ZASTAVME TARABOV MEGALOMANSKÝ PLÁN NA PODPOĽANÍ - HROMADNÁ PRIPOMIENKA
Pripomienky Jána Lašáka, majstra sveta v hokeji a dotknutého občana, Mgr. Michala Kiču, advokáta so zameraním na environmentálne právo, Ing. Karla Hirmana, experta na energetiku, PhDr. Jaroslava Naďa, bezpečnostného analytika, RNDr. Jaromíra Šíbla, environmentalistu a JUDr. Renáty Endrödyovej, advokátky a poslankyne Mestského zastupiteľstva Lučenec k Návrhu na určenie investičného projektu “Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec” za strategickú investíciu.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba navrhuje megalomanskú investíciu Prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorá zásadne ovplyvní život ľudí na Podpoľaní, ohrozia ich bývanie. Robí tak bez diskusie a plánuje vyhodiť 2,4 mld. eur.
Preto požadujeme stiahnutie návrhu. Potrebujeme Vašu podporu k hromadnej pripomienke, aby bol Taraba nútený s nami rokovať a zastavenie projektu dosiahli.
Termín je len do 10. 2. 2025 !
Nasleduje text pripomienok, s ktorými sa stotožňujete:
Pripomienky Jána Lašáka, majstra sveta v hokeji a dotknutého občana, Mgr. Michala Kiču, advokáta so zameraním na environmentálne právo, Ing. Karla Hirmana, experta na energetiku, PhDr. Jaroslava Naďa, bezpečnostného analytika, RNDr. Jaromíra Šíbla, environmentalistu a JUDr. Renáty Endrödyovej, advokátky a poslankyne Mestského zastupiteľstva Lučenec k Návrhu na určenie investičného projektu “Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec” za strategickú investíciu.
Dňa 4. februára 2025 bol zverejnený na skrátené medzirezortné pripomienkovanie nelegislatívny materiál predložený Ministerstvom životného prostredia SR “Návrh na určenie investičného projektu “Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec” za strategickú investíciu” (rezortné číslo 1736/2025-1.8.1), v legislatívnom procese LP/2025/33 a je dostupný na tomto odkaze: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33
(ďalej len “návrh osvedčenia” alebo “materiál”).
K návrhu osvedčenia v stanovenej lehote týmto podávame zásadné pripomienky a žiadame materiál ako celok stiahnuť.
- Pripomienka k procesnej stránke predloženia materiálu
Požadujeme nepokračovať v ďalšom schvaľovacom procese k tomuto materiálu a materiál ako celok stiahnuť.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Návrh osvedčenia bol predložený na skrátené medzirezortné pripomienkové konanie v trvaní iba 4 pracovné dni. Predkladateľ uvádza ako dôvod skráteného pripomienkového konania: ”hrozbu značných hospodárskych škôd”.
Podľa čl. 10 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky (schválené uznesením vlády SR č. 512 z 2001 v znení neskorších zmien a doplnení) je lehota na zaslanie stanoviska 10 pracovných dní od zverejnenia materiálu na portáli. Iba v prípadoch, “ak nastanú mimoriadne okolnosti (môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie úloh vyplývajúcich z prijatých záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii alebo ak sa materiál týka akcií na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, možno pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme.”
Žiaden z vyššie uvedených dôvodov sa nevzťahuje na návrh osvedčenia a teda na skrátenie pripomienkovacieho konania nie sú splnené žiadne zákonné dôvody. Navrhované zmeny nereflektujú na žiadne mimoriadne udalosti, neodvracajú hospodárske škody, ohrozenie základných ľudských práv, ohrozenie bezpečnosti. Tvrdenie navrhovateľa o hrozbe značných hospodárskych škôd je ničím nepodložené a účelové a napokon aj nelogické. Najmä s ohľadom na významné právotvorné účinky, ktoré vydanie osvedčenia o strategickej investícii zakladá, je skrátené pripomienkové konanie neakceptovateľné. Samotný navrhovateľ ráta v predloženom materiáli so sprevádzkovaním Prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec (PVE) až od roku 2035, preto sa skrátenie pripomienkového konania len na 4 pracovné dni javí ako účelové. O údajnej potrebe vybudovania PVE komunikuje predkladateľ od nástupu ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu viac ako rok, počas ktorej je v praktických krokoch nečinný, na druhej strane v tak zásadnej otázke s enormným dopadom na dotknutých obyvateľov v podstate tvrdí, že vykonanie riadneho pripomienkového konania v dĺžke 10 pracovných dní by už spôsobilo hospodárske škody. Skrátenie pripomienkového konania považujeme za motivované snahou čo najviac obmedziť diskusiu v tejto veci zo strany dotknutej a odbornej verejnosti.
Medzirezortné pripomienkové konanie by malo slúžiť aj na zabezpečenie participácie dotknutých skupín verejnosti. Skrátenie pripomienkovania je nielen neodôvodnené, ale v spojitosti s doterajšou nulovou komunikáciou predstavuje dramatické sťaženie možnosti verejnosti zúčastniť sa pripomienkovania návrhu osvedčenia, ktorá môže mať zásadné dopady na vec všeobecného spoločného záujmu - ochrany životného prostredia a vlastníckeho práva. V týchto záležitostiach je naviac participácia verejnosti osobitne chránená čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky, čo predkladateľ nerešpektuje.
Materiál ďalej nebol predložený na predbežné pripomienkové konanie, hoci táto povinnosť vyplýva pre predkladateľa z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení neskorších zmien a doplnkov. Predkladateľ tak odignoroval nasledujúce fázy schvaľovacieho procesu: 1. informácia o príprave materiálu, 2. vykonanie konzultácií s podnikateľskými subjektmi, 3. schválenie materiálu v rámci rezortu, ktorý ho predkladá, 4. predbežné pripomienkové konanie.
Uvedeným postupom predkladateľ zmaril účel predbežného pripomienkového konania. Predkladateľ v doložke vplyvov neuvádza žiadne dotknuté subjekty a ani podnikateľské subjekty, čo je preukázateľne nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, keďže v danej lokalite pôsobí niekoľko subjektov v oblasti agroturistiky. Rovnako nepriznáva vplyvy materiálu na životné prostredie. Uvedené svedčí o snahe predkladateľa vyhnúť sa vecnému dialógu so zainteresovanou verejnosťou, dotknutými podnikateľskými subjektmi, ako aj absencii štúdií a expertných podkladov, ktoré by boli predmetom posúdenia v predbežnom pripomienkovom konaní. Na ich podklade a ako aj podklade konzultácií so zainteresovanými subjektmi by sa mohlo preukázať alebo vyvrátiť, či je potrebné pristúpiť k schváleniu materiálu. Predkladateľ tak nie je schopný alebo ochotný vykonať.
- Svojvôľa, ignorovanie dotknutých obyvateľov, samospráv, expertov a participatívneho prístupu v príprave materiálu a jeho rozpor s Ústavou SR
Požadujeme zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu a jeho prípadné obnovenie len za podmienky plnohodnotného zapojenia dotknutých obyvateľov, expertnej diskusie, dotknutých samospráv v zmysle záväzných pravidiel vlády SR upravujúcich participatívny postup v príprave strategických materiálov a dodržania Ústavy SR.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Návrh materiálu, tak ako je predložený, nevychádza zo žiadneho strategického materiálu, napr. Vodný plán Slovenska, Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktoré boli spracované a schválené expertnými skupinami spolu s viac ako 200 členmi, ktorí reprezentovali všetky odborné, profesijné a záujmové skupiny dotknuté jednotlivými opatreniami navrhovanými v koncepcii. Aktualizácia koncepcie bol sa vykonáva a zatiaľ schválená nebola a napokon, s realizáciou tejto investície sa neráta ani v aktualizácii. Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 tvorilo v priebehu rokov 2020 - 2021 množstvo expertov a odborníkov z rôznych sektorov a rezortov, ktoré spolu takmer rok a pol diskutovali v rámci ôsmich expertných skupín a jednej pracovnej skupiny zriadenej ministrom životného prostredia. Rozhodnutie o aktualizácii dokumentu bez predchádzajúceho prerokovania a dokonca bez predchádzajúceho informovania Výboru pre implementáciu je možné vnímať ako porušenie princípov tvorby verejných politík, ktoré obsahuje Metodika a inštitucionálny rámec tvorby verejných stratégií (schválené uznesením vlády SR č. 197/2017).
V situácii, kedy predkladateľov zámer nevychádza zo žiadnych platných strategických dokumentov vlády SR, nepredchádzala mu žiadna vecná odborná diskusia, diskusia s dotknutými samosprávami a Banskobystrickým samosprávnym krajom, sa jedná zo strany predkladateľa o svojvoľný a vecne nijako neodôvodnený zámer ignorujúci participatívne postupy pri príprave strategického dokumentu, ktoré nevychádzajú zo žiadnych expertných stanovísk (žiadne neboli verejne prezentované).
Osobitne závažná je absencia expertného dialógu pri návrhoch na umožnenie obnovenia investícií do PVE Ipeľ (v pôvodne zvažovanej lokalite Ďubákovo). Zastavenie pokračovania v týchto investíciách bolo prerokované členmi expertných skupín a pracovnej skupiny a napokon bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania, výsledkom ktorého bolo odstránenie všetkých rozporov, výsledkom ktorej bolo schválenie Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030. V situácii absencie akejkoľvek relevantnej verejnej deklarovanej požiadavky na realizáciu strategickej investície a akékohoľvek jej vecného zdôvodnenia zo strany predkladateľa sa návrh materiálu v tejto časti javí ako svojvoľný, nepreskúmateľný a navrhovaný bez odborného základu.
Predloženie materiálu bez predchádzajúcej diskusie považujeme za rozporný aj postavením samospráv, ktoré je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky ako aj Európskou chartou miestnej samosprávy (ktorá pre SR nadobudla platnosť 1. júna 2000), a to najmä z hľadiska partnerského postavenia dotknutých samospráv a Bankobystrického samosprávneho kraja, ktoré o tejto investícii doteraz nemali žiadnu vedomosť.
Postup zvolený predkladateľom porušuje a ignoruje aj odporúčania Medzinárodnej komisia pre veľké priehrady, ktorej členom je aj Slovenská republiky, v zmysle ktorého, majú členské štáty všetky veľké projekty plánovať "s jasným súhlasom dotknutej verejnosti, dotknuté skupiny by mali byť zapojené už v počiatočných fázach, a to aj v prípade, že to (zatiaľ) nevyžadujú existujúce právne predpisy".
Navrhovaná investícia PVE Málinec je aj v priamom rozpore s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ktorý bol schválený vládou SR (uznesenie č. 394/1998 z 9. júna 1998), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 263/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj v znení zmien a doplnkov. Takýto postup je rozporný so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní ako aj zákonom č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Akákoľvek absencia diskusie s dotknutými vlastníkmi (odhadom sa jedná o stovky priamo zasiahnutých občanov), ktorí až do predloženia návrhu materiálu o tomto zámere nemali vedomosť, zasahuje do ich legitímnych očakávaní na ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a to s ohľadom na mimoriadne závažné dôsledky spojené s vydaním osvedčenia o strategickej investícii vyplývajúcimi z ustanovení zákona č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä inštitút predkupného práva, predbežnej držby a vyvlastnenia. Naviac sa skrátené pripomienkové konanie deje v čase nefunkčnosti informačného systému katastra nehnuteľností, čo vylučuje možnosť dotknutých obyvateľov vykonať úkony na ochranu ich vlastníckeho práva a preveriť si potenciálne dopady materiálu na ich Ústavou SR garantované práva.
- Porušenie predpisov v oblasti posudzovania investícií
Realizácia strategickej investície sa vykonáva v rozpore s právnymi predpismi na úseku posudzovania investícií, a preto požadujeme stiahnutie materiálu ako celku.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Rozhodnutiu o realizácie PVE Málinec musí predchádzať zabezpečenie prípravy štúdie uskutočniteľnosti, a to nielen vo vzťahu k samotným investíciám, ale aj rozhodnutiu pokračovať v projektovej príprave týchto investícií, keďže náklady na projektovú prípravu môžu presiahnuť 1 mil. eur. Odhadované náklady investície dosahujú 2,4 mld. eur.
V zmysle ustanovenia § 19a č. zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj uznesení vlády SR č. 649/2020 a č. 181/2022, je potrebné pre tento typ investícií vykonať posúdenie hodnoty za peniaze vo forme štúdie uskutočniteľnosti. Je zrejmé, že investícia sa vykoná z verejných prostriedkov a na príkaz subjektu verejnej správy, ktorým je Ministerstvo životného prostredia SR, resp. vláda SR.
Pri investícii sa očakávajú náklady rádovo v 2,4 mld. eur. Jej prínos a potreba realizácie týchto investícií, resp. pokračovaní v projektovej príprave, nebola potvrdená žiadnou odbornou štúdiou, ktorá by zhodnotila potrebu vynakladania enormných finančných prostriedkov na ich realizáciu, resp. zhodnotila by možné alternatívy dosiahnutia sledovaného cieľa, napr. v podobe tzv. batériového úložiska v inej lokalite.
O potrebe týchto investícií, resp. obnovenia ich projektovej prípravy sa po schválení Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 nevykonali žiadne odborné štúdie. Pritom na závere o ich nepotrebnosti sa zhodlo skoro 200 expertov participujúcich pri príprave Koncepcie, ktorá bola schválená bez akýchkoľvek rozporov.
Požadujeme predloženie odborných štúdií, analýz a kalkulácií, ktoré by preukázali návratnosť zamýšľaných investícií, vrátane návratnosti ich projektovej prípravy. V prípade absencií týchto podkladov sa jedná o maximálne neefektívne míňanie verejných prostriedkov, a to už aj na projektovú prípravu.
- Rozpor materiálu s právom EÚ a právnymi predpismi na úseku ochrany životného prostredia
Požadujeme nepokračovať v schvaľovacom procese k tomuto materiálu pre jeho rozpor so zákonom č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a právom EÚ.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Predkladateľ deklaruje, že materiál nebude mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Toto tvrdenie predkladateľa je nepravdivé, a to už len z hľadiska jeho rozporu s Koncepciou vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (ďalej len “Koncepcia”).
Navrhovaná investícia nezabzepečuje preferenciu prírode blízkych opatrení na zadržanie vôd či preferenciu zelených, modrých a neštrukturálnych opatrení na ochranu pred povodňami. Zároveň je v rozpore so stále platnou Koncepciou (opatrenia v cieli 3.1. “štát nebude pokračovať v príprave a nebude investovať verejné prostriedky do vodného diela Slatinka a do PVE Ipeľ okrem vykonávania monitoringu;” Všetky tieto opatrenia boli v pôvodnom posúdení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (stanovisko č. 1797/2022-6.6/ed z 28. 1. 2022), hodnotené ako opatrenia s pozitívnym vplyvom na životné prostredie a aj na ich podklade bol strategický dokument odporučený na schválenie vo variante predloženom Ministerstvom životného prostredia SR, nakoľko je environmentálne prijateľný a realizovateľný.
Naviac, aktualizácia Koncepcie, hoci bola navrhovateľom predložená, zatiaľ nebola vládou SR schválená. Okrem toho je rozhdodnutie zo zisťovacieho konania k aktualizácii predmetom žaloby na Správnom súde v Bratislave a nebolo o nej doteraz rozhodnuté.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona o EIA je predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov dokument pre oblasti vodného hospodárstva aj životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe zákona. V zmysle § 4 ods. 2 rozhodne na základe zisťovacieho konania príslušný orgán o tom, že sa strategický dokument bude posudzovať aj v prípade malej zmeny strategického dokumentu uvedeného v odseku 1. Podľa § 4 ods. 3 zákona o EIA je predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území.
V zmysle § 15 ods. 1 až 3 zákona EIA, ak ide o prípravu a schvaľovanie strategického dokumentu, musí sa prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu. Schvaľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu podľa § 12 alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa § 17 ods. 14 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania. Strategický dokument, ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, môže schvaľujúci orgán schváliť, len ak sa na základe výsledkov posudzovania vplyvov preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu takého územia z hľadiska cieľov jeho ochrany, ak odsek 4 neustanovuje inak.
V pôvodnom záverečnom stanovisku je zhodnotený každý cieľ koncepcie zvlášť, a od obsahu cieľa sa potom odvíja aj hodnotenie vplyvov (pozitívne, negatívne atď.). Okrem toho, že aktualizácia koncepcie mala byť bezpochyby predmetom minimálne zisťovacieho konania v zmysle § 4 ods. 2 resp. § 7 ods. 1 zákona o EIA ako zmena strategického dokumentu s celoštátnym dosahom, posúdenie zmeny malo byť aj z dôvodu zásadných obsahových zmien navrhovaných v aktualizácii.
Zároveň bolo v rámci strategického hodnotenia urobené aj hodnotenie vplyvov Koncepcie vodnej politiky na územia sústavy chránených území, pričom boli indikované prevažne pozitívne vplyvy.
Explicitne sa opatrenie k cieľu 3.1. týkajúce sa Vodnej nádrže Ipeľ hodnotí ako pozitívne, “vzhľadom na potrebu doplnenia území Natura 2000 a ich prírodné hodnoty”, pričom “Opatrenie teda prispeje aj k plneniu záväzkov SR v oblasti implementácie smernice o biotopoch.”
Navrhovaná investícia by mala bezpochyby priamy a negatívny vplyv na toto opatrenie.
Postupom predkladateľa sa nezvratne porušujú aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce aj zo Smernice č. 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie
Vypracovanie a schválenie Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 je kľúčovým opatrením a míľnikom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, osobitne v Komponentu 5 - Adaptácia na zmenu klímy. Obsah jednotlivých komponentov a ciele reforiem nie je možné meniť jednostranne. Príloha k návrhu Vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) (ST 10156/21 INIT; ST 10156/21 AAD 1) o schválení posúdenia plány obnovy a odolnosti Slovenska uvádza, že cieľom komponentu 5 “Adaptácia na zmenu klímy” je “zvýšiť odolnosť ekosystémov i ľudských sídiel voči negatívnym prejavom zmeny klímy reformami systému manažmentu vôd, manažmentu krajiny, ochrany prírody a biodiverzity, uplatňovaním zelených prvkov v krajine a investíciami do vodozádržných opatrení a budovaním zelenej infraštruktúry, vrátane výsadby”.
Keďže navrhovaná investícia nerešpektuje Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030, investícia môže predstavovať zvrat od cieľov reforiem v Komponente 5, keďže sa prakticky úplne odkláňa od opatrení založených na preferencii prírode blízkych riešení na ochranu pred povodňami a zadržiavanie vody v krajine. Koncepcia naviac z vyššie uvedených dôvodov neobsahuje zoznam nových vodných nádrží, ktoré by sa mali budovať a naopak - výslovne uvádza, že sa zastavuje príprava troch veľkých priehrad, ktorých opodstatnenosť nebola jednoznačne preukázaná ani napriek desiatkam rokov prípravy.
Schválenie investície v rozpore s Koncepciou v tejto časti by predstavovalo zvrat v míľnikoch Plánu obnovy a odolnosti SR, čo dôsledkom môže byť pozastavenie ďalších platieb až do odstránenia porušenia, t. j. do navrátenia do pôvodného stavu.
Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 372 z 1. júna 2022) bola súčasťou opatrení preukazujúcich splnenie časti míľnika komponentu č. 5 Adaptácia na zmenu klímy (C5.M2) v rámci žiadosti o tretiu platbu, ktorú Slovensko podalo 25. 9. 2023. Po pozitívnom vyhodnotení zo strany Európskej komisie obdržala Slovenská republika platbu v plnej výške dňa 28. decembra 202. Vo vyhodnotení plnenia tohto míľnika (ktorý bol vyhodnotený ako “Satisfactorily fulfilled”) sa uvádza zoznam konkrétnych cieľov a opatrení, ktoré sa týkajú naplnenia cieľov reformy, najmä cieľa 1.1., 1.2. a 1.3., ako aj cieľa 6.2., pričom sa akcentuje práve dopad opatrení na zadržiavanie vody v krajine, revitalizácie vodných tokov a progresívnu protipovodňovú ochranu. Vo vyhodnotení komisia oceňuje, že boli predložené dve metodiky o postupoch revitalizácie vodných tokov so zohľadnením štandardov spracúvaných na európskej úrovni.
Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že Slovenská republika v oblasti napĺňania reforiem adaptácie na zmenu klímy smeruje k praktickému zvráteniu už naplnených míľnikov plánu obnovy a odolnosti, a to komponentu 5. Tieto reformy boli odpočtované ako splnené v žiadosti o tretiu platbu, ktorá bola potvrdená vykonávacím rozhodnutím Rady. Zvrat v naplnených reformách odpočtovaných ako míľniky plánu obnovy znamená, že členský štát neplní uspokojivo míľniky a ciele. Podľa čl. 24 ods. 3 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „nariadenie“) uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Komisia posúdi na predbežnom základe a bez zbytočného odkladu, či boli uspokojivo splnené príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1. Komisii môžu pomáhať experti. Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 5 dospeje k záveru, že míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1 neboli uspokojivo splnené, pozastaví sa platba celého finančného príspevku alebo jeho časti. Pozastavenie sa zruší len vtedy, ak dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov stanovených vo vykonávacom rozhodnutí Rady.
Finančné škody, ktoré tým vzniknú Slovenskej republike, budú plne na zodpovednosti predkladateľa a vlády Slovenskej republiky.
Projekt je problematický aj z hľadiska zásobovania obyvateľov Slovenska pitnou vodou. Vodárenská nádrž Málinec je totiž určená primárne na tento účel. Jej energetické využitie nie je síce a-priori vylúčené, ale dodržanie podmienok hygienických pásiem ochrany a hygienickej bezpečnosti samotnej nádrže, ak by mala slúžiť ako dolný stupeň prečerpávacej elektrárne, je ťažko realizovateľné, ak nie úplne vylúčené.
Zástupcovia verejnosti
V prípade, ak Ministerstvo životného prostredia SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou:
- Ján Lašák, majster sveta v hokeji, dotknutý občan,
J. A. Komenskeho 304/11, 962 33 Budča
- Mgr. Michal Kiča, advokát so zameraním na environmentálne právo,
Ševčenkova 31, 851 01 Bratislava
- PhDr. Jaroslav Naď, PhD., bezpečnostný analytik,
Pri akadémii 342/23, 925 23 Hrubá Borša
- Ing. Karel Hirman, expert na energetiku,
Slnečná 1684/29, 040 01 Košice
- RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., environmentalista,
Jána Stanislava 3091/15, 841 05 Bratislava,
JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka a poslankyňa Mestského zastupiteľstva Lučenec
Herza 1971/26, 984 01 Lučenec
Ján Lašák, Michal Kiča, Karel Hirman, Jaroslav Naď, Jaromír Šíbl, Renáta Endrödyová Kontaktujte autora petície