanie... „Otec má adekvátne mentálne, súčasne žiadúco zrelé osobnostné a sociálne predpoklady zvládnuť záťaž rodičovskej role. Zaznamenávame primerané tempo sociálneho zrenia, najmä zrelosti rodičovského postoja, čo optimalizuje adekvátne zvládanie rodičovskej role... V osobnostnej charakteristike probanta je v popredí citová vyrovnanosť, zrelosť, sebaistota, adekvátna intelektuálna prispôsobivosť. Má zodpovedný postoj k realite, je vytrvalý, svedomitý, mravne zrelý, čo pozitívne ovplyvňuje jeho adekvátnu socializáciu, kontakt s okolím, tým i naplňovanie rodičovskej role. Štruktúra psychosexuality: Je identifikovaný s mužskou pohlavnou rolou, orientácia je heterosexuálna, s exkluzívnou preferenciou dospelých žien... Otec maloletého netrpí sexuálnou úchylkou. Otec je identifikovaný s mužskou pohlavnou rolou, orientácia je heterosexuálna s exkluzívnou preferenciou dospelých žien. Na udržanie, resp. obnovenie kontaktu so synom bol schopný vynaložiť extrémne mnoho energie.“ Naopak, dokonca písomné vyjadenia matky pre súd a ÚPSVaR potvrdzujú, že nemá záujem, aby som sa stýkal so synom. Priamo i nepriamo ma stále napáda a obviňuje (pred synom hovorí o mne nepravdy, nadávala mi, fyzicky ma napádala, opľúvala...) a samozrejme, neplní rozhodnutia súdov o určenom styku – dieťa na stretnutie nedovedie, nepripraví po psychickej stránke a aj po telesnej (keď mrzne, neoblečie mu vetrovku a čiapku), príp. sa v čase odovzdania dieťaťa zdržiava na inej adrese, ako jej to určuje rozsudok. Nebráni jej v tom ani to, že podľa jej vlastných slov: „Nepopieram, že dieťa sa na otca teší. Dieťa si uvedomuje a chápe otca ako osobu, ktorá sa s ním príde hrať. Keď je dieťa v prítomnosti otca, v ten deň nechce spať... Dieťa je živé, nie sú žiadne problémy pri odovzdávaní dieťaťa. Dieťa sa bez problémov od otca ku mne vracia... Dieťa sa na otca teší, nikdy nebol problém ohľadne styku otca s dieťaťom. Otec sa o dieťa zaujíma, pre dieťa príde vždy v tom istom čase, ako mu stanovil súd.“ Pokiaľ ide o psychické dispozície matky ako osoby a rodiča, moje skúsenosti a „zážitky“ sú ako z filmu: ničila zariadenie bytu – doškriabala nový písací stôl, hodila lyžicu kečupu o stenu, zrezala kvety v kvetináčoch, strihala fotografie, zo skrine mi vyhadzovala poukladané veci, obviňovala môjho bývalého kolegu z frigidity a senility, kreslila mi do diáru spermie... Mávala dokonca záchvaty zúrivosti (aj v prítomnosti mojich príbuzných), príp. v noci odišla z domu, k mojim príbuzným, u ktorých prespala a im tvrdila, že som ju vyhodil z domu. Stávalo sa, že sa na návšteve opila (sama si nalievala tvrdý alkohol), potom sa celá ovracala, aj byt. Vyhadzovala mi veci z vešiaka vonku, na chodbu, aj s peňaženkou a mobilom a potom ma nabádala, aby som si veci šiel pozbierať, že mi ich niekto ukradne. Znalkyňa zhodnotila rodičov takto: on ona Skóre neurotizmu je veľmi nízke, vypovedá o pomerne kvalitnej záťažovej tolerancii. V dotazníkových ukazovateľoch sú všetky hodnoty v norme. Otec dieťaťa je intelektovo nadaná akcentovaná osobnosť. Závažnejšia psychická patológia u neho nebola preukázaná. K maloletému synovi má vytvorené pozitívne citové väzby. Na príchod otca reaguje maloletý x radostne. Maloletý sa k otcovi túli. Otec je voči synovi trpezlivý, jeho správanie je pokojné a ústretové. Maloletý otca mierne preferoval. Záver: Priaznivejšie psychické predpoklady pre plnohodnotnú starostlivosť o dieťa sú vytvorené u otca dieťaťa. O zverení dieťaťa matke je možné uvažovať v prípade, že by matka dieťaťa bola súdom zaviazaná  k spolupráci a ambulantným psychiatrom. Odmietanie otca dieťaťom je nepochybne pod vplyvom matky. Príťažlivá svojou komplikovanou povahou – tzv. osudovej ženy. Rozporuplná, konfliktná, agresívna, manipulatívna, žiarlivá, vzťahovačná. Egocentrická osobnosť citovo deprivovaná. Osobnosť emocionálne nevyrovnaná a psychicky labilná. Je kverulant. Vie existovať len v asymetrických vzťahoch s maximom moci na jej strane. Trvalejšie stratégie medziosobnostného správania sa vyznačujú úzkosťou z ľudskej blízkosti, neschopnosťou symetrického vzťahu s dospelou osobou založenom na rovnosti. Absentuje empatia, súcit, citová rezonancia a druhým človekom, čo je elementárna podmienka ľudskej vzájomnosti – t.j. hlbokej a trvalej citovej väzby, ktorá sa časom môže replikovať aj na ďalšie osoby. Náhradou za to je patologicky tesné pripútanie sa k ľahko manipulovateľnej detskej bytosti. Emocionalita je plytká, egocentrická pozostávajúca z negatívnych citových kvalít. Navonok ju charakterizuje impulzivita. Odlišné názory hyperkriticky hodnotí na základe selektívne vybraných informácií. Afektivita je mimoriadne labilná. Problémy rieši únikom, agresiou alebo opozicionizmom. Pri vyšetrení znalcom zamlčala, že jej otec má nariadenú ochrannú liečbu z dôvodu chronickej duševnej choroby. K otázke, do odmietania dieťaťa otcom uvádzam, že ide o výsledok manipulatívneho správania matky. Jeho terajší odmietavý postoj k otcovi je nepochybne pod vplyvom matky. Matka si musí byť vedomá, že je povinná vplývať na dieťa tak, aby sa mohol so svojim otcom stretávať. Pritom je v záujme ďalšieho telesného a duševného vývoja, aby sa maloletý stretával aj so starým otcom. Evokovanie dieťaťa matkou, aby malo odpor voči otcovi je zavrhnutiahodné. Tu by som chcel upozorniť na jeden nebezpečný alibizmus matky dieťaťa a síce ona je zodpovedná za výchovu dieťaťa a nemôže sa skrývať za rozhodnutie dieťaťa, či sa bude alebo nebude chcieť stretávať s otcom. Ide totiž o neprehľadnú situáciu, keďže dieťa je manipulované, tak sa nedá hovoriť o inom slobodnom rozhodnutí. „Matka je nezvratne presvedčená o tom, že otec sa dopustil trestného činu, pritom jej argumenty stoja na mimoriadne vratkých základoch.“ Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150115. Nikdy si nie som istý, či sa s deťmi Pekný deň, ex-manželka odmietla dať deti na letné prázdniny, ani neposkytla náhradný termín. Odôvodnila to tým, že ide s deťmi na dovolenku mimo územia Slovenska. Napriek tomu som v dvoch termínoch išiel pre deti. Mám nárok na odškodnenie za zmarený styk s deťmi, na preplatenie nákladov? Podotýkam, že moje náklady činili za dve cesty spolu cca 100 € (cesta z Košíc do Nitry a späť motorovým vozidlom). Exmanželka mi neprítomnosť na Slovensku dala na vedomie niekoľko dní vopred, avšak pre jej opakované obštrukčné konanie a opakované odmietnutie na odovzdanie detí otcovi, som si nebol istý, či ide o pravdu, alebo nie, namietal som, že mám na deti nárok, dožadoval som sa styku s deťmi podľa rozsudku, resp. aby mi poskytla iný, náhradný termín, čo mi nebolo vyhovené. Osobne ma veľmi bolí, že najmä syn psychicky trpí. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150116. Po 2 rokoch striedavky ľadová sprcha: obmedzovanie a marenie styku, všetko posvätené znalcom, ktorý si nedal žiadnu námahu zistiť, ako sa veci majú. Dobrý deň, manželka odišla z fungujúcej domácnosti a rodiny, v ktorej údajne nebola šťastná a začala žiť s mojím od detstva dobrým kamarátom a priateľom. Skoro mesiac nejavila záujem o Po istých ťahaniciach sme sa dohodli na striedavej starostlivosti do platnosti rozsudku o rozvode a zverení dieťaťa. Rozsudok KS v Trenčíne bol o tom, že dcérku zverili do osobnej starostlivosti matky. Súd mi určil stretávanie sa s dcérkou na jeden deň v týždni a polovicu sviatkov a prázdnin. 2 roky striedavej starostlivosti prebiehali relatívne v pokoji a pohode. To som sa naivne domnieval, že tak to bude pokračovať aj po právoplatnosti rozsudku o zverení a že sa s matkou dokážem na striedavke dohodnúť aj naďalej. Veľmi som sa však mýlil: matka postupne zrušila dcérke návštevu hudobnej (klavír), na ktorú 3 roky chodila, atletický krúžok (i keď matka je majsterka republiky v atletike žiačok), bedmintonový krúžok; ba nakoniec jej zmenila aj základnú školu a prehlásila ju z Nového Mesta do školy v Krajnom (dedina 22 km od NM). To všetko napriek tomu, že stále pracuje v Novom Meste, kde pravidelne dochádza – len preto, aby som sa čo najmenej stýkal s dcérkou. To sa jej takýmito „akciami“ aj podarilo, pretože vzťah maloletej ku mne čoraz viac a viac chladol. Keď došlo k znaleckému posudku, znalec len skonštatoval, že je vhodné zredukovať môj kontakt s dcérkou na jeden víkend za dva týždne!!! To má byť objektívne zhodnotenie toho, že som sa o dcérku staral sám, že nám striedavka dobre fungovala a bola zabehaná a že násilné oddelenie (rozdelenie) je ignorované a posväcované dokonca aj „znalcami“! Čo mám robiť? Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150117. Striedavka nariadená proti vôli matky dieťaťu „Som človek so striedavou starostlivosťou. Predstavím vám príbeh, ktorý búra argumenty odporcov striedavej starostlivosti a vyvracia ich teórie. Hrdinom príbehu je náš syn Matej.“ Život Mateja je k takmer na nerozoznanie od života ostatných detí. Matej nerieši, či je viac doma u mamy alebo u otca, ani koho má radšej. Riešiť to nemusí. Domov má len jeden, aj keď na dvoch miestach. „Žije spokojne a striedavka je pre neho prirodzená. Len niektorí kamaráti mu závidia, že ho v škôlke vyzdvihuje aj otecko. Oni také šťastie nemali. Striedavú starostlivosť praktizujú už tri a pol roka. Od dva a pol roka veku dieťaťa, si rodičia dieťa striedajú po týždni.  Ako také malé dieťa striedavú starostlivosť zvláda? Zo správy Odboru sociálnoprávnej ochrany detí: “Chlapec dobre prospieva po všetkých stránkach, javí sa ako bystré a spokojné dieťa.“ Vyjadrenie škôlky: „Maloletý je pohodové a bezproblémové dieťa, vo vzťahu k deťom priateľský a vždy ochotný pomôcť, doterajší vývoj zodpovedá veku.“ Stanovisko lekárky: „Starostlivosť rodičov hodnotím ako dobrú, vzťah dieťaťa k obom rodičom sa mi javí ako veľmi pekný.“ Mnohí tvrdia, že nutnými podmienkami fungovania striedavej starostlivosti je dohoda rodičov a ich príkladná komunikácia. Situácia Petra a jeho exmanželky však bola iná. „Počas vyhrotenej rozvodovej situácie dochádzalo medzi nami k nezhodám ohľadne starostlivosti o dieťa, ku konfliktom, vzájomnému napádaniu, dokonca obviňovaniu z týrania a domáceho násilia.“ Pri sporoch rodičov často asistovala polícia. Otec bol na mesiac z domu vykázaný, matka potrestaná priestupkovou komisiou za fyzické napadnutie otca pred synom. Išlo teda o situáciu, ktorá podľa názorov niektorých „odborníkov“, celkom jednoznačne striedavú starostlivosť vylučuje! Zo stanoviska kolízneho opatrovníka: „ Zistilo sa, že matka vníma svoju úlohu ako nadradenú otcovi. Bolo potrebné sa domnievať, že by v budúcnosti mohla v kontakte otca a syna brániť. Preto sa Odbor sociálnoprávnej ochrany detí pokúša situáciu riešiť dohovorom a odporúčaniami.“ Keď tento pokus zlyhal, priklonil sa Odbor sociálnoprávnej ochrany detí k názoru otca a vydal odporúčaciu správu pre súd: "Od doby posledného rokovania nedošlo medzi rodičmi k dohode. Situácia v rodine je napätá. Podľa nášho názoru je v záujme dieťaťa upraviť pomery súdnym uznesením - predbežným opatrením. Keďže dieťa má kladné citové väzby k obom rodičom, obaja sa javia výchovne spôsobilí a doteraz sa obaja na starostlivosti podieľali, javí sa ako vhodná úprava striedavá starostlivosť. " Súd potom predbežným opatrením nariadil dočasne striedavú starostlivosť. Po roku prebehol znalecký posudok, ktorý stav syna zhodnotil a odporučil striedavú starostlivosť zachovať. Tá bola rozsudkom proti vôli matky potvrdená. „Praxou sme overili, že striedavka:1. Deťom nevadí, tie v nej prospievajú 2.Stabilizuje a upokojí výchovné prostredie 3. Je prevenciou proti rozvinutiu syndrómu zavrhnutého rodičia 4. Funguje aj pri zlej komunikácii rodičov 5. Veľa prípadov domáceho násilia je fiktívnych 6. Zlepšuje komunikáciu a vzťah rozvedených rodičov.“ Podmieňovanie nariaďovania striedavky dohodou a dobrým vzťahom rodičov, vedie skôr k eskalácii sporov. Striedavka musí byť nariadená práve tam, kde nesúhlas a spory rodičov dieťa ohrozujú. Striedavka funguje k prospechu dieťaťa aj pri zlej komunikácii jedného z rodičov. „V mojom prípade 0dbor sociálnoprávnej ochrany detí zastupoval skutočné záujmy syna. Táto práca by sa mala stať podkladom pre spracovanie novej metodiky pri využívaní striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť totiž nevedie k umiestňovaniu detí do psychiatrických liečební!“ Petr C, 38 rokov syn Matej, 6 rokov Brno, ČR, Podnikateľ v IT dieťa potrebuje ako matku, tak aj otca a ja som ochotný a schopný sa o dcérku postarať – prečo by som nemal mať na Dobrý deň, s manželkou žijeme spolu už jedenásty rok, máme jedno 10-ročné dieťa, ktoré má s nami oboma veľmi dobrý vzťah. Teraz manželka podala návrh na rozvod manželstva, kde uvádza, že sme sa nezhodli na výchove dieťaťa, máme rôzny hodnotový rebríček, rôzne názory a postoj k životu a pod. Keďže už nestojí o obnovenie spolužitia, predpokladám, že súd manželstvo rozvedie. Chcem len, aby dcérka rozvodom trpela čo najmenej. Aj keď je mi to zaťažko, uvedomujem si, že nemožno dvoch ľudí nútiť, aby žili spolu, ak jeden nechce. Keďže som sa s kamarátom – vašim členom – rozprával o striedavej starostlivosti (aj on o ňu bojuje) chcel by som sa spýtať, čím argumentovať pred súdom, aké dôkazy, prípadne akých svedkov dať predvolať, čo by mi pomohlo. Chcem len, aby dcérka čo najmenej rozvodom trpela. Pýtal som sa danej pracovníčky tohto úradu, na základe akých informácií dajú odporučenie na zverenie dieťaťa do starostlivosti. Povedala mi, že oni situáciu v rodine neskúmajú, že až na základe toho, čo odznie pred súdom sa rozhodnú. To mi však pripadá, ako že kto bude viac výrečný, uspeje. Nedá sa napr. požiadať ich o preskúmanie skutočností? Pretože to, čo manželka uvádza v návrhu na rozvod manželstva, je pravda len sčasti a dôležité argumenty neuviedla (napr. hlavný dôvod jej žiadosti o rozvod – nájdenie si priateľky, s ktorou chce žiť). Keďže tu ide o neheterosexuálnu orientáciu, myslím, že je to dosť závažná informácia, ktorá v žiadosti o rozvod manželstva nebola uvedená zámerne, aby to neovplyvnilo zverenie dieťaťa do jej starostlivosti, o čo samozrejme tiež žiada. V záujme dieťaťa je podľa mňa, aby sa jeho život po rozvode veľmi nezmenil, chcel by som navrhnúť striedavú starostlivosť oboch rodičov, lebo dieťa potrebuje ako matku tak aj otca, ale tak, aby nie dieťa malo dva domovy a muselo sa sťahovať od jedného rodiča k druhému, ale aby zostalo v prostredí, v ktorom žije, aby sme dieťaťu prenechali súčasný byt, aby mu ostala izba, prostredie, kamaráti, spolužiaci, ... a my, ako rodičia, by sme sa u dieťaťa po týždni striedali. Manželka s tým však nesúhlasí. Myslíte, že by toto mohol byť dobrý návrh na riešenie pre dieťa? Mohlo by to mať šancu na súde? Manželka pracuje na zmeny a aj tak by sa jej týždeň, keď má poobedné zmeny nemohla venovať a vtedy by som bol s ňou ja. Mám prácu, kde pracujem od 7.30 do 15.30 hod. a vedel by som sa dcérke plne venovať, čo som robil aj doteraz. Nemám problém s domácimi prácami a myslím, že by sme takto aspoň čiastočne eliminovali to negatívne, čo ju po rozvode čaká. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150127. Po smrti dcéry chcú starí rodičia urobiť z vnučky ich zosnulú dcéru – bez ohľadu na to, že má milujúceho otca. Manželka mala počas manželstva niekoľko intímnych známostí, pokiaľ som ja študoval a zároveň pracoval v pásovej výrobe. Nakoniec som sa o všetkom dozvedel a na moju žiadosť sme sa rozviedli. Súd, ako obyčajne, zveril dcérku matke. Tá pokračovala v svojom živote tak, že približne každé 2 mesiace mala novú známosť. Možno trpela nejakými problémami z detstva (raz mi prezradila, že ju v detstve až týrala matka, ktorej sa veľmi bála a ktorá sa liečila dvakrát na nervy). Po rozvode mala ex-manželka voči mne dlžoby, pretože ma poslala preč z bytu a následne si zobrala úver v domnení, že ma nebude musieť vyplatiť. Nakoniec ma však musela vyplatiť. Potom chcela, aby som sa k nej vrátil, s čím som nesúhlasil. Nakoniec si našla priateľa, s ktorým sa mala po piatich mesiacoch pohádať a rozísť. V onen večer bola mŕtva – pitevná správa potvrdila jednoznačne samovraždu. Nakoľko moja ex-manželka bola mŕtva, dcéra pripadla samozrejme mne. Aj keď to znie morbídne, tak som sa aj potešil, lebo súdom som mal dovtedy stanovené, že ju môžem vidieť iba raz do týždňa v nedeľu od 10.00 do 16.00. Niekedy sa mi stalo, že som ju nevidel aj mesiac, lebo matka sa vyhovárala, že malá je chorá; že skrátka zabudla... atď. Dcérka však aj tak veľa času trávila u svojich starých rodičov (rodičov exmanželky). Tí ma požiadali, aby sa s ňou mohli naďalej stretávať. Najprv som na to pristal, lebo som si uvedomoval ich žiaľ. Avšak tak sa rodinu nedá mať, aby dcéra bola u svojich starých rodičov tak veľa času. Tak som im ju dával každú sobotu na 5 hodín bez mojej prítomnosti. Z týchto stretnutí ale chodila dcéra dosť rozrušená. Dostal som podozrenie, že starí rodičia chcú spochybniť moju vraj zlú výchovu (čo v ich návrhu na stanovenie stretávania s maloletou aj viackrát prízvukovali), ako aj môj nový život s mojou priateľkou. Mám pocit, že v boji o vlastnú dcéru ťahám za kratší koniec, či som už súperil s jej matkou, alebo teraz zápasím so starými rodičmi. Prosím vás o nejakú pomoc. Ja viem, že je to dosť ošemetný, možno delikátny prípad, ale neviem skrátka chodiť do roboty, starať sa o dcéru a behať po súdoch s ex-svokrovcami. Marcel z Prešova Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150128. Testy DNA i súdne konanie potvrdili, že som otcom dieťaťa, aj matka to uznáva, napriek tomu je v rodnom liste zapísaný jej terajší priateľ a súčasná právna úprava mi nedáva možnosť tento stav zmeniť, Vážená poradňa Ligy otcov,mám 3 ročnú dcérku Terezku, moje otcovstvo bolo potvrdené testami DNA. O test som požiadal ja, lebo jej mama ma nechcela zapísať do rodného listu ako otca; momentálne je tam zapísaný jej terajší partner. Za 3 roky som ju videl iba 3 razy, nakoľko jej matka mi bráni v styku s dcérou, o ktorú som vždy mal a stále budem mať záujem. Od narodenia je celá vec na súde, ale neúspešne: hoci mám neustále záujem o svoju dcéru a hoci mi mimo pojednávania aj sama sudkyňa povedala, že je na mojej strane, súčasná legislatíva neumožňuje zmeniť situáciu tak, ako to požadujem. O dcérku sa teda nemôžem starať ani sa s ňou normálne vídať. Pojem "biologický otec" naše právo nepozná. Bez súhlasu matky mi naše zákony neumožňujú byť zapísaný ako otec na rodnom liste dieťaťa, a od toho sa odvíja celý problém. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150130. Aj keď precestujem tisíce kilometrov, syna mi nie je umožnené vidieť. Dobrý deň, osobne mám takisto problém vidieť nášho maloletého syna, nakoľko mi v tom bráni ex- manželka. Súdim sa skoro 6 rokov, mám platné rozhodnutia v môj prospech, ale žiaľbohu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia je na Slovensku nulová! Od roku 2006 som rozvedený a odvtedy som sa stále súdil s matkou nášho syna o možnosť stýkať sa s maloletým (6 rokov). Bol mi prisúdený styk so synom každý posledný víkend v mesiaci od piatku do nedele a 2 týždne cez prázdniny. Matka mi však stále bránila a bráni stýkať sa so synom – výhovorky typu: je chorý, má iný program... Už 2 roky žije v Plzni v ČR a stále mi bráni v styku s maloletým synom. Precestoval som tisíce kilometrov a syna som aj tak nevidel, alebo len na chvíľu a aj to mi povedal, že so mnou nechce byť a že mám dať peniaze a mám ísť preč. Podotýkam, že keď bol syn na Slovensku a bol u mňa na celý deň, mal som problém ho v určenom čase vrátiť matke, lebo nechcel odísť. To je asi zrejme dôvod, prečo sa matka nášho syna takto správa. Čo sa týka úradov na Slovensku je to horšie ako v banánovej republike. Mňa, ktorý bývam v dome s rodičmi a mám stálu prácu, tak ma stokrát preverujú z UPSVaR a matka, ktorá kradla a má dlhy v státisícoch, je sociálny prípad – to sa ani nedá vypovedať, o čom to je. Od r.2008 čakám na výkon súdneho rozhodnutia, ktoré jednoducho nemôžem vymôcť a na polícií som presedel celé dni, spolu so svedkami. Podotýkam, že keď som bol v Čechách na súde ohľadom zvýšenia výživného a sudkyni som rozpovedal celý prípad, povedala mi, že súdy na Slovensku nekonajú a že sa mám obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva. Keby bol taký prípad u nich, dávno by syna odobrali matke a zverili ho otcovi. Okresný súd v Prešove sa ma pýtal asi 3-krát v polročných intervaloch, či daný stav trvá a ja som dokladoval, že áno. Dnes je rok 2011 a ja stále nevidím syna a nemôžem s ním byť. Je to hrozné keď mi upierajú právo byť so svojím synom. Právnici ma stáli celý majetok a je to všetko k ničomu... Neexistujú žiadne páky, opatrenia, postihy za bránenie v styku a manipuláciu s deťmi proti druhému rodičovi. Cítim sa zúfalý a bezmocný – a štát sa buď prizerá alebo rovno vysmieva. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150131. Samko má osemnásť mesiacov a keď sa okolo 12:00h napapá, nasleduje spánok. Moja návšteva vždy začína tým, že mi matka odovzdá spiaceho syna. Keď sa Samko zobudí, zostáva nám do konca návštevy maximálne 20 min. Môj kontakt so synom mám veľmi obmedzený. Ako inak možno nazvať tie tri hodiny mesačne v čase od 12:30-14:00h? Podotýkam, že na nevhodnosť tohto času som upozorňoval aj na súde, nakoľko pracujem ako šéfkuchár a v tomto čase som pri výdaji obedov. Vždy si musím brať dovolenku a táto možnosť tiež nie je vždy umožnená. Matka sa vydala do vplyvnej lekárskej rodiny, ktorá ovplyvňuje súd. Po mojej sťažnosti na zaujatosť sudkyne, bol znovu súd, kde som bol už zastupovaný právnikom. Súd rozhodol v môj prospech, zvýšil počet hodín a zrušil nezmyselné návštevy na obecnom úrade, kde musím tráviť návštevy v prípade zlého počasia, pretože nemôžem so synom opustiť obec v ktorej žije s matkou. Súd sa konal 26. 10. 2010, po ktorom sa matka odvolala. Krajský súd v Žiline 1. 2. 2011 rozhodol ale ja až do dnes ( t.j. 26. 2. 2011) nemám rozhodnutie Krajského súdu. Jeho povinnosťou je poslať vyjadrenie v prípade maloletých do 10 dní. Mám možnosť sťažovať sa na postup súdu, čo mi môj právnik neodporúča, aby som si „nepokazil meno“ vzhľadom na predpoklad, že matka sa bude v budúcnosti znova odvolávať a Krajský súd sa bude opakovať. Vôbec netuším ako mám postupovať a či súd vôbec rozhodol v môj prospech . Zakročila lekárska lobby, na ktorej vplyv som sa už sťažoval v Ružomberku? Toto je naše nezávislé súdnictvo. Syna mám rád a nechcem sa s ním stretávať na obecnom úrade ako nejaký asociál, keď vlastním troj izbový byt a aj podľa kolíznej opatrovateľky má Samko u mňa vytvorené dobré podmienky. Keďže matka robí s pomocou známostí a súdov súdne prieťahy a ja ako otec nechcem prísť o syna musím požiadať o striedavú starostlivosť. Matka sa tomu bráni, pričom chce docieliť syndróm zavrhnutého rodiča. Miroslav G, Ružomberok Matka už zničila vzťahy medzi mnou a dvomi deťmi, teraz je na rade aj posledný syn. Bráni nášmu kontaktu, marí a kazí jeho radosť zo stretnutí so Dobrý deň, obraciam sa na vás s prosbou o pomoc ako postupovať voči ex-manželke, keď sústavne vymýšľa a snaží sa odvrátiť odo mňa deti. Rozvedený som skoro 2 roky a mám 3 deti (dcéra 19, synovia 15 a 12 rokov). Už ku mne chodí len ten najmladší, ale už aj na tom pracuje ex, aby nechodil. Mávam ho 1 víkend do mesiaca a mesiac cez prázdniny, ona však tvrdí, že sa syn ku mne bojí chodiť a že už ani nechce. Ja však viem, že je to len jej sebecká snaha o oddelenie nás. Keď je syn u mňa, tak je veselý a vymýšľame všeličo. Teraz som ho mal mať na narodeniny, ale ochorel. Tortu sme dali do mrazničky. Žiadal som od ex posunúť termín návštevy o týždeň – nesúhlasila. To som ho mal vážne driapať aj s horúčkami? Teraz ma ísť ku mne na mesiac. Na prázdniny máme naplánovanú stanovačku, ale asi budem musieť poňho prísť s policajnou hliadkou s tým, že ex-manželka marí úradné rozhodnutie. Ja totiž viem, že sa syn na mňa teší, ale bojí sa mamy, ktorá ho stále vypočúva, keď príde odo mňa, tak radšej chce mať pokoj. So synom sa však nedokážem spojiť, nakoľko mu dvíha ona telefón – vraj, keď ho platí, tak ho bude dvíhať. Na nete tak isto píše za neho. Nemám s ním absolútne žiaden kontakt. Úplne ho izoluje. Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150131. Sudkyňa ma bezdôvodne degradovala na druhotriedneho rodiča a vydala mňa i dieťa na milosť a nemilosť matke. Manželka odišla zo spoločnej domácnosti a odvtedy mi umožňovala iba minimálny kontakt s dcérou – sporadicky, len na chvíľu a v jej prítomnosti. Na prvom pojednávaní som žiadal striedavku, ale sudkyňa to hneď odmietla s tým, že dcéra je malá. Odročilo sa to, ale styk s dcérou ostal ako dovtedy – v priemere raz za 3 týždne, maximálne na hodinu. Nejaká detská psychologička manželke odporučila, že stretnutia majú byť len v prítomnosti matky, keďže vraj otec nedokáže vnímať požiadavky dieťaťa. Táto psychologička ma ani nevidela, no sudkyňa na základe toho tzv. posudku rozhodla, že to bude len v prítomnosti matky. Veril som, že ak aj budem súhlasiť, bude to iba dočasné rozhodnutie, do času rozvodu. Tak som pristal. Dohoda znela: každé dva týždne na 3 hodiny a každý utorok na hodinu, všetko doma u manželkiných rodičov a za jej prítomnosti. Manželkini príbuzní sa neustále do styku miešali, ba začali ma aj slovne napádať, spôsobovať konflikty. Žiaľ, rozvodový súd ponechal v platnosti predošlé rozhodnutie ohľadom starostlivosti, hoci som doložil vyjadrenie od tej istej psychologičky, že dieťa už zlepšilo komunikáciu a že môže byť so mnou samo aj na celý deň. Sudkyňa to však ignorovala s tvrdením, že musí uplynúť aspoň 6 – 9 mesiacov, aby u dieťaťa nastala zmena (u dvojročného!). Takisto sudkyňa nezobrala do úvahy ani nevhodný priebeh stretnutí. Snažil som sa aj o mediáciu, aj o ďalšie stretnutia, navrhoval som riešenia za prítomnosti soc. pracovníčok, no bývalá manželka takmer všetko odmietla. Od rozhodnutia súdu sa priebeh stretnutí ešte zostril, ešte viac začali vplývať na malú a zasahovať do priebehu stretnutia. Neviem, čo mám robiť, ako to zlepšiť. Poradíte mi? Prípad vedený v poradni Ligy Otcov pod spisovým číslom P1150135. Ex-manželka uniesla dcéru do Írska a právnička ex-manželky navrhuje, aby som dcéru videl 18 dní iba ak budem súhlasiť s týmto absurdným minimom dcéru Rozviedol som sa v roku v auguste 2009, no po rozvode som svoju dcéru Veroniku vídaval v podstate tak často, –ako len chcela, nakoľko bývala aj s jej matkou v našom spoločnom byte. Prispieval som jej značnou sumou cca 300 € za mesiac ešte asi rok, no keď som prestal prispievať, videl som svoju dcéru stále menej a menej. Súd mi určil výživné 80 €, ktoré posielam načas. Na Vianoce 2010 som dcéru videl naposledy: ex- manželka sa odsťahovala z bytu, začala sa skrývať a keďže som ju neustále hľadal, aj pomocou polície, rozhodla sa bez môjho vedomia odsťahovať do Írska. Nikto, ani polícia, ani sociálka, ani súd mi nepomohli k tomu, aby som dcéru do dnešného dňa videl. Na polícii mi bolo umožnené podať tzv. schválnosť (podal som ju 3x), ale vždy mi prišiel iba papier o tom, že mi polícia nemôže pomôcť, nakoľko matka s dcérou nie je na Slovensku. V januári 2011 som podal návrh na súd, na pojednávania však chodím len sám. Pomoc som hľadal aj na sociálke, ale bez výsledku: bolo spravené šetrenie ako u