Otvorený list na ODVOLANIE Oľgy Pietruchovej

#680: - Re: Re: Re: Výber z Pastierského listu Konferencie biskupov Slovenska na prvú nedeľu adventnú 2013

Milá neveriaca...Vážim si Tvoju odpoveď, a som z nej nesmierne povzbudený.
Vieš....vyššie reakcie na moju reakciu (o zatrpknutosti...) sú tie "zatrpknuté tvrdohlavé a jednostranné postoje" o ktorých som písal. Ale to je aj o povahe človeka, a tieto reakcie vychádzajú veľmi veľa krát zo zranení ktoré títo ľudia prežili v živote. Po rôznych trápeniach v mojom živote som zistil, aj vďaka mojim dobrým priateľom...že všetci máme vnútorné zranenia, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú naše vonkajšie správanie. Môže to byť čokoľvek, zranenie z rozídenia sa s dievčaťom, nepochopenie zo strany otca alebo matky, zranenie z hádok, zranenie zo straty osobnosti.
A...veľakrát som nechápal keď za mnou prišiel kamarát celý nervózny a nepokojný, jedovatý a nedalo sa s ním normálne rozprávať. Alebo keď mi písal či sa nestretneve večer ale ja som mal veľa povinností, tak som napísal že nemôžem, a on sa urazil a niečo k tomu aj pripísal. Jednoducho som cítil že ako keby si na mne vybíjal zlosť. A vieš...nakoniec vysvitlo....že kamarát mal vtedy problémy, bol zranený a totálne znechutený z otcovských reakcii, ktoré muž v určitom veku od otca zažíva.
Alebo...mal som sa stretnúť s jednou kamarátkou, a veľmi som sa tešil na to stretko, a keď sme sa stretli jej reakcie boli také "otrávené" až nahnevané. A...nechcel som sa vyzvedať, tak som to nechal plávať, že ju to prejde....a nakoniec som sa o pár dní dozvedel....že jej otec je závislý na alkohole (čo som nevedel) a že majú z toho také a také trápenia.

Chcem Ti len povedať....že všetci sme naozaj pozraňovaný z rôznych vecí a každá takáto čudná, nevysvetliteľná reakcia človeka má svoj dôvod a pôvod. A nakoniec potom upadneme až do stavu....že sme zranení z toho...že iní sú zranený, pretože si ich zranenie prisvojíme...prenesieme na seba, predstavami že my zaň môžeme a potom sme len zbytočne vytočený alebo tiež nahnevaný a ani nevieme vlastne.....prečo.

Zažil som to tiež....veľakrát som bol nervózny, nepokojný, nahnevaný....ale nevedel som prečo, tak som začal hľadať koreň svojho hnevu, pretože ma to hnevalo....že vlastne ja nechcem byť taký. A vieš čo som zistil? Že....na jednej strane je tým dôvodom rozídenie sa s mojim dievčaťom, a na druhej strane...že sa na mňa preniesol hnev od iných ľudí s ktorými som sa stretol. A vieš čo sa stalo potom? Z toho vzťahu vzišiel pokoj....zmierili sme sa, a odpustili si a ona je šťastne vydatá :). A ten "prenesený hnev z reakcie iných ľudí....som sa snažil ignorovať....., keď niekto prišiel v takom stave zase za mnou....začal som uvažovať....že ten človek asi prežil niečo ťažké, že má nejaké trápenia a preto ku mne hovorí...podráždene, nahnevane. A preto ma to potom vnútorne už tak nerozladilo a ten hnev sa už na mňa nepreniesol....a konečne som našiel pokoj. Ba bol som schopný sa za toho človeka modliť aby mu Boh pomohol v trápeniach ktoré má, namiesto toho aby som sa na neho hneval. A to som tiež potom nechápal....a bol som z toho úplne mimo....že ako sa Boh stará. Ak sa naozaj zaujímame o veci, o pravdu, pokoj, lásku a odpustenie....Boh nám dá na to síl aby sme to vedeli prijímať a vnímať.

Ospravedlnte takú dlhú reakciu, ale...chcel som to napísať. A Vám milí reagujúci na moju reakciu....chcem len znovu popriať...Nech Vás Boh požehnáva, a daruje Vám pokoj, radosť, lásku do všetkých problémov a tápení ktoré zažívate :). Amen. Držte sa.