Otvorený list na ODVOLANIE Oľgy Pietruchovej

Uz len to motto (Nikdy ma ako mladú pannu neobetovali bohom. Nikdy ma nemučili, nesúdili a neupálili ako bosorku. Nikdy ma zaživa nepochovali s manželom. Nikdy ma ako novorodenca neutopili v rieke Jang-c´-tiang. Nikdy ma babice v deviatich rokoch neobrezali. Nikdy ma neobliali kyselinou ani benzínom a nezapálili. Nikdy ma nikto nenútil vynosiť a porodiť plod znásilnenia. Nikdy som nevykrvácala po zásahu anjeličkárky. Nikdy ma neukameňovali kvôli predmanželskému styku. Nikdy ma nenútili predávať svoje telo. Nikdy mi neodrezali prsty kvôli nalakovaným nechtom. Nikdy ma nenútili chodiť zahalenú od hlavy po päty. Nikdy ma muž nezbil tak, že som musela prijímať potravu slamkou. Nikdy mi nebránili pracovať, vzdelávať sa, hovoriť na verejnosti, voliť a byť volená. Našťastie sa mi nikdy žiadna z týchto hrozných vecí nestala. Nestala, ale stať mohla. Z jediného dôvodu. Som žena.) hovori za vsetko. Ona je chora, fiktivne trpi za vsetko zlo, ktore sa nejakej zene moze prihodit. Nikdy sa jej nic nestalo, ale mohlo. No cista krava. Mna by mohlo zavalit v bani, mohol by ma zneuzivat nejaky knaz, mohla by matka srat na moju vychovu a tisic dalsich dementnych vymyslov a preto by som ako muz mal bojovat, aby zeny nemohli vychovavat svoje deti. Ako do pekla tu choru chuderu dostat z jej uradu?!