za slobodu a zodpovednosť v školách

Som presvedčený o tom, že postup smerom k centralizácii vzdelávania a školstva, na akejkoľvek úrovni, je kontraproduktívny a v konečnom dôsledku škodlivý pre kvalitu vzdelania. Na to sú dôkazy zo zahraničia. Človek však nemusí mať PhD na to, aby pochopil, že najkompetentnejšie názory na skvalitnenie vzdelávania majú tí, ktorí sú priamo zapojení do vyučovacieho procesu -- t.j. samotní učitelia. Čím vyššie sa o vzdelávaní a práci učiteľov rozhoduje, tým väčšie je nebezpečenstvo, že rozhodnutia nebudú reflektovať požiadavky praxe a odbornosti. To sa týka všetkých stupňov škôl. Vedia na ministerstve čo si myslia o rozdelení učiva po ročníkoch (na rozdiel od rozvrhnutia do stupňov) radoví učitelia? Koľko učiteľov si myslí, že prísnejšie monitorovanie rozvrhnutia učiva zlepší kvalitu vzdelávania na ich škole? Existujú takí? Pokiaľ autori navrhovaného štátneho vzdelávacieho programu nebudú rešpektovať názory odborníkov z praxe, odôvodnenosť a prospešnosť ich opatrení je pochybná. Rovnako tak ako aj celková filozofia zvyšujúcej sa centralizácie. V tomto sa vraciame pred rok 1989.