Hromadná pripomienka k návrhu mediálneho zákona

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predložilo dňa 7.10.2021 do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového mediálneho zákona, ktorý má nahradiť doterajší zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní.

Predložený návrh mediálneho zákona bez odôvodnenia zrušuje povinnosť dodržiavania kvót na slovenskú hudbu zo strany súkromnoprávnych vysielateľov od 1.4.2022.

V tejto hromadnej pripomienke preto žiadame, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prehodnotilo tento svoj zámer a ponechalo od 1.4. 2022 v platnosti súčasný právny režim, podľa ktorého majú rozhlasové stanice zákonom stanovené percento slovenskej hudby vo vysielaní, t.j. 25% pre súkromné rádiá a 35% pre rozhlasové okruhy RTVS.

Návrh Mediálneho zákona:     

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/559

Hromadnú pripomienku je možné podporiť najneskôr do 18.10.2021.

Bernáth Ľuboš, skladateľ a pedagóg

Buckingham Celeste, skladateľka, textárka a speváčka

Čekovská Ľubica, skladateľka

Čurný Juraj, hudobný dramaturg a publicista

Daniel Matej, skladateľ

Dudík Miroslav, skladateľ a upravovateľ ľudovej hudby

Godár Vladimír, skladateľ

Hammel Pavol, skladateľ a spevák

Jakabčic Matúš, skladateľ a inštrumentalista

Knechtová Katarína, skladateľka a speváčka

Kopina Rasťo skladateľ, textár a spevák skupiny Nocadeň

Lipa Peter, skladateľ a spevák

Nagy Peter, skladateľ, textár a spevák

Opatovský Robo, skladateľ a spevák

Papp Róbert, skladateľ a spevák

Sloboda Tomáš skladateľ, textár a spevák skupiny Le Payaco

Smatanová Zuzana, skladateľka, textárka a speváčka

Štofko Dominik, skladateľ a spevák skupiny King Shaolin

Štrasser Ján, textár, básnik a prekladateľ

*** Hromadná pripomienka k návrhu mediálneho zákona ***

Číslo legislatívneho procesu:     LP/2021/559

Rezortné číslo:            MK-374/2021-213/21126

Zákon o mdiálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách)

Žiadame, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prehodnotilo zámer zrušenia povinnosti dodržiavať kvóty na slovenskú hudbu zo strany súkromnoprávnych vysielateľov od 1.4.2022.a zahrnulo do návrhu mediálneho zákona súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej majú rozhlasové stanice zákonom stanovené percento slovenskej hudby vo vysielaní v rozsahu 25% pre súkromné rádiá (vysielatelia s licenciou) a 35% pre rozhlasové okruhy RTVS (vysielateľ na základe zákona).

Odôvodnenie:

Kvóty na slovenskú hudbu boli schválené Národnou radou Slovenskej republiky dňa 23.9.2015 vo forme vládneho návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a nadobudli účinnosť dňa 1.4.2016.

Nejde pri tom o žiadne slovenské špecifikum, kvóty na domácu hudbu má väčšina európskych krajín vrátane Holandska, Francúzska, Maďarska, ale napr. aj Kanady či Austrálie a ich hlavným cieľom je propagácia národnej alebo lokálne relevantnej hudby.

Príkladom iných zavedených kvót, ktoré splnili svoj predpokladaný účel, sú napr. kvóty na európske diela vo vysielaní televíznej programovej služby vo výške 10 % a v audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie vo výške 20 % podľa ustanovení §§ 25 a 27a zákona o vysielaní a retransmisii. V nadväznosti na toto opatrenie došlo k zvýšeniu produkcie audiovizuálnych diel a ich kvality, a následne tak k zmierneniu deformácie trhu a zvýšeniu rozmanitosti kultúrnych prejavov. V § 70 predkladaného návrhu mediálneho zákona dokonca MK SR navrhuje zvýšenie kvót v oblasti podpory európskych diel z 20% na 30% pre poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Zákonodarca zavedením kvót v roku 2016 rovnako sledoval legitímny cieľ – podporiť cirkuláciu hudby slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov na území Slovenskej republiky za účelom podpory slovenskej tvorby ako súčasti kultúrneho dedičstva, nevyhnutnosť ochrany a zveľaďovania ktorého zakotvuje aj Ústava SR v čl. 44 ods. 2.

Zavedeniu kvót predchádzali mnohé diskusie, z ktorých vyplynula potreba jeho zavedenia, okrem iného pre názory verejnosti na dostupnosť slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní. Dobový reprezentatívny prieskum agentúry FOCUS hovorí o tom, že až 65 % poslucháčov si prialo, aby v rádiu, ktoré najčastejšie počúvajú, zaznelo z 10 skladieb aspoň 5 slovenských. Podľa prieskumu z roku 2021 sa počet týchto poslucháčov zvýšil na 67%. Z dobových štatistík zároveň vyplývalo, že najhranejšie rádiá na Slovensku dosahovali v roku 2015 iba približne 10% podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní.

V roku 2021 je podľa dostupných štatistických údajov organizácie kolektívnej správy SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným diela) možné konštatovať naplnenie cieľov zákonnej úpravy kvót.

Podľa štatistík SOZA boli tantiémy rozdelené slovenským autorom za použitie hudby v rozhlasovom vysielaní v rokoch 2017-2019 priemerne o 26% vyššie ako v trojročnom období pred zavedením kvót.

Kvóty dali priestor v rozhlasovom vysielaní aj mnohým novým umelcom, ktorí sa v ňom ešte pred rokom 2016 neobjavovali. Kým v rokoch 2013-2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet stúpol priemerne o 29% na 2082 slovenských hudobných tvorcov.

Rovnako rástol aj celkový počet slovenských diel zaradených do rozhlasového vysielania. V období rokov 2013-2015 ich ročne vo vysielaní odznelo priemerne 1 015 307. Vďaka kvótam tento počet stúpol v troch nasledujúcich rokoch o 66% na priemernú ročnú úroveň 1 686 939 odvysielaných hudobných diel. V prípade súkromnoprávnych vysielateľov tento rast predstavoval takmer 120%.

Zákonná úprava kvót na slovenskú hudbu obstála aj pred Ústavným súdom SR, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 14.11.2018 nevyhovel návrhu generálneho prokurátora na ich zrušenie. Z odôvodnenia súdu okrem iného vyplýva, že:

„Záveru, že prostriedky zvolené zákonodarcom (t. j. hudobné kvóty na podporu domácej hudobnej produkcie) nie sú nerozumné, ale že ich, práve naopak, možno odôvodnene považovať za rozumné, nasvedčuje i to, že nejde o unikátne prostriedky špecifické len pre Slovenskú republiku, ale ide o prostriedky štandardne využívané zákonodarcami v iných štátoch Európskej únie (napr. Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko, Dánsko, Chorvátsko). Nadväzujúc na uvedené, o rozumnosti prostriedku zvoleného slovenským zákonodarcom svedčí, že hudobné kvóty stanovil na 25 %, a teda sa nepriklonil k horným hraniciam hudobných kvót vo viacerých iných štátoch Európskej únie, v ktorých táto horná hranica atakuje až 35 %, resp. 40%“

„Ústavný súd tak uzatvára, že prostriedky, ktoré v záujme podpory slovenských hudobných diel definovaných cez národné prvky štát zvolil vo vzťahu k súkromnoprávnym vysielateľom s licenciou, nie sú nerozumné ani svojvoľné a napadnutá právna úprava teda obstojí v teste racionality, a preto nie je v rozpore s čl. 35 ods. 1 ústavy.“

Je potrebné uviesť, že ponechanie kvóty len u verejnoprávneho vysielateľa v zmysle návrhu MKSR nedokáže naplniť stanovené ciele zákonodarcu s ohľadom na množstvo vysielateľov pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Navyše, zavedením takéhoto diskriminačného opatrenia by nastala situácia, že slovenské hudobné diela by boli vysielané prevažne len na verejnoprávnych rozhlasových okruhoch s relatívne špecifickým okruhom poslucháčov. Stanovený legitímny cieľ právnej úpravy by tak zostal nenaplnený.

Pandemická kríza ešte zvýraznila dôležitosť kvót v rozhlasovom vysielaní a ich ekonomickú hodnotu, keďže z dôvodu zákazu organizácie kultúrnych podujatí a hromadných akcií boli zdroje príjmov autorov hudobných diel a výkonných umelcov významne limitované. Tento stav z dôvodu rôznych reštrikcií kultúrnych podujatí a obmedzených maximálnych kapacít pre návštevníkov pretrváva dodnes, preto by bolo skôr namieste, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uvažovalo o navýšení kvót za účelom podpory slovenského hudobného priemyslu a nie navrhovalo ich zrušenie.

***Túto pripomienku považujeme za zásadnú. ***

V prípade, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvané nižšie uvedení zástupcovia verejnosti:

Matúš Jakabčic, Gorazdova 29, 81104, Bratislava, jakabcic@stonline.sk

Ľubomír Burgr, Fraňa Kráľa 23, 81105, Bratislava, burgr@skrat.info

Tomáš Mikš, Bosákova 3, 85104, Bratislava, t.miks@centrum.sk 

Matúš Jakabčic    Kontaktujte autora petície