HROMADNÁ PRIPOMIENKA - PROTI ZJEDNODUŠENIU ŤAŽBY DREVA NA SLOVENSKU (DEMOKRATI - Michal Kiča a Jaromír Šíbl)
HROMADNÁ PRIPOMIENKA MICHALA KIČU A JAROMÍRA ŠÍBLA K NÁVRHU ZÁKONA, KTORÝM SA VYKONÁVAJÚ OPATRENIA EÚ NA ZMIERNENIE GLOBÁLNEHO ODLESŇOVANIA
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč navrhuje legislatívu na výrazné uľahčenie ťažby dreva, a to aj v chránených územiach. Deje sa tak nenápadne a v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov v nesúvisiacom zákone, ktorý má paradoxne predchádzať globálnemu odlesňovaniu. Okrem poškodzovania prírody Takáčov návrh zákona môže viesť k ďalšej prehre Slovenska pred súdmi EÚ pre nedostatočnú ochranu biotopov. K návrhu zákona predkladáme pripomienky.
Preto v hromadnej pripomienke požadujeme:
1. rešpektovanie legislatívnych pravidiel vlády,
2. odčlenenie nesúvisiacej novelizácie do samostatného predpisu,
3. ponechanie súčasných pravidiel na posudzovanie tzv. náhodnej ťažby dreva až do zapracovania zmien, ktoré by zabezpečili adekvátnu ochranu prírody.
Mgr. Michal Kiča, advokát, environmentálny expert
RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., environmentalista
Pripomienky Mgr. Michala Kiču, advokáta a environmentálneho experta a RNDr. Jaromíra Šíbla, PhD., environmentalistu, k návrhu zákona, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol dňa 18. júla 2024 predložený do legislatívneho procesu Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v legislatívnom procese LP/2024/375 a je dostupný na tomto odkaze: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2024/375 (ďalej len “návrh zákona”).
K návrhu zákona predkladáme tieto pripomienky:
- Pripomienky k procesnej a vecnej stránke legislatívneho procesu
Požadujeme odčlenenie legislatívneho procesu vo vzťahu k novelizačným článkom III a IV od návrhu zákona a následné doplnenie novelizačného článku III o súvisiace ustanovenia upravujúce posudzovanie asanačnej ťažby z novelizačného článku I vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, predloženého Národnej rade Slovenskej republiky v 8. volebnom období (č. p. t. 1752).
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Podľa predkladateľa je cieľom návrhu zákona implementácia povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (Ú. v. EÚ L 150, 9. 6. 2023) (ďalej len „nariadenie“), určenie príslušných orgánov, ktoré budú vykonávať kontrolu dodržiavania nariadením stanovených povinností pre hospodárske subjekty a obchodníkov pri umiestnení, sprístupnení a vývoze príslušných výrobkov na trh Európskej únie, určenie postupu vykonávania dozoru zo strany príslušných orgánov, spresnenie povinností dotknutých subjektov v priebehu dozoru a určenie sankcií za priestupky a iné správe delikty pri zistení porušenia povinností stanovených nariadením. Predkladateľ zároveň deklaruje, že návrhom zákona sa zároveň upravujú ustanovenia súvisiacich právnych predpisov týkajúce sa predovšetkým pôvodu dreva na účel splnenia cieľov vykonávaného nariadenia.
Novelizačné články III a IV však vstupujú do zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (čl. III) a do zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (čl. IV), pričom sa nejedná o novelizáciu, ktorá by súvisela s primárnym predmetom právnej úpravy, t. j. vykonávaním nariadenia. To napokon priznáva aj predkladateľ, keď ako dôvod rozsiahleho vstupu do zákona o lesoch uvádza snahu o spružnenie posudzovania asanačných ťažieb, nasledovne: “Podľa doterajších zistení a skúseností nie sú administratívne kapacity postačujúce na zbytočne sa opakujúce konania, orgány a organizácie ochrany prírody nekonajú v stanovených lehotách. Pritom nedodržiavanie lehôt a nevykonanie oparení na ochranu lesa v silvotechnických termínoch je jedným z hlavných dôvodov šírenia a premnoženia sekundárnych škodcov v lesoch a ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu lesov. Zákonmi, ktorými bolo prijaté súčasné znenie s významným nárastom úloh pre orgány a organizácie ochrany prírody však so žiadnym zvýšením personálnych kapacít a súvisiacich opatrení nepočítalo, preto je potrebné množstvo nadbytočných konaní a administratívnu záťaž subjektov redukovať na nevyhnutnú mieru, čo zároveň prispeje aj k zlepšeniu prístupu k domácim zdrojom biomasy, najmä pre fyzické osoby v rámci tzv. samovýroby. Pritom samotný rezort životného prostredia a jeho organizácie už krátko po prijatí zákonov upozorňovali na nedostatočné kapacity v súvislosti s prijatím tohto zákona, čo sa aj v doterajšej praxi prejavilo. Z uvedených dôvodov sa prehodnotil súčasný stav ohlasovania asanačnej ťažby a navrhli sa nové limity a postupy v súlade s vyššie uvedenými cieľmi.”
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.
Napriek tomu, že sa jedná o rovnakú oblasť právnej úpravy, predmet novelizačných článkov III a IV nijako nesúvisí s návrhom zákona ako takým (čl. I), keďže čl. III a IV neupravujú transpozíciu legislatívy EÚ v oblasti predchádzaniu globálnemu odlesňovaniu. Preto predkladateľ zvoleným postupom porušuje zákon o tvorbe právnych predpisov. Ak má za to, že je potrebné inak upraviť predmetnú oblasť právnych vzťahov, má a môže tak vykonať samostatným návrhom zákona, napr. pre oblasť zmeny postupov tzv. náhodnej (asanačnej) ťažby.
Osobitne upozorňujeme predkladateľa, že pokiaľ mal ambíciu, ako sám uvádza, novelizačným čl. IV reagovať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20), v ktorom Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ESL206, 22.7.1992), navrhovaná právna úprava je nedostatočná, až kontraproduktívna.
Podstatným problémom je úplná absencia “zrkadlovej”, nevyhnutne súvisiacej úpravy v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorá je pre odstránenie nedostatkov vytýkaných v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-661/20 neopomenuteľná. Takouto komplexnou úpravou bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, predložený Národnej rade Slovenskej republiky v 8. volebnom období (č. p. t. 1752), z ktorého novelizačného článku II vo vzťahu k zákonu č. 326/2005 z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov napokon predkladateľ v prevažnej časti vychádzal aj pri tomto návrhu zákona.
Dôsledkom predkladateľom zvoleného postupu tak bude naopak prechodné výrazné zhoršenie situácie, keďže vykonaním zmeny zákona o lesoch bez súvisiacej novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa náhodná (asanačná) ťažba dreva na podstatnom území Slovenska, resp. v podstatnom rozsahu, po obdobie viac ako decénia, nebude posudzovať vôbec, resp. iba do budúcnosti vo vzťahu k už posúdeným a novoschvalovaným programom starostlivosti o lesy. Tým vznikne situácia, že orgány a organizácie ochrany prírody sa k asanačnej ťažbe v značnom rozsahu nebudú mať v akom procesnom režime vyjadriť. Uvedené by bolo zapríčinené práve oddelením oboch pripravených novelizácií a zvýšením prahových hodnôt pre ohlasovanie náhodných ťažieb, resp. úplným vylúčením ohlasovacej povinnosi. Predpokladaným dôsledkom schválenia návrhu zákona by tak bolo naopak prechodné masívne zvýšenie ťažby dreva, ku ktorému by sa orgány a organizácie ochrany prírody nemali ako vyjadriť.
Upozorňujeme predkladateľa na plné znenie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20), v ktorom Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L206, 22.7.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ., kap. 15/zv. 2 v platnom znení (ďalej len „smernica o ochrane biotopov“) v spojení s jej článkom 7, z článku 6 ods. 2 smernice o ochrane biotopov v spojení s jej článkom 7, ako aj z článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20 26. 1. 2010) v platnom znení (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“) a to tým, že
- vyňala programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodnú ťažbu dreva a opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami z požiadavky, aby v prípade, že môžu mať pravdepodobne významný vplyv na územia sústavy Natura 2000, podliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov na príslušné územia z hľadiska cieľov ochrany týchto území,
- neprijala vhodné opatrenia na zabránenie poškodzovaniu biotopov a podstatnému rušeniu v osobitne chránených územiach vyhlásených na ochranu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) (CHVÚ Nízke Tatry, CHVÚ Tatry, CHVÚ Veľká Fatra, CHVÚ Muránska planina – Stolica, CHVÚ Chočské vrchy, CHVÚ Horná Orava, CHVÚ Volovské vrchy, CHVÚ Malá Fatra, CHVÚ Poľana, CHVÚ Slovenský Raj, CHVÚ Levočské vrchy a CHVÚ Strážovské vrchy),
- neprijala osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa biotopov hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) v rámci chránených vtáčích území vyhlásených na jeho ochranu, aby sa zabezpečilo jeho prežitie a rozmnožovanie v oblasti jeho rozšírenia (CHVÚ Nízke Tatry, CHVÚ Tatry, CHVÚ Veľká Fatra, CHVÚ Muránska planina – Stolica, CHVÚ Volovské vrchy, CHVÚ Malá Fatra a CHVÚ Levočské vrchy).
Schválenie návrhu zákona by prechodne znamenalo podstatné zhoršenie aktuálnej situácie. V tomto smere poukazujeme na navrhované ustanovenie § 23 ods. 7 a 8 zákona o lesoch, ktoré výrazne mení (zvyšuje) prahové hodnoty pre oznámenie náhodnej ťažby mimo PSL oproti súčasnej právnej úprave. Alebo na navrhovaný § 28a ods. 3 zákona o lesoch, ktorý režim oznamovania asanačnej ťažby úplne vylučuje. V období medzi úplným “doposúdením” všetkých PSL a účinnosťou navrhovaného zákona dôjde k nárastu asanačných ťažieb, ktoré nebudú predmetom oznámenia a zhodnotenia orgánmi a organizáciami ochrany prírody. Keďže proces schvaľovania PSL podľa novej právnej úpravy je postupný, kým by došlo k “preschváleniu” všetkých programov starostlivosti o lesy pre celé územie SR, na ostatnom území by naďalej absentoval mechanizmus posudzovania a schvaľovania náhodných (asanačných) a to ani v kvalite a rozsahu ako doteraz, čo je neakceptovateľný stav. V dôsledku ich neoznámenia by podľa nášho názoru nastal stav vedúci k masívnemu zvýšeniu ťažby dreva na Slovensku, vrátane chránených území. Navrhované ustanovenia by zabezpečili ochranu environmentálnych záujmov až v čase po úplnom posúdení všetkých PSL, čo môže trvať z povahy veci ešte viac ako 10 rokov po účinnosti zákona. Keďže navrhovateľ nepreberá celú právnu úpravu aj vo vzťahu k zákonu o ochrane prírody a krajiny, do právneho poriadku sa nedostanú iné alternatívne inštitúty, ktoré by mohli zabezpečiť adekvátnu ochranu záujmov ochrany prírody. Očakávame preto, že procesy vyvolané touto právnou úpravou výrazne zhoršia postavenie Slovenskej republiky v prípadnom (sankčnom) konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie v nadväznosti na jeho rozsudok C-661/20, čo bude priamou zodpovednosťou predkladateľa a Ministerstva životného prostredia SR.
Preto navrhujeme vykonať zmeny právnej úpravy posudzovania náhodnej (asanačnej) ťažby až po zapracovaní kľúčovej novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny.
Zástupcovia verejnosti
V prípade, ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou:
Mgr. Michal Kiča, advokát, environmentálny expert
RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., environmentalista
Michal Kiča Kontaktujte autora petície