Hromadná pripomienka k BEZBARIÉROVOSTI - Zákon o výstavbe LP/2021/348

Do medzirezortného pripomienkového konania sa tento rok už druhýkrát dostal Zákon o výstavbe, tentokrát pod číslom LP/2021/348, ktorý opakovane zanedbáva oblasť bezbariérového riešenia stavieb. Nebezbariérovosť, ktorá v tejto krajine je, nás značne limituje, bezbariérovosť sa ťažko presadzuje, a ak prejde navrhovaná podoba zákona, tak si tento stav zabetónujeme na ďalšie desiatky rokov. Bariérové prostredie pritom vytvára ekonomické straty pre štát. 

Základné nedostatky zákona, ktoré žiadame odstrániť, sa dajú zhrnúť do týchto bodov:

1. Chýbajú kontrolné mechanizmy a to dostatočne zavčasu, k vytvoreniu ktorých nás zaväzuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podporujeme opatrenia jasne stanoviť zodpovednosť v jednotlivých štádiách projektu, od vydania stanoviska k stavebnému zámeru, cez projektovú dokumentáciu, až po užívanie stavby.
2. Nedostatočný počet stavieb, ktoré sú plne bezbariérové. Podporujeme opatrenia, ktoré nás priblížia k stavu, že každá stavba bude bezbariérová, tým, že sa budú vo v právnych predpisoch explicitne uvádzať stavby, ktoré nemusia byť bezbariérové a nie naopak. 
3. Nedostatočná úroveň vzdelávania odborníkov. Podporujeme opatrenia, ktoré zavedú certifikáciu bezbariérovosti.
4. Nedostatočná požiadavka na bezbariérovosť po celú dobu životnosti stavby. Podporujeme opatrenia, ktoré zabezpečia, že za bezbariérovosť budú zodpovední nielen projektanti, stavebníci, stavební inšpektori a pod., ale aj vlastníci stavieb.
5. Nedostatočné sankčné mechanizmy. Podporujeme opatrenia, ktoré prinesú účinné a cielené sankčné mechanizmy.

Iniciátori hromadnej pripomienky:

1. Silvia Shahzad, Nitrianske Pravno, aktivistka v téme bezbariérovosti
2. Marek Machata, Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR, Bratislava
3. Boris Klohna, ZOM Prešov, Prešov 
4. Jana Dobšovičová Černáková, Liga proti reumatizmu, Piešťany
5. Dagmar Kozáková, Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach, Košice 
6. Radoslav Herda, SLOVENSKÝ PACIENT, Bratislava 
7. Andrea Madunová, Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, Bratislava 

V prípade, že hromadná pripomienka nebude akceptovaná, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti:

1. Silvia Shahzad, Štúrova 643/34, 972 13  Nitrianske Pravno, tel. 0905 209 615
2. Tibor Köböl, Tománkova 3460/5, 841 05  Bratislava, kobol(zavináč)omdvsr(bodka)sk

Pripomienky:

1)

Všeobecná pripomienka k návrhu zákona 1

Chýbajúce účinné kontrolné a sankčné systémy súčasnej stavebnej legislatívy nenapomáhajú dodržiavať zásady prístupnosti. Preto vnímame navrhovaný zákon o výstavbe, ako aj súvisiace právne predpisy, ako šancu na zadefinovanie zodpovednosti štátu za dodržiavanie zásad prístupnosti a na garantovanie tohto záväzku vyplývajúceho z medzinárodných zmlúv.Absencia kontrolných mechanizmov v súčasne platnej legislatíve stále umožňuje kolaudáciu neprístupných nových a rekonštruovaných stavieb. Chýbajúce sankcie zároveň nijako nemotivujú na dodatočné odstránenie bariér. Stavebná legislatíva minimálne 35 rokov upravuje podmienky bezbariérovosti a nedosiahli sme za tie roky zásadné zmeny v ich dodržiavaní. Od prijatia vyhlášky Štátnej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj č. 53/1985 Zb. o všeobecných technických požiadavkách zabezpečujúcich užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a nasledujúcich ďalších legislatívnych dokumentov[1] sa spoliehalo na uvedomelosť a prirodzenú zodpovednosť kompetentných. Dlhodobá negatívna skúsenosť je dostatočným dôkazom, že je čas zvoliť si inú stratégiu na dodržiavanie predpisov.Očakávame, že nová právna úprava bude garantovať dodržiavanie všetkých v zákone a v príslušných predpisoch zadefinovaných zásad prístupnosti a pri ich nerešpektovaní umožní identifikovať zodpovednú osobu (či už fyzickú alebo právnickú) a vyvodenie zodpovednosti. Zároveň, že neumožní odovzdať do užívania žiadnu stavbu, ktorá je zásadným spôsobom v rozpore so zadefinovanými zásadami prístupnosti bez zjednania nápravy.

[1] Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

2)

Všeobecná pripomienka k zákonu o výstavbe 2

Podobne ako v programovom období 2014 - 2020 bude v zmysle Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 kontrolované dodržiavanie povinností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane zabezpečenia prístupnosti v súlade s jeho článkom 9 Prístupnosť. Horizontálne princípy pre oblasť základných práv, nediskriminácie a ochrany osôb so zdravotným postihnutím budú aj v nasledujúcom programovom období 2021 – 2027 implementované ako diskvalifikačné kritérium na všetky investičné projekty, čo znamená, že všetky oprávnené operácie budú musieť v rámci procesu prípravy, realizácie a kontroly vykazovať súlad s Chartou EÚ a Dohovorom OSN.  Na základe existujúcich skúseností z aktuálne dobiehajúceho programového obdobia 2014 – 2020 konštatujeme, že v praxi bolo vo viacerých prípadoch vydané stavebné povolenie aj na stavby, ktoré boli bariérové, a to napriek existujúcej stavebnej legislatíve. Táto skutočnosť ohrozuje a neprimerane predlžuje schopnosť čerpania Eurofondov, môže tiež spôsobiť finančné škody. Je preto nevyhnutné zaviesť kontrolu  dodržiavania požiadaviek bezbariérového užívania stavieb už v procese stavebného konania v rámci pripomienkovaného návrhu zákona o výstavbe a tak kontrolu uvedeného diskvalifikačného kritéria zásadne zjednoduší a skráti. 

zdroj: https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/hp-v-novom-po-2021-2027/

3)

§ 2

Žiadame do § 2 zaradiť aj pojem „bezbariérové užívanie" nasledovne: „Bezbariérové užívanie je pojem, ktorý sa vzťahuje na navrhovanie, výstavbu a prevádzkovanie stavby počas jej životnosti tak, aby ju mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu; „bezbariérové užívanie" nevylučuje asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné. Pri navrhovaní stavby sa odporúča použiť metódu „univerzálne navrhovanie"."

Odôvodnenie: V praxi sa bezbariérové navrhovanie často nesprávne interpretuje ako navrhovanie pre ľudí na vozíku, preto je potrebné tento pojem jasne zadefinovať – použili sme čiastočne upravenú definíciu univerzálneho navrhovania z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V kontexte Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj iných medzinárodných dokumentov, sa bezbariérovosť prostredia vníma ako nástroj inklúzie rôznych skupín obyvateľstva.  Bezbariérové prostredie má zvýšiť kvalitu prostredia bez architektonických bariér pre rôzne skupiny užívateľov napríklad aj pre rodičov s malými deťmi, pre seniorov, pre ľudí s úrazmi alebo rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, pre prevádzkovateľov budov,  pre cestujúcich s rozmernou batožinou a podobne. Vo svete a v Európskej únii a ich dokumentoch sa tvorba bezbariérového prostredia označuje pojmami „univerzálne navrhovanie" alebo „navrhovanie pre všetkých". 

4)

Z novej podoby návrhu zákona vypadol § 4 ods. 4, ktorý bol: „Úrad je orgánom štátneho stavebného dohľadu a orgánom štátneho dozoru v energetickej certifikácii" a ktorý sme  žiadali doplniť nasledovne: „(4) Úrad je orgánom štátneho stavebného dohľadu a orgánom štátneho dozoru v energetickej certifikácii a certifikácii bezbariérového užívania stavieb."

Odôvodnenie: Energetická certifikácia stavieb a splnenie požiadaviek bezbariérového užívania stavieb sú veľmi podobné opatrenia, ktoré sú vykonávané vo verejnom záujme. Nakoniec sa to uvádza aj v odseku  6 písm. b) – „úrad" nariaďuje opatrenia na stavbách vo verejnom záujme. Ak máme zavedenú certifikáciu budov v záujme ochrany prírody a riešenia klimatických dopadov, musíme zaviesť aj  certifikáciu stavieb z hľadiska bezbariérovej prístupnosti a univerzálneho navrhovania v záujme dodržiavania ľudských práv (konkrétne Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím - DPOZP) ako aj sociálnej udržateľnosti a riešenia negatívnych dopadov starnutia populácie na ekonomickú udržateľnosť sociálneho systému. Bariérové prostredie vytvára pre štát ekonomické straty, o čom bolo publikovaných viacero štúdií. Povinnosť štátu zaviesť kontrolné mechanizmy na dodržiavanie požiadaviek prístupnosti priamo vyplýva z ratifikovaného DPOZP podľa článku 9 bodu 2, písmena a) kde je uvedené:  „2. Zmluvné strany prijmú aj príslušné opatrenia… a) na vypracovanie, vyhlásenie a kontrolu dodržiavania minimálnych noriem a pravidiel na zabezpečenie prístupnosti zariadení a služieb dostupných alebo poskytovaných verejnosti;"

5)

Z novej podoby návrhu zákona vypadol § 4 ods. 6 písmeno f), ktorý znel: „vykonáva štátny dozor v energetickej certifikácii." a žiadali sme ho doplniť nasledovne: „f) vykonáva štátny dozor v energetickej certifikácii a certifikácii bezbariérového užívania stavieb"

Odôvodnenie: Certifikácia bezbariérového užívania stavieb sa môže vykonávať na základe aktuálne vydaných technických noriem, našu legislatívu je potrebné s nimi harmonizovať: > EN 17210:2021 Accessibility and usability of the built environment - Functional requirements; > FprCEN/TR 17621 Accessibility and usability of the built environment - Technical performance criteria and specifications; > FprCEN/TR 17621 Accessibility and usability of the built environment - Conformity assessment. V norme „Conformity assessment" – "posudzovanie zhody" je uvedený postup, ako sa posudzuje zhoda pri kontrole dodržiavania požiadaviek bezbariérového užívania stavieb s legislatívnymi ustanoveniami vo všetkých fázach stavebného procesu – pri príprave projektovej dokumentácie, pri výstavbe, pri kolaudácii, ako aj pri obsadení budovy užívateľmi (POE). Bezbariérovosť musí byť už skontrolovaná vo fáze vydávania záväzného stanoviska k stavebnému zámeru jednoduchej stavby alebo vo fáze vydávania overeného projektu stavby, inak to nie je efektívne. Odstránenie nedostatkov až po kolaudácii stavby je už vlastne debariérizácia stavby, kedy sa dajú urobiť len primerané úpravy, ktoré často nie sú optimálne. Potrebné je však stanoviť, kto bude vykonávať „posudzovanie zhody" pri kontrole stavebného zámeru alebo projektu stavby a pri „uvádzaní stavebného výrobku" na trh – existuje niekoľko možností:

1. novovzniknutý Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR bude mať na posudzovanie zhody s legislatívou svojich vyškolených ľudí a stavebných inšpektorov,
2. stavebník priloží k stavebnému konaniu a ku kolaudácii stavby certifikát vystavený odborne spôsobilou osobou – museli by byť pre tento účel vyškolené osoby, podobne ako pri vydávaní energetických certifikátov. Na Fakulte architektúry a dizajnu môžu byť vyškolení odborníci na posudzovanie zhody (fyzické osoby) a na poskytovanie odborných konzultácií pri výstavbe a debariérizácií stavieb.

Naviac pri kolaudácii stavby môže aj stavebný inšpektor skúmať dodržanie základných požiadaviek na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie stavby, čo sme premietli do § 58 „Oprávnenia stavebného inšpektora".

6) 

Z novej podoby návrhu zákona vypadol § 6 ods. 3, ktorý znel: „Stavba musí byť naprojektovaná a zhotovená tak, aby po celý čas životného cyklu zodpovedala základným požiadavkám na stavby a všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu" žiadame doplniť nasledovne: „(3) Stavba musí byť naprojektovaná a zhotovená tak, aby po celý čas životného cyklu zodpovedala základným požiadavkám na stavby [1] vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu." 

Odkaz na [1] Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu - Príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011).

Odôvodnenie: V aktuálne platnom stavebnom zákone je osobitný paragraf § 43d, ktorý ukladá naplnenie Základných požiadaviek na stavby. V novo navrhovanom zákone tento paragraf vypadol a tiež chýba odkaz na osobitné európske nariadenie. Pre nás je relevantné, že v tomto nariadení je zaradená bezbariérovosť stavby medzi Základné požiadavky na stavby v prílohe 1 bode 4, kde je uvedené: „Stavby musia pri bežnej údržbe spĺňať nasledujúce základné požiadavky na stavby počas ekonomicky primeraného obdobia životnosti: Bezpečnosť a prístupnosť pri používaní Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby neboli zdrojom neprijateľného rizika nehôd alebo poškodenia počas užívania alebo takých udalostí, ako je pošmyknutie, pád, nárazy, vznietenie, usmrtenie elektrickým prúdom, poranenie pri výbuchu a vlámania. Konkrétne sa pri navrhovaní a zhotovovaní stavieb musí zohľadniť prístupnosť a používanie pre osoby so zdravotným postihnutím."Každá stavba teda musí spĺňať požiadavku bezpečnosti a prístupnosti, zákon musí však zaviesť účinný mechanizmus na kontrolu a dodržiavanie týchto požiadaviek. 

7)

§ 9  ods. 2

Text ods. 2 „(2) Stavba musí byť navrhnutá a zhotovená zo stavebných výrobkov vhodných na zamýšľané použitie a ak ide o budovu, musí spĺňať aj požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, požiadavky na ochranu vnútorného prostredia pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia budov, požiadavky na ochranu pred ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením[16] a stavebnotechnické a prevádzkové požiadavky na bezbariérové užívanie. Požiadavka podľa prvej vety sa nevzťahuje na použitie tradičných materiálov a postupov pri obnove národnej kultúrnej pamiatky." navrhujeme zmeniť nasledovne: „(2) Stavba musí byť navrhnutá a zhotovená zo stavebných výrobkov vhodných na zamýšľané použitie, musí spĺňať stavebnotechnické a prevádzkové požiadavky na bezbariérové užívanie a ak ide o budovu, musí spĺňať aj požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, požiadavky na ochranu vnútorného prostredia pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia budov a požiadavky na ochranu pred ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením[16]. Požiadavka podľa prvej vety sa nevzťahuje na použitie tradičných materiálov a postupov pri obnove národnej kultúrnej pamiatky."

[16] Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 98/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obmedzovaní ožiarenia pracovníkov a obyvateľov z prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia.

Odôvodnenie: Bezbariérové užívanie sa nevzťahuje iba na budovy, ale aj na verejné priestory a inžinierske stavby – v tomto ponímaní je veta v bode 2 zle sformulovaná. Veta sa musí preformulovať tak, aby bolo jasné, že bezbariérovosť sa vzťahuje na všetky stavby – vrátane špeciálnych / vyhradených stavieb, lebo aj tam môžu byť zamestnancami osoby so zdravotným postihnutím. Nikto nemôže zamietnuť prijať osobu so zdravotným postihnutím do zamestnania, bola by to diskriminácia (aj u vojakov a hasičov môže pracovať človek so zdravotným postihnutím napríklad v podateľni, alebo bude telefonista v ústredni, rovnako môže vojak alebo hasič nadobudnúť postihnutie pri výkone povolania, tak potom dostane z práce výpoveď?) 

8)

§ 24 ods. 1

Text ods. 1 „Zhotoviteľ stavby zodpovedá stavebníkovi, že uskutočnené stavebné práce sú v súlade s overeným projektom stavby a že stavba zodpovedá základným požiadavkám na stavby a všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu." Text žiadame zmeniť takto: „(1) Zhotoviteľ stavby zodpovedá stavebníkovi, že uskutočnené stavebné práce sú v súlade s overeným projektom stavby."

Odôvodnenie: Tu sa domnievame, že podľa tejto formulácie je zhotoviteľ zodpovedný stavebníkovi úplne za všetko – lebo podľa tohto ustanovenia zodpovedá za dodržanie základných požiadaviek na stavby. Napríklad ak stavba spadne, bude zodpovedný zhotoviteľ, že nedodržal základnú požiadavku na stavby č. 1 Mechanická odolnosť a stabilita – a to aj napriek tomu, že stavia podľa overeného projektu stavby. Podobne, ak sa na stavbe zistí nejaká bariéra, alebo niekto príde k úrazu, bude za to zodpovedný zhotoviteľ stavby, lebo nedodržal základnú požiadavku na stavby č. 4. Bezpečnosť a prístupnosť pri používaní. Podľa nášho názoru, by mal niesť za toto všetko zodpovednosť projektant stavby – preto zodpovednosť treba upraviť v § 25 Projektant. 

9)

§ 25 ods. 6 písmeno c) 

„(6) Projektant je povinný: c) navrhnúť stavbu tak, aby bola po celý čas svojho životného cyklu v súlade so základnými požiadavkami na stavby a so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, a v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia ľudí," Text písm. c) navrhujeme zmeniť nasledovne: „c)navrhnúť stavbu tak, aby bola v súlade so základnými požiadavkami na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, a v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia ľudí,"

Odôvodnenie: Je nereálne, že by dokázal projektant zabezpečiť, aby bola stavba po celý čas svojho životného cyklu v súlade s nejakými požiadavkami! Po kolaudácii preberá zodpovednosť za stavbu vlastník stavby (§31) a za všetky ďalšie budúce zásahy na stavbe už predsa nemôže zodpovedať projektant! Projektant má byť zodpovedný za to, že navrhol stavbu správne a aj ju doviedol ako autorský dozor ku kolaudácii tak, aby bola v súlade so základnými požiadavkami na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie. 

10)

§ 31 ods. 1 

Povinnosti vlastníka stavby, text ods. 1 „(1) Vlastník stavby je povinný trvalo udržiavať stavbu podľa prevádzkovej dokumentácie tak, aby bola po celý čas prevádzky v súlade so základnými požiadavkami na stavby a s technickými a prevádzkovými predpismi, ktoré sa vzťahujú na jej prevádzku." Navrhujeme doplniť text takto: „(1) Vlastník stavby je povinný trvalo udržiavať stavbu podľa prevádzkovej dokumentácie tak, aby bola po celý čas prevádzky v súlade so základnými požiadavkami na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a s technickými a prevádzkovými predpismi, ktoré sa vzťahujú na jej prevádzku."

Odôvodnenie: Po kolaudácii stavby musí byť vlastník stavby zodpovedný aj za to, že sa stavba bude počas svojej životnosti dať bezbariérovo užívať. Napríklad z bezbariérovej toalety si neurobí sklad, ako sa to v praxi často stáva, alebo si neuzamkne výťah len pre svoje potreby, a verejnosť ho nebude môcť používať.

11)

§ 32 ods. 6   

Text ods. 6 „Dotknutým orgánom je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujem podľa osobitného predpisu,[35]..." Navrhujeme doplniť odkaz na osobitný predpis aj o ratifikované medzinárodné zmluvy. 

Odôvodnenie: Správny orgán by mal chrániť aj verejný záujem podľa ratifikovaných medzinárodných zmlúv - Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo Dohovor o ochrane svetového a kultúrneho dedičstva. 

12)

§ 42

Postup overovania projektu stavby považujeme len za formálny a teda za absolútne nedostatočný, žiadame uvedené ustanovenie kompletne prepracovať.

Odôvodnenie: Posudzovať a zisťovať až v priebehu kolaudácie stavby, či stavba vyhovuje požiadavkám na bezbariérové užívanie, ak je určená na všeobecné užívanie alebo ak ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť (§ 44 ods. 4 písm. g) zákona), považujeme za oneskorené a preto za nedostatočné, pretože prípadné chyby sa zistia až na dokončenej stavbe a v tom lepšom prípade ich bude možné odstrániť len s určitými problémami a často len za cenu kompromisných riešení. K návrhu textu uvedeného ustanovenia máme preto nasledovné pripomienky:  

Ods. 1 a 2; projektant si vlastne môže sám určiť, kto jeho projekt stavby overí, s čím zásadne nesúhlasíme; žiadame, aby projekt overoval vždy pracovník úradu pre územné plánovanie a výstavbu a pokiaľ ide o stavbu, ktorá je určená na všeobecné užívanie alebo ak ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť, projekt by mala overovať odborne spôsobilá osoba s príslušným certifikátom, preukazujúcim znalosť problematiky požiadaviek na bezbariérové navrhovanie a užívanie stavieb   

Ods. 3; navrhuje sa formálne overenie projektu, čo považujeme za nedostatočné; v prípade stavieb, ktoré sú určené na všeobecné užívanie alebo ak ide o budovy, ktoré bude navštevovať verejnosť, žiadame aby súčasťou overenia projektu bolo i overenie bezbariérového užívania stavby alebo budovy príslušným odborníkom. 

13)

§ 44 ods. 4 písmeno g)

„(4) Stavebný úrad v rámci kolaudačnej obhliadky stavby zisťuje, či  g)  stavba vyhovuje požiadavkám na bezbariérové užívanie, ak je určená na všeobecné užívanie alebo ak ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť," Navrhujeme text zmeniť takto: „g) stavba vyhovuje požiadavkám na bezbariérové užívanie,"

Odôvodnenie: Text je sformulovaný nesprávne -  lebo každá stavba má byť bezbariérovo užívateľná – žiadne „ak" tam nemá byť a ak existuje nejaká stavba, ktorá nemusí byť bezbariérová, tak sa to uvedie vo vyhláške o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a na bezbariérové užívanie stavieb. Napríklad, ak sa nedodrží bezbariérovosť stavby v projekte IROP, musí sa projekt vylúčiť už pri žiadosti o nenávratný finančný príspevok na základe nariadenia EU - Horizontálneho princípu „Nediskriminácia". Podľa EU musí byť úplne každá stavba bezbariérová, aj napríklad dopravný alebo železničný tunel, lebo tam môže dôjsť k havárií a všetci ľudia, aj tí so zdravotným postihnutím, musia vedieť uniknúť, aby nezhoreli. A ako už sme uvádzali, všade môže pracovať aj človek so zdravotným postihnutím – aj toto má garantované Dohovorom. Tak nerozumieme, prečo sa u nás stále hľadajú nejaké „AK".

14)

§ 58 ods. 1 

Opatrenia stavebného úradu„(1) Ak stavebný inšpektor pri výkone štátneho stavebného dohľadu  zistil, že na stavbe sa uskutočňujú nepovolené stavebné práce vedúce k takej podstatnej odchýlke od overeného projektu stavby, ktorá je zmenou stavby, alebo zistil neodstrániteľnú konštrukčnú chybu na nosnej konštrukcii stavby, ktorá vznikla pri zhotovovaní stavby nariadi prerušiť stavebné práce. O zistenej skutočnosti spíše zápisnicu, ktorú je povinný vložiť do elektronického informačného systému." Navrhujeme doplniť text takto: „(1)Ak stavebný inšpektor pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistil, že na stavbe sa uskutočňujú nepovolené stavebné práce vedúce k takej podstatnej odchýlke od overeného projektu stavby, ktorá je zmenou stavby, alebo zistil neodstrániteľnú konštrukčnú chybu na nosnej konštrukcii stavby, ktorá vznikla pri zhotovovaní stavby alebo zistil, že na stavbe nie sú  dodržané požiadavky na bezbariérové užívanie, nariadi prerušiť stavebné práce. O zistenej skutočnosti spíše zápisnicu,  ktorú je povinný vložiť do elektronického informačného systému."

Odôvodnenie: V praxi sa môže stať, že bude vydané záväzné stanovisko k stavebnému zámeru jednoduchej stavby alebo odsúhlasený overený projekt stavby aj napriek nesprávnemu bariérovému projektu stavby – napríklad sa nestihnú do dvoch týždňov vyjadriť kompetentné orgány. Aj stavebný inšpektor by mal byť kompetentný a vyškolený, aby vedel odhaliť, že sa stavia bariérová stavba – a vtedy ju musí zastaviť a dať dopracovať projektovú dokumentáciu. Aj týmto krokom by sa mohlo predísť zlým riešeniam.

15)

§ 62 

Do návrhu zákona o výstavbe žiadame doplniť ustanovenie, ako bude sankcionovaný pracovník úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý vydá rozhodnutie – overí projekt stavby, ktorá nebude spĺňať požiadavky stavebnej legislatívy.

Odôvodnenie: V návrhu zákona nie je nikde uvedené, ako bude sankcionovaný príslušný pracovník úradu, ktorý vydá rozhodnutie – overí projekt stavby, ktorá nebude spĺňať požiadavky stavebnej legislatívy. Znamená to, že za takéto nesprávne rozhodnutie nie je postihnuteľný na základe pripomienkovaného návrhu zákona o výstavbe. Bolo by vhodné určiť mechanizmus, ktorý by umožnil škodu uplatniť na základe Zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Škoda by bola v tomto prípade sankcionovaná do výšky 4-násobku funkčného platu.

16)

§ 62 ods.  2 písmená c) a g)

Texty: „(2) Stavebný úrad uloží pokutu od 1 000 eur do 30 000 eur stavebníkovi- právnickej osobe alebo zhotoviteľovi stavby, ak 

c) neudržiava stavbu napriek výzve stavebného úradu, štátneho dozoru alebo odborného dozoru nad vyhradenými technickými zariadeniami alebo vyhradenými určenými zariadeniami v súlade so základnými požiadavkami na stavbu, s určeným spôsobom prevádzky podľa osvedčenia alebo podľa prevádzkovej dokumentácie,

g) nezhotovuje stavbu podľa overeného projektu stavby, podmienok rozhodnutia stavebného úradu, alebo podľa technických predpisov a technologických postupov, ktoré sa vzťahujú na stavebné práce alebo drobnú stavbu,"

Navrhujeme  tieto texty doplniť nasledovne: 

„c) neudržiava stavbu napriek výzve stavebného úradu, štátneho dozoru alebo odborného dozoru nad vyhradenými technickými zariadeniami alebo vyhradenými určenými zariadeniami v súlade so základnými požiadavkami na stavbu vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie, s určeným spôsobom prevádzky podľa osvedčenia alebo podľa prevádzkovej dokumentácie,

g) nezhotovuje stavbu podľa overeného projektu stavby, podmienok rozhodnutia stavebného úradu, alebo podľa technických predpisov vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a technologických postupov, ktoré sa vzťahujú na stavebné práce alebo drobnú stavbu,"

Odôvodnenie: Nakoľko je vo verejnom záujme, aby sa stavali bezbariérové stavby, musí niesť stavebník, projektant alebo zhotoviteľ zodpovednosť za to, že navrhne alebo postaví bariérovú stavbu. Tu je to potrebné jasne uviesť a tiež v praxi sankcionovať.

17)

§ 62 ods. 14

Text ods. 14: "(14) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu." žiadame nahradiť nasledovne: "(14) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, pričom pokuty za nedodržiavanie bezbariérového užívania sa vedú v samostatnej evidencii."

Odôvodnenie: Napriek tomu, že aj dnešná podoba stavebnej legislatívy umožňuje sankcionovať nedodržiavanie bezbariérového užívania, v praxi sa to nedeje, resp. neexistuje o tom evidencia.

Silvia Shahzad    Kontaktujte autora petície