Petícia PROTI VZNIKU Technologickej linky na sanáciu haldy trosky
Kontaktujte autora petície Vysvetlenie k petícii.
2015-01-02 15:01:26ČO sa CHYSTÁ v ISTEBNOM? ČÍTAJTE a ZAUJMITE k tomu SVOJ POSTOJ
Následkom „Istebného“ už bolo dosť rodinných tragédii, kde aj v jednej rodine zomreli naši dedovia či otcovia a dopad na súčasnú generáciu je otázny.
V Istebnom chcú vytvoriť linku na dlhých cca 10 rokov, ktorá okrem emisií, prenosných vzduchom, bude aj hlučná. Linka má spracovávať haldy trosky. Halda je obrovitánskych rozmerov, nečudo, veď sa začala zbierať už v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Materiálu je tam až 4,4 milióna ton. Linka odseparuje z trosky kovové podiely a nežiadúce prímesi. Nežiadúce prímesi budú odvezené mimo areál. Podľa našich informácii ešte nikto nikdy na Slovensku neodstraňoval takú veľkú a takú starú skládku trosky, čiže nikto ani nevie, aký presný dopad to bude mať na životné prostredie.
V návrhu sa píše, že jedným z dôvodov vzniku linky získanie kovu, ktorý sa nachádza v
troske. Nachádza sa tam napríklad aj drahý chróm. V súčasnosti, keď na svete je kovov málo, bude
firme prinášať získaný kov z trosky nemalý ročný zisk. Najhoršie na tom je, že skládka ako stará environmentálna záťaž sa až tak nezmenší- akurát o vyťažený kov približne 200 tisíc ton kovu, ktorý sa dá krásne speňažiť. A nám ostatným ostane ako pamiatka navždy po činnosti firmy asi 3,9 milióna ton trosky plus približne 100 tisíc ton nebezpečného odpadu, na novej skládke, ktorú však nespresnili, kde bude situovaná a ako sa k nej pôjde.
A jedno z najhlavnejších rizík na tomto pláne je, že troska s jedmi bude v jemnejšej, až prašnej forme, čo znamená, že sa oveľa ľahšie rozptyľuje, vyluhuje a vstrebe do prostredia ako tá troska, ktorá ležala doposiaľ na skládke vo veľkých kusoch. Zarážajúce je to, že trosku s nebezpečnými látkami budú prevážať dvomi nákladnými autami, kto zaručí, či sa z áut nebude prášiť nebezpečný odpad popred naše záhrady a domy? Nik! Dokonca firma neuvádza ani trasu, kadiaľ tieto vozidlá denne cca 10 rokov budú prechádzať!
Asi 200 tisíc ton vytriedenej trosky má byť využité v stavebníctve. Je to uvedené v návrhu Technologickej linky na sanáciu haldy trosky z výroby ferozliatin, OFZ, a.s. Istebné, ktorá je v súčasnosti v štádiu posudzovania na životné prostredie na Ministerstve životného prostredia SR. Sú takéto stavebné materiály vôbec zdravé? Sú takto vysypané chodníky v lese či parkoviská zdravé? Takýmito stavebnými materiálmi sa skôr rizikové vplyvy nebezpečných látok rozšíria ešte viac po krajine. V zámere tvrdia, že ich činnosť sa nedotkne významných chránených území, čo nie je pravda. Už samotná rieka Orava je územie európskeho významu a bola zaradená medzi mokrade medzinárodného významu podľa Ramsarského dohovoru, podľa našich zákonov je to chránený areál.
V návrhu sa píše, že činnosť bude produkovať tuhé emisie vznikajúce predovšetkým pri drvení trosky a doprave, sľubujú, že ich budú eliminovať - existuje však 100% -ný filter? Nenatrpeli sme sa pre výrobu ferozliatín v Istebnom na Orave už za tie desaťročia dosť?
Pri svojej činnosti majú materiál kropiť vodou, je viac ako možné, že znečistená nebezpečná voda sa bude roztekať do okolia a zároveň je otázne, či nebude pri prevoze odkvapkávať aj z dvoch áut priamo na cestu? Zachytený prach z filtra bude uložený späť na úložisko. Kde a ako ho zabezpečia? Firma podľa všetkého chce len kov, ale jedy vznikajúce pri činnosti a zároveň aj ako odpad nerieši! O čo ide tejto firme????
V návrhu priznávajú aj nepriamy vplyv na pôdu, ktorý súvisí s prenosom znečistených látok. Na pôdu našu, kde sadíme zemiaky či mrkvu. Určite nechceme jesť vypestované plodiny v neľahkých oravských podmienkach s nebezpečnými látkami z prevádzky v Istebnom. A prečo, pre koho by to malo byť dobré? O tom, že firma bude produkovať hluk, ani nehovoríme. Na záver - urobte si názor o tomto zámere sami: Citujeme: „Prípadné ďalšie aktivity z pohľadu posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhujeme posunúť do etapy poprojektovej analýzy, so zameraním na zistenie reálnych hodnôt hluku a emisií stacionárnych zdrojov po realizácii navrhovanej činnosti (v rámci kolaudačného rozhodnutia), vrátane monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd dotknutého územia". Laicky povedané - až keď nám to odklepnete na úradoch, povieme reálne, aký dopad to bude mať. Ide tu o serióznosť firmy?
Ak sa nezomkneme proti tejto devastácii našej Oravy, stavba sa začne v júni 2015 a prevádzka v januári 2016. Firma by haldu mala spracovávať až do roku 2025. Po činnosti chcú uzavrieť skládku, kde by mali byť už len jedy a nepotrebný odpad, tentoraz však bez vzácneho kovu.
Orava je predurčená na rozvoj cestovného ruchu, rozvoj turizmu, má na to všetky prírodné danosti i predpoklady v kultúrnych hodnotách - nie nadarmo sa tu narodili najväčší spisovatelia a básnici Slovenska. Ich cit pre slovo vznikol práve vďaka oravskej prírode. Aj v súčasnosti sa má Orava čím pochváliť. Oravská priehrada, Oravský hrad, Pilsko, bohužiaľ Kubínska hoľa už nie je, čím bývala, keďže je vysypaná zelenou troskou...
Na Orave nemáme prakticky priemysel, ktorý by Oravcov uživil. Je tu vysoká nezamestnanosť, ktorá vyháňa otcov rodín za prácou do zahraničia. A tak má tento región využiť práve dary prírody, ktorých uchovávaním a rozvíjaním v podobe rozvoja cestovného ruchu môžeme zvýšiť zamestnanosť na Orave. 17 miest, ktoré chce firma vytvoriť pri spracovávaní trosky, nás z biedy nevytrhne. Práve naopak, regiónu v oblasti životného prostredie iba uškodí.
PRETO SME REZOLÚTNE PROTI VZNIKU Technologickej linky na sanáciu haldy trosky z výroby ferozliatin, OFZ, a.s. Istebné, čo VYJADRUJEME AJ TOUTO PETÍCIOU!
Alena Prečová